ďalej
späť
body

Article

Leto 2022: život v stave viacerých kríz

Zmeniť jazyk
Article Publikované 26. 10. 2022 Posledná zmena 06. 12. 2022
5 min read
Zdá sa, že prežívame jednu krízu za druhou – pandémiu, extrémne horúčavy a sucho v dôsledku klimatickej zmeny, infláciu, vojnu a energetickú krízu. Táto zima bude pravdepodobne poznačená pretrvávajúcou neistotou, vysokou volatilitou na svetových trhoch, napríklad s energiami a potravinami, čo niektoré krajiny a skupiny ovplyvní viac ako iné. Riešenie týchto kríz si najmä z dlhodobého hľadiska vyžaduje vytrvalé politické odhodlanie a investície do udržateľnosti s cieľom posilniť odolnosť našej spoločnosti.

Pandémia ochorenia Covid-19 má od svojho začiatku v EÚ na svedomí viac ako pol milióna úmrtí a ešte sa neskončila. Vďaka rozsiahlym očkovacím programom a rastúcej kolektívnej imunite sa pandémia spomalila a zdravie ľudí je lepšie chránené, ale len za posledný týždeň bolo zaznamenaných viac ako 1 000 000 nových prípadov. S blížiacou sa zimnou a chrípkovou sezónou môžeme čeliť ďalším variantom a nárastu počtu prípadov.

Pandémia bola jedným zo spúšťačov ekonomickej neistoty a zraniteľnosti, ktoré zaťažili verejné financie a viedli k zmene priorít politiky. Situáciu ešte viac zhoršila vojna na Ukrajine, ktorá spôsobila obrovské ľudské utrpenie na danom území, ale tiež prispela k ekonomickým problémom. Koncom augusta sa ročná miera inflácie v eurozóne odhadovala na úrovni 9,1 %. Nárast cien energií, ktoré sú súčasťou výpočtu celkovej inflácie, predstavoval viac ako 38 %. Očakáva sa, že takáto vysoká inflácia bude súvisieť so stagnáciou ekonomiky, ktorá sa po pandémii začínala spamätávať. Príjmy nedržia krok s infláciou, čo bude naďalej znižovať kúpnu silu v Európe a na celom svete.

Leto 2022: extrémne horúčavy, sucho a lesné požiare

V lete dominovala na titulných stránkach novín klimatická kríza. Vedci už desaťročia vysielajú silné signály, že sa naša klíma mení a že to ovplyvní všetky aspekty nášho života. Pre milióny Európanov prestala byť zmena klímy hypotetickým scenárom možných vplyvov v budúcnosti; toto leto sa stala každodennou realitou. Veľké časti Európy postihli intenzívne vlny horúčav, pričom na mnohých miestach teplota prekročila 40 °C.

Priemerné teploty v Európe boli toto leto najvyššie v histórii. Extrémne horúčavy viedli aj k zvýšenému riziku sucha. August 2022 bol vo väčšine západnej a v časti východnej Európy všeobecne oveľa suchší než je priemer. V skutočnosti sa v mnohých častiach Európy zaznamenávajú podpriemerné zrážky už niekoľko rokov po sebe. Na väčšine územia Škandinávie a v niektorých častiach južnej a juhovýchodnej Európy však bolo leto vlhkejšie ako zvyčajne. Táto klimatická neistota a nestálosť však nič nezmenila na skutočnosti, že koncom augusta 2022 hrozilo takmer dvom tretinám Európy sucho, ktoré bude podľa nedávneho hodnotenia Spoločného výskumného centra Európskej komisie pravdepodobne najhoršie za posledných prinajmenšom 500 rokov.

Extrémne horúčavy a znížená pôdna vlhkosť zvyšujú riziko lesných požiarov. V tomto roku pri lesných požiaroch v EÚ zatiaľ zhorelo rekordných 700 000 hektárov. Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch je zatiaľ najviac postihnutým územím Španielsko, kde zhorelo viac ako 283 000 hektárov (čo zodpovedá ploche o niečo väčšej ako Luxembursko), ďalej Rumunsko (150 735 ha), Portugalsko (86 631 ha), Francúzsko (62 102 ha) a Taliansko (42 835 ha).

Tieto klimatické vplyvy sa objavujú na pozadí širšej krízy biodiverzity spôsobenej nadmerným využívaním, degradáciou ekosystémov a znečistením. Krízu čoraz viac zhoršuje zmena klímy. Mnohé ekosystémy, od pôdnych až po morské biotopy, sú ohrozené a mnohým druhom hrozí vyhynutie. Zhoršovanie životného prostredia ovplyvňuje naše zdravie a pohodu, ako aj našu schopnosť vyrovnať sa so zmenou klímy.

