Chemikálie v Európe: pochopenie vplyvov na zdravie ľudí a na životné prostredie

Zmeniť jazyk
Article Publikované 15. 06. 2017 Posledná zmena 19. 04. 2018
Je známe, že expozícia škodlivým chemikáliám má vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie. Ako sa v situácii, keď globálna produkcia chemikálií rastie a keď sa nové chemikálie neustále vyvíjajú a zavádzajú do používania, dozvieme, čo sa považuje za bezpečné? Rozprávali sme sa s Xeniou Trierovou, odborníčkou agentúry EEA na chemikálie, o rôznych otázkach súvisiacich s bezpečným používaním chemikálií v Európe a o tom, čo robí EÚ pre zníženie ich možných vedľajších účinkov.
Obrázok©Giovanni Cultrera,Environment&Me/EEA

Obrázok©Giovanni Cultrera,Environment&Me/EEA

Čo vyvoláva najväčšie obavy v súvislosti s vplyvom chemikálií na zdravie ľudí a na životné prostredie?

Za posledné desaťročia, keď bolo chemické znečistenie veľmi zjavné, sme prešli dlhú cestu a v súčasnosti máme v EÚ zavedenú oveľa lepšiu ochranu proti mnohým škodlivým látkam. Od roku 1950 do roku 2000 však globálny objem výroby chemikálií vzrástol viac než 50-násobne a po celom svete sa každý deň registruje množstvo nových chemikálií. Zvyšuje sa tak celkový chemický tlak na životné prostredie a ľudí, a tým aj riziko ujmy. Expozícia škodlivým chemikáliám, vo vnútornom aj vonkajšom prostredí, môže mať mnohé účinky na zdravie vrátane respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, alergií a rakoviny.

Obdobne, používanie napríklad pesticídov a akumulácia perzistentných znečisťujúcich látok pôsobia na živočíchy a rastliny vo voľnej prírode, ako aj na ekosystémy. Testovanie sa síce vykonáva, je však časovo náročné a nákladné a nie je možné zahrnúť všetky expozičné scenáre. Ako vyplýva zo skúseností, často dochádza k tomu, že látky, ktoré sme považovali za bezpečné, majú účinky, ktoré sa prejavia neskôr. Výzvou je zachovať výhody, ktoré chemické látky prinášajú ľuďom a hospodárstvu, a zároveň minimalizovať ich vedľajšie účinky.

Používajú sa ešte nejaké chemikálie, ktoré by nás mali znepokojovať?

V minulosti sa úsilie zameriavalo väčšinou na jednotlivé látky, ktoré sa považovali za škodlivé. Problémom je, že môže trvať veľmi dlho, kým sa zhromaždí dostatok údajov preukazujúcich škodlivosť a medzitým sa chemikálie rozšíria. Príkladom takéhoto typu intervencie je riešenie problémov súvisiacich s prítomnosťou olova v benzíne a s niektorými pesticídmi. Niekedy aj náhradné chemikálie môžu byť tak či onak rovnako nevhodné.

Ďalším problémom sú rastúce obavy z rizík, ktoré predstavujú zmesi chemikálií a z ich vzájomného pôsobenia, ktoré sa pri posudzovaní chemických látok obvykle nezvažujú. V súčasnosti už vieme aj to, že niektoré skupiny obyvateľstva, napríklad deti a osoby s chronickými chorobami, sú zraniteľnejšie než ostatní.

Navyše nie všetky chemikálie majú bezprostredný vplyv, niektoré však môžu oveľa neskôr v živote viesť k chorobám, ako je tomu v prípade endokrinných disruptorov, ktoré spôsobujú zníženie plodnosti a vysokú hladinu cholesterolu a obezitu. Niektoré chemikálie pôsobia pri veľmi nízkych dávkach, zatiaľ čo účinky iných sa nemusia pozorovať, pokým nedosiahnu kritickú úroveň, ktorá vedie k zdravotným problémom. Vo všeobecnosti sú naše poznatky o vplyvoch celkového chemického zaťaženia stále veľmi obmedzené, a to tak v prípade ľudí, ako aj ekosystémov. 

Akým spôsobom rieši problematiku chemikálií EÚ?

EÚ v súčasnosti pôsobí na viacerých frontoch, aby zabezpečila ochranu občanov. Máme nariadenie REACH, ktoré je pravdepodobne najprepracovanejším právnym predpisom týkajúcim sa chemikálií na svete, a momentálne prebieha jeho revízia. Európska komisia vykonáva tiež kontrolu vhodnosti právnych predpisov týkajúcich sa chemikálií. Európsky parlament upozornil na problematiku zmesí chemikálií a cyklov čistých materiálov v obehovom hospodárstve a v súvislosti s tým Komisia pracuje na stratégii pre netoxické životné prostredie.

Okrem toho niektoré agentúry EÚ sa zameriavajú na rôzne aspekty používania chemikálií. Európska chemická agentúra v Helsinkách podporuje vykonávanie nariadenia REACH, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v Parme sa zaoberá látkami, ktoré by sa mohli dostať do našich potravín. Máme agentúru EÚ zameriavajúcu sa na bezpečnosť liekov, agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a teraz prebieha aj nová osobitná iniciatíva v oblasti ľudského biomonitoringu, ktorej cieľom je získať lepšie informácie o aktuálnej expozícii občanov chemikáliám. Robí sa toho teda veľa, stále sa však vynárajú niektoré otázky: Používame správne nástroje na to, aby sme dokázali zvládnuť toľko chemikálií? Môžeme urobiť toho ešte viac, aby sme lepšie spoznali životný cyklus výrobkov a chemických látok?

Čo je iniciatíva v oblasti biomonitoringu človeka?

Human Biomonitoring Initiative for Europe (HBM4EU), iniciatíva v oblasti biomonitoringu človeka, ktorej súčasťou je aj agentúra EEA, sa zaoberá konkrétne expozíciou občanov EÚ chemikáliám bez ohľadu na ich zdroj. V pláne je pomocou zhromažďovania a analýzy vzoriek krvi napríklad zistiť, či existujú miestne alebo regionálne problémové oblasti expozície chemikáliám, akým chemikáliám sme vystavení a či niektoré skupiny obyvateľstva sú viac vystavené ako iné. Tieto informácie by mali pomôcť nájsť zdroje znečistenia a mali by slúžiť ako nástroj, ktorý tvorcovia politík môžu použiť pri stanovovaní priorít a zameraní intervencií.

Ďalšou časťou projektu je poskytovať občanom spoľahlivé a faktické informácie o chemikáliách. V minulosti sme najmä v severnej Európe zaznamenali, že aktívna účasť občanov, napríklad prostredníctvom mimovládnych organizácií, môže podporiť taký typ dialógu a spolupráce s podnikateľskou sférou a tvorcami politík, ktorý je potrebný pre pozitívnu zmenu.

Čo ešte robí agentúra EEA v súvislosti s chemikáliami a životným prostredím?

Agentúra EEA zohráva pomerne rozsiahlu úlohu, pokiaľ ide o získavanie poznatkov o problematike vplyvu chemikálií na životné prostredie a zdravie ľudí a tiež o predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s odpadom v obehovom hospodárstve.

Množstvo práce, ktorú vykonávame v rôznych tematických oblastiach, súvisí zároveň aj s chemikáliami. Napríklad vplyvy znečistenia ovzdušia, emisií z priemyslu, emisií skleníkových plynov, látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a znečisťujúcich látok vo vode a v pôde sú vo veľkej miere spôsobené chemikáliami. Pre niektoré z nich sme vytvorili ukazovatele a pomohli sme sprístupniť údaje o chemikáliách vedcom, tvorcom politík a verejnosti. Robíme to prostredníctvom nášho webového sídla, ako aj iných webových sídiel, akou je napríklad informačná platforma pre monitorovanie chemikálií IPCHEM (IPCHEM). Celkove sme pomerne malým hráčom v tejto oblasti, domnievam sa však, že pri skúmaní rozsiahlejších spoločenských súvislostí, napríklad, akým spôsobom chemikálie bránia alebo umožňujú prechod na obehové nízkouhlíkové hospodárstvo v Európe, môžeme zohrávať významnú úlohu.

Xenia Trier

odborníčka agentúry EEA na chemikálie

Rozhovor uverejnený v Spravodajcovi EEA č. 2/2017 (jún 2017)

Temporal coverage

Akcie dokumentu
Help us build a better climate and energy portal

We are looking at ways to keep you informed about the most important data and developments about climate and energy in the EU.

Help us by taking this survey!

Články
Menu
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100