Chemikálie v Európe: pochopenie vplyvov na zdravie ľudí a na životné prostredie

Zmeniť jazyk
Article Publikované 15. 06. 2017 Posledná zmena 14. 07. 2017
Je známe, že expozícia škodlivým chemikáliám má vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie. Ako sa v situácii, keď globálna produkcia chemikálií rastie a keď sa nové chemikálie neustále vyvíjajú a zavádzajú do používania, dozvieme, čo sa považuje za bezpečné? Rozprávali sme sa s Xeniou Trierovou, odborníčkou agentúry EEA na chemikálie, o rôznych otázkach súvisiacich s bezpečným používaním chemikálií v Európe a o tom, čo robí EÚ pre zníženie ich možných vedľajších účinkov.
Obrázok©Giovanni Cultrera,Environment&Me/EEA

Obrázok©Giovanni Cultrera,Environment&Me/EEA

Čo vyvoláva najväčšie obavy v súvislosti s vplyvom chemikálií na zdravie ľudí a na životné prostredie?

Za posledné desaťročia, keď bolo chemické znečistenie veľmi zjavné, sme prešli dlhú cestu a v súčasnosti máme v EÚ zavedenú oveľa lepšiu ochranu proti mnohým škodlivým látkam. Od roku 1950 do roku 2000 však globálny objem výroby chemikálií vzrástol viac než 50-násobne a po celom svete sa každý deň registruje množstvo nových chemikálií. Zvyšuje sa tak celkový chemický tlak na životné prostredie a ľudí, a tým aj riziko ujmy. Expozícia škodlivým chemikáliám, vo vnútornom aj vonkajšom prostredí, môže mať mnohé účinky na zdravie vrátane respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, alergií a rakoviny.

Obdobne, používanie napríklad pesticídov a akumulácia perzistentných znečisťujúcich látok pôsobia na živočíchy a rastliny vo voľnej prírode, ako aj na ekosystémy. Testovanie sa síce vykonáva, je však časovo náročné a nákladné a nie je možné zahrnúť všetky expozičné scenáre. Ako vyplýva zo skúseností, často dochádza k tomu, že látky, ktoré sme považovali za bezpečné, majú účinky, ktoré sa prejavia neskôr. Výzvou je zachovať výhody, ktoré chemické látky prinášajú ľuďom a hospodárstvu, a zároveň minimalizovať ich vedľajšie účinky.

Používajú sa ešte nejaké chemikálie, ktoré by nás mali znepokojovať?

V minulosti sa úsilie zameriavalo väčšinou na jednotlivé látky, ktoré sa považovali za škodlivé. Problémom je, že môže trvať veľmi dlho, kým sa zhromaždí dostatok údajov preukazujúcich škodlivosť a medzitým sa chemikálie rozšíria. Príkladom takéhoto typu intervencie je riešenie problémov súvisiacich s prítomnosťou olova v benzíne a s niektorými pesticídmi. Niekedy aj náhradné chemikálie môžu byť tak či onak rovnako nevhodné.

Ďalším problémom sú rastúce obavy z rizík, ktoré predstavujú zmesi chemikálií a z ich vzájomného pôsobenia, ktoré sa pri posudzovaní chemických látok obvykle nezvažujú. V súčasnosti už vieme aj to, že niektoré skupiny obyvateľstva, napríklad deti a osoby s chronickými chorobami, sú zraniteľnejšie než ostatní.

Navyše nie všetky chemikálie majú bezprostredný vplyv, niektoré však môžu oveľa neskôr v živote viesť k chorobám, ako je tomu v prípade endokrinných disruptorov, ktoré spôsobujú zníženie plodnosti a vysokú hladinu cholesterolu a obezitu. Niektoré chemikálie pôsobia pri veľmi nízkych dávkach, zatiaľ čo účinky iných sa nemusia pozorovať, pokým nedosiahnu kritickú úroveň, ktorá vedie k zdravotným problémom. Vo všeobecnosti sú naše poznatky o vplyvoch celkového chemického zaťaženia stále veľmi obmedzené, a to tak v prípade ľudí, ako aj ekosystémov. 

Akým spôsobom rieši problematiku chemikálií EÚ?

