All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Zaťaženie hlukom je v Európe stále väčším problémom a mnoho ľudí zrejme o jeho vplyvoch na ich zdravie ani nevie. Stretli sme sa s Eulaliou Perisovou, odborníčkou Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pre oblasť hluku v životnom prostredí a porozprávali sme sa s ňou o hlavných zisteniach správy agentúry s názvom „Hluk v Európe – 2020“, ktorá bola uverejnená začiatkom tohto mesiaca.
Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila na začiatku tohto mesiaca správu „Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020)“. Dospelo sa v nej k záveru, že bez naliehavých opatrení počas najbližších 10 rokov Európa nedosiahne svoje ciele do roku 2030, ktoré sú zamerané na riešenie alarmujúcej miery straty biodiverzity, rastúcich vplyvov zmeny klímy a nadmernej spotreby prírodných zdrojov. Ponúka tiež niekoľko kľúčových riešení, ktoré by mohli pomôcť vrátiť Európu späť na cestu plnenia týchto cieľov. S Tobiasom Lungom, odborníkom EEA na koordináciu a posúdenie správy SOER, sme sa porozprávali o úlohe správy SOER 2020.
Rok 2019 si budeme pamätať ako zlomový z hľadiska opatrení v oblasti klímy a životného prostredia v Európe. Milióny Európanov a ďalších ľudí po celom svete demonštrovali a vyzývali tvorcov politík, aby podnikli kroky. Vo vedeckých posudkoch založených na dôkazoch vrátane správy Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia (SOER 2020) sa poukázalo na rozsah budúcich výziev a naliehavú potrebu konať. Tieto výzvy sa teraz menia na strategické plány. Európsky ekologický dohovor, ktorý predstavila Európska komisia, predstavuje sľubný začiatok pre nadchádzajúce kritické desaťročie.
Kto vlastní zem a jej zdroje? Kto rozhoduje o tom, akým spôsobom ich možno využiť? V niektorých prípadoch je zem súkromným majetkom, ktorý je možné kúpiť a predať a ktorý využívajú výlučne jeho vlastníci. Jej využívanie sa často riadi vnútroštátnymi alebo miestnymi predpismi, ako napríklad v prípade údržby lesných oblastí. V iných prípadoch sú niektoré oblasti určené len na verejné použitie. Zem však nie je iba priestranstvo či územie. Vzhľadom na skutočnosť, že ju využívame všetci a všetci sa spoliehame na jej zdroje, jej udržateľné riadenie vyžaduje spoluprácu vlastníkov, regulačných orgánov a používateľov od miestnej po svetovú úroveň.
Kontaminácia pôdy úzko súvisí s našou spoločnou minulosťou a je súčasťou príbehu o tom, ako sa Európa stala najskôr priemyselným a neskôr aj environmentálnym priekopníkom. Aby sme lepšie porozumeli problematike kontaminácie pôdy, porozprávali sme sa s Markom Kibblewhitom, emeritným profesorom na Cranfieldskej univerzite vo Veľkej Británii a jedným z popredných európskych odborníkov na pôdu.
Väčšinu potravín, ktoré konzumujeme, produkuje krajina a pôda. Potraviny, ktoré konzumujeme, a spôsob, akým ich produkujeme, sa v poslednom storočí spolu s európskou krajinou a spoločnosťou výrazne zmenili. Zintenzívnenie poľnohospodárstva umožnilo Európe produkovať viac potravín za dostupnejšie ceny, ale na úkor životného prostredia a tradičného poľnohospodárstva. Je najvyšší čas prehodnotiť náš vzťah k potravinám, ktoré si dávame na tanier, k pôde a spoločenstvám, ktoré ich produkujú.
