Zem a pôda: smerom k udržateľnému využívaniu a riadeniu týchto životne dôležitých zdrojov

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 12. 2019 Posledná zmena 20. 12. 2019
9 min read
Bez zdravej zeme a pôdy nedokážeme žiť. Pestujeme na nej väčšinu našich potravín a staviame na nej svoje domovy. Pre všetky druhy – zvieratá a rastliny žijúce na súši alebo vo vode – je zem nevyhnutná. Pôda – jedna zo základných zložiek zeme – je veľmi zložitým a často podceňovaným prvkom prekypujúcim životom. Spôsob, akým v súčasnosti využívame zem a pôdu v Európe a vo svete , žiaľ, nie je udržateľný. Táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje život na zemi.

V priebehu dejín sa krajina stále menila v dôsledku prírodných síl a ľudských činností. Pohoria stúpajú a klesajú, horniny erodujú, rieky vysychajú alebo menia svoje toky, záplavové oblasti vznikajú a zanikajú. Ľudstvo zrovnalo svahy, zahltilo pobrežia odpadkami, vysušilo mokrade, narušilo vrcholky hôr kvôli ťažbe, vytvorilo umelé jazerá a priehrady, vyrúbalo lesy, aby vznikli polia a pasienky, a vytvorilo tak novú krajinu. Zvyšuje sa podiel krajiny a krajinnej pokrývky našej planéty upravenej ľudskou činnosťou. V súčasnosti približne 80 % rozlohy Európy tvoria mestá a oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Tlak vyvíjaný na krajinu a pôdu sa zvyšuje

Európske mestské oblasti sa rozrastajú, a to často na úkor úrodnej poľnohospodárskej pôdy. Betónové a asfaltové povrchy spôsobujú nepriepustnosť pôdy a bránia jej v plnení funkcií, ako je zadržiavanie vody, produkcia potravín a biomasy, regulácia klímy, tlmenie vplyvu škodlivých chemikálií a poskytovanie biotopov. Dažďová voda z nepriepustných povrchov odteká namiesto toho, aby presakovala do pôdy, v ktorej sa môže filtrovať a dopĺňať zásoby podzemnej vody. Cesty, železnice, kanály a mestá fragmentujú krajinu, obmedzujú druhy na čoraz menšie oblasti a poškodzujú tak biodiverzitu. Spôsob využívania pôdy v Európe je jedným z dôvodov, prečo EÚ nie je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa zastaviť stratu biodiverzity.

Európe sa takisto nedarí dosiahnuť jej politický cieľ „nulového zaberania pôdy v čistom vyjadrení do roku 2050“. Poľnohospodársku pôdu a poloprírodnú pôdu čoraz viac zaberajú mestá, ako aj obchodné a priemyselné lokality. Mnohé odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, domácnosti a dokonca aj odvetvie úpravy odpadovej vody – takisto uvoľňujú znečisťujúce látky do zeme a pôdy. Tieto znečisťujúce látky sa môžu hromadiť v pôde a následne sa dostať do podzemných vôd, riek a morí. Dokonca aj znečisťujúce látky, ktoré sa pôvodne uvoľnili do atmosféry, sa môžu neskôr usadiť na povrchu zeme. V súčasnosti sa stopy rôznych kontaminantov nachádzajú aj v najodľahlejších častiach nášho kontinentu.

Za posledné desaťročia Európa znížila celkovú plochu využívanú na poľnohospodárstvo a zároveň zvýšila výnosy. Intenzifikácia poľnohospodárstva nám umožnila produkovať potraviny pre rastúcu populáciu. Intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré sa opiera najmä o syntetické hnojivá a opatrenia na ochranu rastlín, zároveň vyvíja tlak na samotný zdroj, ktorý ho živí: zdravú a produktívnu pôdu. Navyše v odľahlých regiónoch možno pozorovať opúšťanie poľnohospodárskej pôdy. Opúšťanie pôdy ovplyvňuje najmä vidiecke spoločenstvá, kde sa miestne hospodárstva spoliehajú predovšetkým na malé farmy s obmedzenými hospodárskymi vyhliadkami a nízkou produktivitou, pričom mladšie generácie majú tendenciu sťahovať sa do mestských oblastí.