Tieto krízy sú globálne a vzájomne prepojené. Sú dôsledkami neudržateľných systémov výroby a spotreby v globalizovanom hospodárstve. Doteraz prišlo v dôsledku ochorenia Covid-19 o život viac ako 6,5 milióna ľudí. Toto leto zasiahli indický subkontinent extrémne horúčavy. Zaplavená je tretina Pakistanu. Extrémne globálne teploty vyvolali rýchle topenie himalájskych ľadovcov a následné záplavy vyhnali z domovov 32 miliónov Pakistancov, ktorí naliehavo potrebujú prístrešie, potraviny a lieky. Miera devastácie, ktorú sme videli v Pakistane, alebo intenzita tajfúnu v Južnej Kórei, či pretrvávajúce lesné požiare a sucho v Kalifornii prekonali prognózy.

Vplyvy záplav v Pakistane pocíti celý svet. Pakistan je významným producentom a spotrebiteľom ryže – jednej z hlavných základných surovín na svetovom trhu s potravinami, ktorý je už teraz pod tlakom v dôsledku vojny na Ukrajine. Ceny potravín a trhy s potravinami sú nestabilné a čelia možným narušeniam dodávateľských reťazcov. Suchá v Európe pravdepodobne ceny ovplyvnia ešte viac, čím sa zhorší kríza v oblasti životných nákladov.

Vojna na Ukrajine a energetická kríza

Vojna na Ukrajine tiež spôsobila vysídlenie miliónov ľudí, straty na životoch, znečistenie životného prostredia a zničenie kľúčovej infraštruktúry. Ide o humanitárnu krízu, z ktorej sa budeme spamätávať roky, ak nie desaťročia. Vojna vyvolala aj hospodársku a energetickú krízu v Európe. V reakcii na ruskú agresiu Európska únia uvalila na Rusko hospodárske sankcie a podrobila kontrole dovoz fosílnych palív z Ruska.

Pre mnohé členské štáty EÚ bolo Rusko hlavným dodávateľom energie, ale Európska komisia a členské štáty sa teraz snažia túto závislosť znížiť. Začiatkom septembra Rusko prerušilo dodávky plynu cez plynovod North Stream 1, ktorý pred vojnou zabezpečoval takmer 40 % dovozu zemného plynu do EÚ.

Súčasná energetická kríza v Európe je dvojaká: Ceny energií dramaticky vzrástli a Európa teraz čelí obmedzeným dodávkam na blížiace sa zimné mesiace. Mnohé krajiny v Európe začali zavádzať naliehavé opatrenia na zníženie spotreby, zabezpečenie energetickej bezpečnosti a zabránenie plytvaniu, ako aj na obmedzenie vplyvu rastúcich účtov za energiu na domácnosti.

Jediná funkčná cesta vpred je udržateľnosť

Tento obraz viacerých súbežných kríz je zložitý a náročný a doteraz sme sa nestretli s ničím podobným. Ako pri všetkých krízach, niektoré krajiny a komunity budú postihnuté viac ako iné. Mnohé domácnosti v Európe a na celej planéte sa obávajú, či dokážu uspokojiť svoje základné potreby, napríklad pokiaľ ide potraviny a vykurovanie. Sme zraniteľní.

Zraniteľné sú aj naše prírodné systémy, zdravie a hospodárstvo. Väčšina globálnych kríz poukazuje na jednu hlavnú príčinu: neudržateľné využívanie zdrojov planéty.

EÚ a iné krajiny však poukázali na spôsob, ako riešiť túto hlavnú príčinu prostredníctvom opatrení v oblasti klímy a životného prostredia.

Prostredníctvom Európskej zelenej dohody si EÚ stanovila ambiciózne ciele na riešenie príčin týchto kríz – transformáciu našich energetických systémov, zníženie závislosti od fosílnych palív, investície do čistých, obnoviteľných zdrojov energie, obnovu prírody, posilnenie obehového hospodárstva – a zároveň zabezpečenie spravodlivého prechodu, v rámci ktorého podporíme tých, ktorí sú postihnutí najviac.

Potrebný prechod nebude jednoduchý. Vyžiada si čas a peniaze. Vzhľadom na tieto viaceré krízy, ktoré nás ovplyvňujú, či už ide o nedostatok energie, extrémne výkyvy počasia, alebo rastúcu infláciu, nemáme však inú možnosť, ako konať, a konať musíme naliehavo. Naše kroky, rozhodnutia a politické opatrenia by sa mali usilovať o zabezpečenie udržateľnej budúcnosti. Nečinnosť je čoraz nezodpovednejšia, nákladnejšia ako konanie a z etického hľadiska neprijateľná.

Environmentálna, hospodárska a sociálna zraniteľnosť a dôsledky nášho súčasného hospodárskeho modelu sú dobre preskúmané a zdokumentované. Vedecké modely a analýzy nám už niekedy pred desaťročiami poskytli dobrú predstavu o tom, kam smerujeme. To, čoho sme svedkami, nie je ani neočakávané, ani výnimočné. Teraz sa nachádzame v bode, keď už nejde o snahu predpovedať budúcnosť, ale o využitie všetkých dostupných poznatkov na jej formovanie zásadne udržateľným smerom.

Hans Bruyninckx

Hans Bruyninckx

Výkonný riaditeľ agentúry EEA

Úvodník uverejnený v spravodajcovi EEA v septembri 2022

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Tags

zahrnuté do:
zahrnuté do: european green deal
Akcie dokumentu