Zmena je neodmysliteľnou črtou našej planéty. Jej pevnina, oceány, atmosféra, podnebie a život sa neustále menia. Súčasné zmeny sa líšia od tých minulých svojím nevídaným tempom a rozsahom, ako aj faktormi a stimulmi, ktoré za nimi stoja. Našou novou realitou sa stali extrémne udalosti, ako sú tzv. storočné búrky, vlny tepla, záplavy a suchá. Správy upozorňujúce na klimatickú a environmentálnu krízu, ktorá ovplyvňuje budúcnosť nášho druhu, prichádzajú zo všetkých kútov sveta. 

Globálna klíma sa mení v dôsledku ľudskej činnosti

Je jedno, ktorý pojem použijeme, či „naša nová realita“ alebo „mnohoraké krízy“, fakty zostávajú neúprosné. Svetová klíma sa mení a túto zmenu spôsobil človek. Závislosť našich hospodárstiev od fosílnych palív, postupy využívania pôdy a svetové odlesňovanie zvyšujú koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, čo má za následok zmenu svetovej klímy. Je tiež jasné, že zmena klímy sa dotýka každého človeka a každého kúta našej planéty vrátane Európy. Niektoré oblasti trpia intenzívnymi vlnami tepla a suchom, zatiaľ čo iné môžu čeliť častejším a silnejším búrkam. Všetci, ľudia, príroda aj hospodárstvo sú ovplyvnení zmenou klímy.

Biodiverzita sa stráca nevídaným tempom

Vedci sú pevne presvedčení aj o tom, že rozmanitosť života na zemi sa stráca rýchlym tempom. Každoročne sú mnohé druhy vyhlásené za vyhynuté, pretože sa pokračuje v ničení, fragmentovaní alebo znečisťovaní ich biotopov. Niektoré druhy vrátane opeľovačov, napríklad včiel a motýľov, ktoré sú nesmierne dôležité pre naše dobré životné podmienky, zaznamenali prudký pokles populácií z dôvodu rozšíreného používania pesticídov. Znečisťujúce látky generované ekonomickými činnosťami sa hromadia v životnom prostredí, čím sa znižuje schopnosť ekosystémov obnovovať sa a poskytovať nám životne dôležité služby. Degradácia životného prostredia sa dotýka nielen rastlín a živočíchov, ale aj ľudí.

Neudržateľnosť spotreby a výrobných systémov

Dvadsiate prvé storočie bolo poznačené aj hospodárskou a finančnou krízou. Výskumy potvrdzujú, že naša spotreba a výrobné systémy sú jednoducho neudržateľné. Lineárny hospodársky model – premena surovín na tovar, ktorý sa používa, spotrebúva a potom odhadzuje – vedie nielen k hromadeniu množstva znečistenia a odpadu, ale aj k celosvetovej hospodárskej súťaži o prírodné zdroje. Svetové siete sa môžu šíriť viac ako materiály, tovar a znečisťujúce látky: kríza vznikajúca vo finančnom sektore v jednej krajine sa môže šíriť po celom svete a spôsobiť hospodársku stagnáciu a pokles, ktoré potrvajú celé roky.

Je tiež jasné, že výhody hospodárskeho rastu nie sú po svete rovnako distribuované. Úrovne príjmov sa významne líšia medzi krajinami, regiónmi a mestami a aj v rámci nich. Dokonca aj v Európe, v ktorej je životná úroveň výrazne nad svetovým priemerom, žijú spoločenstvá a skupiny, ktorých príjmy sú pod hranicou chudoby. Žiaľ, niektoré z týchto spoločenstiev a niektorí z týchto ľudí sú tiež zraniteľnejší voči enviromentálnym hrozbám. V ich prípade je väčšia pravdepodobnosť, že žijú v oblastiach vystavených znečisteniu ovzdušia a záplavám a v domoch s nedostatočnou izoláciou, ktorá by ich chránila pred extrémnym chladom a teplom. Skupiny, ktoré využívajú výhody, nie sú nevyhnutne tie, ktoré znášajú riziká.

Ak by súčasné trendy pokračovali, budúce generácie budú, bez ohľadu na ich krajinu a úroveň príjmov, čeliť extrémnejším teplotám a poveternostným udalostiam, menšiemu počtu druhov, rastúcemu nedostatku zdrojov a väčšiemu znečisteniu. Vzhľadom na tento výhľad nie je prekvapivé, že tisíce mladých Európanov protestujú v uliciach a naliehajú na politických činiteľov, aby prijali ambicióznejšie a účinnejšie opatrenia na zmiernenie zmeny klímy.

Je možná iná budúcnosť

Počas uplynulých 40 rokov Európa zavádzala politiky na boj proti konkrétnym problémom, ako je znečistenie ovzdušia a znečistenie vôd. Niektoré z týchto politík zaznamenali pozoruhodné výsledky. Európania majú čistejšie ovzdušie a čistejšie vody na kúpanie. Väčší podiel komunálneho odpadu sa recykluje. Je chránených čoraz viac suchozemských a morských oblastí. Európska únia znižuje svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Miliardy eur sa investovali do miest vhodnejších pre život a udržateľnejšej mobility. Exponenciálne rástla energia generovaná z obnoviteľných zdrojov.

V tomto období sa takisto prehĺbili naše poznatky a znalosti o životnom prostredí zdôrazňujúce to, že ľudia, životné prostredie aj hospodárstvo sú súčasťami rovnakého systému. Počas 25 rokov od svojho založenia Európska environmentálna agentúra spája a rozvíja tieto vedomostné sféry s cieľom zlepšiť naše systémové poznatky. Ľudia nemôžu dobre žiť, ak je životné prostredie a hospodárstvo v zlom stave. Nerovnosť v rozdeľovaní výhod, napríklad hospodársky blahobyt a čistejšie ovzdušie, a náklady vrátane znečistenia a stratených výnosov z dôvodu sucha budú naďalej spôsobovať sociálne nepokoje.

Akceptovať túto skutočnosť nemusí byť jednoduché. Podobne môže byť ťažké zmeniť etablované štruktúry riadenia, návyky a preferencie spotrebiteľov. Napriek rozsahu tejto úlohy je však ešte možné vybudovať udržateľnú budúcnosť. Vyžaduje si to zastavenie súčasných postupov, napríklad zníženie dotácií na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu, a postupné odstavenie a zákaz znečisťujúcich technológií a zároveň podporovanie udržateľnejších alternatív a spoločenstiev postihnutých zmenou. Uhlíkovo neutrálne obehové hospodárstvo môže znížiť požiadavky na náš prírodný kapitál a obmedziť rast globálnych teplôt. Zmena nášho smerovania si bude vyžadovať zmenu našich návykov a správania, napríklad to, ako sa presúvame a čo jeme. Znalosti na riadenie tohto prechodu smerom k dlhodobej udržateľnosti existujú. Rastie aj verejná podpora zmeny. Je na nás prevziať zodpovednosť a urýchliť túto zmenu.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ agentúry EEA

Úvodník uverejnený v č. 1/2019 spravodajcu EEA z marca 2019