Celosvetová spotreba a  jej dosah si vyžadujú celosvetové opatrenia

Využívanie pôdy má celosvetový rozmer. Mnohé z činností spojených s pôdou a jej zdrojmi, najmä produkcia potravín a ťažba zdrojov, podliehajú silám celosvetového trhu. Celosvetový dopyt po krmivách, potravinách a bioenergii napríklad ovplyvňuje miestnu poľnohospodársku výrobu v mnohých častiach sveta vrátane Európy. Sucho a úbytok výroby vo vyvážajúcich krajinách ovplyvňujú napríklad svetové ceny ryže – základnej potraviny pre miliardy ľudí. Nadnárodné spoločnosti si s cieľom predávať svoje výrobky po celom svete môžu odkúpiť produktívnu poľnohospodársku pôdu v Afrike a Južnej Amerike.

Spôsob využívania zeme a pôdy tiež priamo súvisí so zmenou klímy. Pôda obsahuje výrazné množstvo uhlíka a dusíka, ktoré sa môžu v závislosti od nášho spôsobu využívania pôdy uvoľňovať do atmosféry. Výrubom tropických pralesov na účely vytvorenia pasienkov pre dobytok alebo vysádzaním stromov v Európe možno nakloniť celosvetovú rovnováhu emisií skleníkových plynov jedným či druhým smerom. Topenie trvalo zamrznutej pôdy (permafrostu) v dôsledku rastúcich priemerných svetových teplôt môže uvoľňovať značné množstvo skleníkových plynov, najmä metánu, a urýchliť tak nárast teplôt. Zmena klímy môže takisto spôsobiť výrazné zmeny v tom, čo a kde môžu európski poľnohospodári[i] produkovať.

V tejto súvislosti sa množstvo celosvetových politických rámcov vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja priamo a nepriamo zameriava na zem a pôdu. Cieľom európskych politík je boj proti zaberaniu pôdy, zmiernenie fragmentácie krajiny, zníženie emisií znečisťujúcich látok a emisií skleníkových plynov, ako aj ochrana biodiverzity a pôdy. V rámci niektorých uvedených oblastí politiky, najmä v súvislosti s ochranou pôdy, však európske a celosvetové politiky nestačia na stanovenie cieľov a záväzkov, nehovoriac o ich záväznosti. V iných oblastiach, v ktorých sú ciele stanovené – vrátane tých, ktoré súvisia s ochranou prírody a biodiverzity –, naše politické ciele nedosahujeme.

Na prijatie opatrení v praxi sú potrebné poznatky

Jednou z výziev pri stanovovaní a plnení cieľov je prekonanie medzier v poznatkoch. Monitorovanie pokroku v dosahovaní určitého cieľa musia podporovať poznatky, dohodnuté metódy a nástroje. Vďaka programu Copernicus[ii] – programu Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme – máme teraz oveľa presnejší a podrobnejší obraz o krajinnej pokrývke Európy a jej zmenách. Okrem toho máme k dispozícii rôzne informačné vrstvy, ktoré nám pomáhajú posúdiť možný dosah zmeny klímy na vlhkosť pôdy, a teda aj na poľnohospodársku produktivitu. Tieto rozšírené poznatky nám ponúkajú nové príležitosti na prijatie cielenejších opatrení v praxi.

Zároveň však existuje množstvo aspektov súvisiacich so zemou a pôdou, ktorým musíme porozumieť lepšie, aby sme mohli riešiť konkrétne problémy – najmä pokiaľ ide o biodiverzitu. Na to, aby boli opatrenia účinné, je potrebné vziať do úvahy napríklad zloženie pôdy a množstvo uhlíka a živín, ktoré pôda obsahuje v danej oblasti. Tento druh informácií si vyžaduje lepší systém monitorovania.

Kroky smerom k udržateľnému hospodáreniu s pôdou

Ďalší postup je jasný: naliehavo potrebujeme zmeniť spôsob využívania pôdy a zdrojov, ktoré poskytuje, a hospodárenie s nimi. Na to sa musíme pozrieť na krajinu ako celok vrátane všetkých jej činností a prvkov.

Budovanie a spájanie miest by nemalo znamenať pokrývanie okolitých oblastí betónom a asfaltom, ale malo by byť založené na opätovnom využívaní už zabratej pôdy a jej využívaní na nové účely. V správe IPBES[iii] (Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby) sa uvádza, že je výhodnejšie krajinu a pôdne zdroje zachovávať, ako ich obnovovať alebo sanovať (napr. čistením kontaminovanej pôdy v starých priemyselných objektoch). Kompaktné mestá s dobre prepojenými možnosťami mobility navyše často poskytujú najvyššiu kvalitu mestského života s menším priamym vplyvom na životné prostredie. Cieľom politiky súdržnosti a regionálnej politiky EÚ je podporovať nielen hospodársku a sociálnu súdržnosť, ale aj územnú súdržnosť[iv], ktorej cieľom je prispievať k vyváženému rozvoju EÚ ako celku.