Pôda je oveľa viac než neživý piesok a naplaveniny. Je plná života, od mikroskopických organizmov po väčšie cicavce, ktoré sa navzájom ovplyvňujú v rovnako bohatom počte mikrobiotopov. Ich interakcie nám poskytujú jedlo a vlákninu, čistú vodu, čisté ovzdušie a priemyselné procesy bez syntetických chemikálií a dokonca nám môžu poskytnúť liek na mnohé choroby. O biodiverzite pôdy a o tom, čo znamená pre našu planétu, sme sa rozprávali s Dr. Davidom Russellom zo Senckenbergovho prírodovedného múzea v Nemecku.
Zmena klímy výrazne ovplyvňuje pôdu, pričom zmeny vo využívaní zeme a pôdy môžu zmenu klímy urýchliť alebo spomaliť. Bez zdravšej pôdy a udržateľného hospodárenia so zemou a pôdou nemôžeme riešiť klimatickú krízu, produkovať dostatok potravín a prispôsobiť sa meniacej sa klíme. Odpoveď by mohla spočívať v zachovaní a obnove kľúčových ekosystémov a umožnení prírode zachytávať uhlík z atmosféry.
Program Európskej únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme Copernicus, známy aj ako Zem očami Európy, prináša revolúciu v spôsobe, akým chápeme a plánujeme udržateľnejšie využívanie našich cenných pôdnych zdrojov. Od mestského plánovania, dopravných trás a zelených plôch až po presné poľnohospodárstvo a obhospodarovanie lesov poskytuje Copernicus podrobné a včasné informácie o monitorovaní pôdy na podporu prijímania rozhodnutí.
Európska krajina sa mení. Mestá a ich infraštruktúra sa rozširujú na územie produktívnej poľnohospodárskej pôdy, čo vedie k rozdeľovaniu krajiny na menšie plochy a ovplyvňovaniu voľne žijúcich živočíchov a ekosystémov. Zem a pôda okrem fragmentácie krajiny čelia mnohým ďalším hrozbám: kontaminácii, erózii, zhutňovaniu, nepriepustnosti, degradácii a dokonca aj opúšťaniu. Čo ak by sme mohli recyklovať pôdu, ktorú už zaberajú mestá a mestská infraštruktúra, namiesto toho, aby sme zaberali poľnohospodársku pôdu?
Bez zdravej zeme a pôdy nedokážeme žiť. Pestujeme na nej väčšinu našich potravín a staviame na nej svoje domovy. Pre všetky druhy – zvieratá a rastliny žijúce na súši alebo vo vode – je zem nevyhnutná. Pôda – jedna zo základných zložiek zeme – je veľmi zložitým a často podceňovaným prvkom prekypujúcim životom. Spôsob, akým v súčasnosti využívame zem a pôdu v Európe a vo svete , žiaľ, nie je udržateľný. Táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje život na zemi.
Vlny horúčav počas uplynulého leta a extrémne poveternostné javy opäť raz prekonali klimatické rekordy v Európe, čím sa znova potvrdil význam adaptácie na klimatickú zmenu. Stretli sme sa s Blazom Kurnikom, odborníkom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pre vplyvy klimatickej zmeny a adaptáciu na klimatickú zmenu, aby sme sa porozprávali o novej správe agentúry uverejnenej začiatkom tohto mesiaca. Poskytujú sa v nej informácie o tom, ako klimatická zmena vplýva na poľnohospodárstvo v Európe.
Novozvolená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová stanovila politické priority svojho tímu na nasledujúcich päť rokov. Stredobodom jej programu je Európsky ekologický dohovor, ktorý určuje ambicióznejšie opatrenia v oblasti klimatickej krízy a krízy biodiverzity. Európske politiky už so zhoršovaním životného prostredia a klimatickou zmenou dlhodobo bojujú, pričom toto úsilie sprevádzajú úspechy aj neúspechy. S podporou stále intenzívnejších výziev spoločnosti na prijatie opatrení ponúka toto nové politické obdobie – s novou Európskou komisiou a Parlamentom – jedinečnú príležitosť pre Európu, aby zintenzívnila a urýchlila ekologický a spravodlivý prechod.