EÚ v súčasnosti pôsobí na viacerých frontoch, aby zabezpečila ochranu občanov. Máme nariadenie REACH, ktoré je pravdepodobne najprepracovanejším právnym predpisom týkajúcim sa chemikálií na svete, a momentálne prebieha jeho revízia. Európska komisia vykonáva tiež kontrolu vhodnosti právnych predpisov týkajúcich sa chemikálií. Európsky parlament upozornil na problematiku zmesí chemikálií a cyklov čistých materiálov v obehovom hospodárstve a v súvislosti s tým Komisia pracuje na stratégii pre netoxické životné prostredie.

Okrem toho niektoré agentúry EÚ sa zameriavajú na rôzne aspekty používania chemikálií. Európska chemická agentúra v Helsinkách podporuje vykonávanie nariadenia REACH, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v Parme sa zaoberá látkami, ktoré by sa mohli dostať do našich potravín. Máme agentúru EÚ zameriavajúcu sa na bezpečnosť liekov, agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a teraz prebieha aj nová osobitná iniciatíva v oblasti ľudského biomonitoringu, ktorej cieľom je získať lepšie informácie o aktuálnej expozícii občanov chemikáliám. Robí sa toho teda veľa, stále sa však vynárajú niektoré otázky: Používame správne nástroje na to, aby sme dokázali zvládnuť toľko chemikálií? Môžeme urobiť toho ešte viac, aby sme lepšie spoznali životný cyklus výrobkov a chemických látok?

Čo je iniciatíva v oblasti biomonitoringu človeka?

Human Biomonitoring Initiative for Europe (HBM4EU), iniciatíva v oblasti biomonitoringu človeka, ktorej súčasťou je aj agentúra EEA, sa zaoberá konkrétne expozíciou občanov EÚ chemikáliám bez ohľadu na ich zdroj. V pláne je pomocou zhromažďovania a analýzy vzoriek krvi napríklad zistiť, či existujú miestne alebo regionálne problémové oblasti expozície chemikáliám, akým chemikáliám sme vystavení a či niektoré skupiny obyvateľstva sú viac vystavené ako iné. Tieto informácie by mali pomôcť nájsť zdroje znečistenia a mali by slúžiť ako nástroj, ktorý tvorcovia politík môžu použiť pri stanovovaní priorít a zameraní intervencií.

Ďalšou časťou projektu je poskytovať občanom spoľahlivé a faktické informácie o chemikáliách. V minulosti sme najmä v severnej Európe zaznamenali, že aktívna účasť občanov, napríklad prostredníctvom mimovládnych organizácií, môže podporiť taký typ dialógu a spolupráce s podnikateľskou sférou a tvorcami politík, ktorý je potrebný pre pozitívnu zmenu.

Čo ešte robí agentúra EEA v súvislosti s chemikáliami a životným prostredím?

Agentúra EEA zohráva pomerne rozsiahlu úlohu, pokiaľ ide o získavanie poznatkov o problematike vplyvu chemikálií na životné prostredie a zdravie ľudí a tiež o predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s odpadom v obehovom hospodárstve.

Množstvo práce, ktorú vykonávame v rôznych tematických oblastiach, súvisí zároveň aj s chemikáliami. Napríklad vplyvy znečistenia ovzdušia, emisií z priemyslu, emisií skleníkových plynov, látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a znečisťujúcich látok vo vode a v pôde sú vo veľkej miere spôsobené chemikáliami. Pre niektoré z nich sme vytvorili ukazovatele a pomohli sme sprístupniť údaje o chemikáliách vedcom, tvorcom politík a verejnosti. Robíme to prostredníctvom nášho webového sídla, ako aj iných webových sídiel, akou je napríklad informačná platforma pre monitorovanie chemikálií IPCHEM (IPCHEM). Celkove sme pomerne malým hráčom v tejto oblasti, domnievam sa však, že pri skúmaní rozsiahlejších spoločenských súvislostí, napríklad, akým spôsobom chemikálie bránia alebo umožňujú prechod na obehové nízkouhlíkové hospodárstvo v Európe, môžeme zohrávať významnú úlohu.

Xenia Trier

odborníčka agentúry EEA na chemikálie

Rozhovor uverejnený v Spravodajcovi EEA č. 2/2017 (jún 2017)

Temporal coverage

Články
Menu
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100