Musíme tiež zintenzívniť úsilie o lepšiu ochranu pôdnych ekosystémov. Investovaním do zelenej infraštruktúry môžeme prepojiť prírodné rezervácie a vytvoriť koridory pre voľne žijúce živočíchy. Zdravé a odolné pôdne ekosystémy sú takisto nevyhnutné na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene.

Ak chceme udržateľne hospodáriť s našimi pôdnymi zdrojmi, musíme výrazne znížiť tlak hospodárskych činností, najmä poľnohospodárstva. Na zabezpečenie udržateľného a produktívneho poľnohospodárstva musíme bojovať proti znečisťovaniu a nájsť nové riešenia na efektívne využívanie pôdy. Zároveň budeme musieť zohľadniť živobytie a kvalitu života vidieckych spoločenstiev. Aby sme sa mohli postarať o pôdu a biodiverzitu vidieka, musíme sa spoľahnúť na poľnohospodárov a spolupracovať s nimi. Udržateľné poľnohospodárstvo nemožno dosiahnuť bez výrazných zmien v stravovacích návykochbez obmedzenia plytvania potravinami v Európe a na celom svete.

Správa pôdy je síce zložitá, no služby, ktoré poskytuje zdravá krajina a pôda, využívame všetci – či už ide o výživné potraviny, alebo čistú vodu, ochranu pred chorobami, alebo stavebné materiály. Aby sme zaistili, že tieto služby budú využívať aj budúce generácie, musíme ešte dnes prijať rozhodujúce opatrenia. Zodpovednosť za ochranu týchto životne dôležitých zdrojov nesieme všetci – od spotrebiteľov po poľnohospodárov, od miestnych po európskych a svetových tvorcov politiky. Môžeme to dosiahnuť iba spoločným úsilím, ktoré vynaložíme ešte dnes na dosiahnutie spoločného cieľa.

Hans Bruyninckx

Výkonný riaditeľ agentúry EEA

 

Stručný prehľad pojmov zem a pôda


Pojmom „zem“ sa bežne označuje povrch planéty, ktorý nie je pokrytý morami, jazerami či riekami. Zahŕňa celkovú rozlohu pevniny vrátane kontinentov a ostrovov. V každodennej reči a v právnych textoch „zem“ označuje vymedzenú časť istého územia. Tvoria ju skaly, kamene, pôda, vegetácia, zvieratá, rybníky, budovy atď.

Zem môžu pokrývať rôzne typy vegetácie (napr. prírodné alebo obhospodarované trávne porasty, orná pôda a mokrade) a umelé povrchy (napríklad cesty alebo budovy).

Pôda je jednou zo základných zložiek zeme. Pozostáva z častíc hornín, piesku a ílu, ako aj organického materiálu, ako sú zvyšky rastlín, pôdnych živočíchov a organizmov, ako sú baktérie a huby, ako aj zo vzduchu a vody nachádzajúcich sa v pôdnych póroch. Vlastnosti pôdy (napr. štruktúra, farba a obsah uhlíka) sa môžu líšiť v závislosti od oblasti, ale aj v jednotlivých vrstvách na rovnakom mieste. Pôda zohráva významnú úlohu v prírodných cykloch, najmä v súvislosti s kolobehom vody a živín (uhlík, dusík a fosfor).

Povrchová vrstva pôdy je vrstva najbližšie k povrchu (zvyčajne ide o hustú koreňovú zónu alebo ornú pôdu do hĺbky 20 – 30 cm). Obsahuje najvyššie množstvo organického uhlíka, preto ide o najproduktívnejšiu vrstvu. Tvorba jedného centimetra povrchovej vrstvy pôdy môže trvať niekoľko sto až tisíce rokov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa považuje za neobnoviteľný zdroj.

Hlbšie vrstvy v zemskej kôre môžu obsahovať ďalšie prírodné zdroje vrátane podzemných vôd, minerálov a fosílnych palív.



 

 

 

 

Temporal coverage

Akcie dokumentu