Ako bude vyzerať životné prostredie v Európe o 25 rokov? Podarí sa nám dosiahnuť náš spoločný cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty? Podarí sa nám obmedziť globálne otepľovanie a vybudovať mestá odolné voči zmene klímy obklopené zdravou prírodou? Z nedávnych volieb do Európskeho parlamentu vyplýva, že obavy Európanov sú čoraz väčšie. Ďalšia európska generácia takisto vyzýva k prijatiu naliehavých opatrení. Akým spôsobom však ich požiadavky na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti ovplyvnia životné prostredie a sociálno-hospodárske politiky v Európe? Pri príležitosti nášho 25. výročia sa zamýšľame nad tým, ako sa v posledných 25 rokoch vyvíjali európske poznatky a politiky týkajúce sa životného prostredia a ako agentúra EEA spolu so svojimi sieťami môže počas nadchádzajúcich 25 rokov podporovať snahy o dosiahnutie udržateľnosti.
Plastový odpad je naďalej obrovský a rastúci problém. Ako ho rieši Európska únia? Ioannis Bakas, EEA expert na predchádzanie vzniku odpadu, stručne priblížil obsah správy EEA o predchádzaní vzniku plastového odpadu v Európe, ktorá bola uverejnená tento mesiac.
Na lepšiu ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľov Európy vrátane chudobných, starších ľudí a detí pred environmentálnymi hrozbami, akými sú znečistenie ovzdušia, hluk a extrémne teploty, sú potrebné cielené opatrenia. Expertka Európskej environmentálnej agentúry (EEA) v oblasti adaptácie na zmenu klímy Aleksandra Kazmierczak vysvetľuje hlavné zistenia novej správy EEA, v ktorej sa posudzujú prepojenia medzi sociálnymi a demografickými nerovnosťami a vystavením znečisteniu ovzdušia, hluku a hlavným environmentálnym nebezpečenstvám.
Životné prostredie a podnebie našej planéty čelia nevídaným výzvam, ktoré predstavujú hrozbu pre dobré životné podmienky. Ešte stále je čas prijať rozhodujúce opatrenia. Zdá sa to byť ťažká úloha, ale ešte máme možnosť zvrátiť niektoré negatívne trendy, urobiť opatrenia na minimalizovanie škôd, obnoviť veľmi dôležité ekosystémy a oveľa dôslednejšie chrániť, čo nám zostáva. V záujme dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti musíme k životnému prostrediu, klíme, hospodárstvu a spoločnosti pristupovať ako k neoddeliteľným súčastiam jedného celku.
Sú elektrické vozidlá lepšie pre našu klímu a kvalitu ovzdušia ako automobily na benzín alebo naftu? Stretli sme sa s Andreasom Unterstallerom, odborníkom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) na dopravu a životné prostredie, aby sme diskutovali o výhodách a nevýhodách elektrických vozidiel, na ktoré sa zameriava nová správa EEA.
Európska únia (EÚ) má jedny z najambicióznejších environmentálnych a klimatických cieľov na svete, ku ktorým patrí široké spektrum oblastí politiky, počínajúc kvalitou ovzdušia, odpadovým hospodárstvom a kvalitou vodných zdrojov, až po energetiku a dopravu. Vychádzajúc z údajov od členských štátov Európska environmentálna agentúra pomáha monitorovať pokrok a identifikovať oblasti, kde sa vyžaduje ďalšie úsilie. Od svojho vzniku pred 25 rokmi EEA rozvíja prácu v oblasti údajov a znalostí na podporu politických stratégií v Európe.
Voda je v neustálom pohybe, umožňuje tiež pohyb lodí, rýb a všetkých ďalších zvierat a rastlín, ktoré v nej žijú. V súvislosti so zdravím riek, jazier a oceánov je potrebné zohľadniť pohyb vody cez geopolitické hranice. Vzhľadom na túto skutočnosť je v politikách Európskej únie týkajúcich sa vody od roku 1970 pevne zakotvená regionálna a medzinárodná spolupráca.
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/articles/all-articles or scan the QR code.
PDF generated on 26. 04. 2024 21:31
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými