Pochopiť komplexnosť klimatickej zmeny a primerane konať

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 10. 2018 Posledná zmena 13. 11. 2018
5 min read
Klimatická zmena predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov súčasnosti. Jej vplyv pociťujú na celom svete a vplýva na ľudí, prírodu a hospodárstvo. V záujme zmiernenia klimatickej zmeny musíme významne znížiť globálne emisie skleníkových plynov. Aby sme tento celkový cieľ mohli premietnuť do konkrétnych opatrení, musíme porozumieť komplexnému systému, v ktorom sa emisie z rôznych zdrojov spájajú s národnými a regionálnymi vplyvmi, ako aj globálnemu riadeniu a potenciálnym súvisiacim prínosom. Európska environmentálna agentúra sa usiluje neustále zlepšovať znalosti potrebné na navrhovanie účinných opatrení v praxi.

 Image © Serdar Şeker, WaterPIX/EEA

Z vedeckého hľadiska ide pri klimatickej zmene v podstate o množstvo skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, uvoľnených a uniknutých do atmosféry. Od priemyselnej revolúcie sa v rámci hospodárskych činností uvoľňujú stále väčšie množstvá skleníkových plynov, oveľa väčšie ako množstvo, ktoré možno zachytiť v rámci prirodzeného uhlíkového cyklu, čo vedie k nárastu koncentrácie uhlíka v atmosfére, a to zase spôsobuje skleníkový efekt a udržiava na Zemi väčší podiel energie získanej zo Slnka.

Systémy pozorovania Zeme monitorujú koncentrácie uhlíka a sledujú dlhodobé trendy. Zistenia sú jasné: napriek sezónnym výkyvom počet častíc oxidu uhličitého na milión (ppm) v atmosfére v roku 2016 prekročilo prahovú hodnotu 400 ppm a neustále narastá. Veda nám preto napovedá, že na zmiernenie klimatickej zmeny musíme významne znížiť množstvo uvoľnených skleníkových plynov a, ak je to možné, zvýšiť množstvo zachytených skleníkových plynov.

Bližší pohľad na hospodárske činnosti, pri ktorých sa uvoľňujú skleníkové plyny, poukazuje na pomerne komplexnú problematiku. V skutočnosti vieme zistiť, ktoré kľúčové činnosti sú zodpovedné za najväčší objem emisií. Spaľovaním fosílnych palív a zmenou spôsobu využívania pôdy (napr. klčovanie lesov na chov hovädzieho dobytka) uvoľňujeme uhlík, ktorý bol zachytený a uchovávaný mimo uhlíkového cyklu stovky miliónov rokov. V posledných dvoch storočiach fosílne palivá ako uhlie, ropa a zemný plyn poskytovali energiu, ktorú potrebujeme pre naše domovy a hospodárstvo – priemysel, poľnohospodárstvo, dopravu atď. Naše spoločenstvá potrebujú energiu, dokážu však obnoviteľné zdroje uspokojiť túto potrebu namiesto fosílnych palív?

Emisie sú národné a odvetvové, ich účinok je však globálny

Ďalšia úroveň komplexnosti súvisí s globálnym charakterom klimatickej zmeny. Oxid uhličitý sa po uvoľnení stáva globálnym problémom bez ohľadu na to, z ktorej krajiny a odvetvia bol uvoľnený. Pokiaľ však ide o znižovanie emisií, takmer úplne sa spoliehame na politické štruktúry riadenia. Globálne úsilie pozostáva z vnútroštátnych záväzkov krajín na obmedzenie a zníženie ich emisií. K tomu tieto krajiny potrebujú poznať zdroj svojich emisií.

V Európe sa množstvo emisií skleníkových plynov uvoľnených každý rok jednotlivými kľúčovými odvetviami hospodárstva a v rámci ich čiastkových činností dôsledne monitoruje. Na základe údajov predložených členskými štátmi EÚ Európska environmentálna agentúra analyzuje trendy a prognózy s cieľom vyhodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených pre EÚ ako celok a pre každý členský štát. Naše hodnotenia vplyvov a zraniteľnosti ukazujú tiež, ako sú jednotlivé regióny v rámci Európy už postihnuté klimatickou zmenou a čo môžu očakávať v budúcnosti podľa rôznych scenárov emisií.

Na podporu opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny sa členské štáty EÚ dohodli na viacerých politikách v oblasti klímy a energetiky a stanovili jasné ciele do roku 2020 a 2030. Z našich hodnotení vyplýva, že Európska únia je na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov do roku 2020, na dosiahnutie ambicióznejších cieľov do roku 2030 je však potrebné vynaložiť viac úsilia. Krajiny, regióny a mestá a ďalšie subjekty si tiež vymieňajú informácie o tom, ako sa adaptovať na meniacu sa klímu.

Premena informácií na príslušné znalosti

Tieto znalosti majú zásadný význam. Na formulovanie a vykonávanie účinných opatrení potrebujeme systematickejšie vysvetlenia. Napríklad bude odvetvie dopravy, ktoré v roku 2016 zodpovedalo za viac než 20 % emisií skleníkových plynov v EÚ, vedieť znížiť svoju závislosť od benzínu a nafty a prejsť na čistú elektrickú energiu? Dokáže Európa vyrobiť túto dodatočnú energiu bez zvýšenia tlaku na životné prostredie? Ako môže urbanistické plánovanie riešiť potreby týkajúce sa energie a mobility a obmedziť škody spôsobené klimatickými katastrofami a zároveň zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestách?

Tieto otázky si vyžadujú systémové znalosti o prepojeniach medzi spoločenskými, environmentálnymi a hospodárskymi trendmi. V prípade budúcich politických opatrení možno bude potrebné zohľadniť osobitné potreby regiónov a miest. Napríklad, ako môžu mestá zvýšiť energetickú hospodárnosť svojich existujúcich budov, ku ktorým môžu dokonca patriť aj niektoré budovy postavené koncom devätnásteho storočia?

Naším cieľom v Európskej agentúre pre životné prostredie je poskytovať relevantné a dostupné poznatky, ktoré pomôžu tvorcom politík a verejnosti konať na základe včasných, relevantných a spoľahlivých informácií. To znamená, že naše poznatky sa musia rozširovať a prehlbovať a neustále rozvíjať, aby sme vedeli vysvetliť systémový a komplexný charakter výziev, ktorým čelíme. V prípade klimatickej zmeny pracujeme na vytvorení budúcej platformy znalostí na podporu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 lepším prepojením existujúcich znalostí nielen v oblasti klímy a energetiky, ale aj ďalších relevantných oblastí ako poľnohospodárstvo, doprava a kvalita ovzdušia.

Úspech bude v konečnom dôsledku závisieť tak od množstva informovaných politických rozhodnutí, ako aj od globálnych, ktoré ukončia našu závislosť od fosílnych palív. Parížska dohoda bola míľnikom pri posilňovaní globálneho záväzku zameraného na boj proti klimatickej zmene, pretože spojila vlády, podniky a občiansku spoločnosť. Teraz už len zostáva, aby všetky krajiny, ktoré dohodu podpísali, ju aj uplatňovali. V tejto súvislosti by nadchádzajúca konferencia o klíme (COP24) v Katoviciach v Poľsku mala pokračovať v tomto uplatňovaní prijatím súboru pravidiel.

Hans Bruyninckx

Hans Bruyninckx

Výkonný riaditeľ EEA

Editoriál uverejnený vo výtlačku č. 03/2018 spravodajcu EEA zo septembra 2018

Súvisiaci obsah

Súvisiace ukazovatele

Súvisiace publikácie

Pozri tiež

Temporal coverage

Akcie dokumentu
Články
Menu
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100