ďalej
späť
body

Article

Život v stave viacnásobnej krízy: zdravie, príroda, klíma, hospodárstvo alebo jednoducho systémová neudržateľnosť?

Zmeniť jazyk
Article Publikované 20. 07. 2021 Posledná zmena 22. 07. 2021
6 min read
Photo: © Nunzio Santisi, Picture2050/EEA
Vo svete sa od politických koridorov po akademické platformy rozpráva o globálnych krízach: zdravotná kríza, hospodárska a finančná kríza, klimatická kríza a kríza prírody. Všetky sú v konečnom dôsledku symptómami rovnakého problému: našej neudržateľnej výroby a spotreby. Šok spôsobený pandémiou COVID-19 len odhalil systémovú slabosť nášho globálneho hospodárstva a spoločnosti so všetkými ich nerovnosťami.

Dosiahnutie skutočnej a trvalej udržateľnosti si bude vyžadovať aj riešenie sociálnych nerovností. To vyvoláva otázku riadenia: ako zabezpečíme prístup k zdrojom a čistému prostrediu pre všetkých?

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA

Od roku 1950 sa svetová populácia viac ako strojnásobila na takmer 8 miliárd a hospodárska produkcia vzrástla 12-násobne. Tento masívny nárast umožnilo obrovské zvýšenie využívania prírodných zdrojov, ako je pôda, voda, drevo a iné materiály vrátane nerastných surovín a zdrojov energie. Toto veľké zrýchlenie vymanilo stovky miliónov ľudí z chudoby, ale negatívne ovplyvnilo ekosystémy a vyvolalo zmenu klímy. Z globálneho hľadiska došlo k závažným zmenám na 75 % suchozemského prostredia a 40 % morského prostredia. Pokračujúce spaľovanie fosílnych palív, zmeny vo využívaní pôdy a odlesňovanie uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry, čo spôsobuje zmenu klímy.

V súčasnosti globalizácia, najmä prostredníctvom zvýšenej digitalizácie, prepája takmer každú časť planéty prostredníctvom série dobre zavedených obchodných trás, čím sa zabezpečujú dodávky surovín, častí alebo hotových výrobkov pre globálnych spotrebiteľov na svetovom trhu. Odhaduje sa, že dopyt po materiálnych zdrojoch sa do roku 2060 zdvojnásobí a my už teraz spotrebúvame to, čo môžu poskytnúť tri Zeme. Okrem toho v súčasnosti nie sme schopní zabrániť tomu, aby veľké množstvo odpadu končilo v životnom prostredí, pričom sa očakáva, že ročná produkcia odpadu sa do roku 2050 zvýši o 70 %. Ciele v oblasti uhlíkovej neutrality alebo zariadení IKT môžu vyvinúť ďalší tlak na už aj tak obmedzené zásoby nerastných surovín a vzácnych zemín.

COVID-19: krátka pauza od svetových trhov?

Pandémia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu do istej miery ovplyvnili modely spotreby a výroby. Niektoré odvetvia, ako je cestovný ruch alebo cestovanie, boli priamo ovplyvnené, a dotklo sa to aj mnohých dodávateľských reťazcov. Zatvorenie výrobných zariadení v Číne a iných vyvážajúcich krajinách počas prvých mesiacov obmedzenia pohybu spôsobilo oneskorenie dodávok niektorých výrobkov, rovnako ako lodná nehoda, ktorá blokovala Suezský prieplav niekoľko dní, spôsobila nedostatok a oneskorenia na európskych trhoch. Pandémia COVID-19 nespôsobila len narušenie globálnych dodávateľských reťazcov, spôsobila aj zníženie dopytu.

Pandémia odhalila, ako je naše hospodárstvo úzko prepojené s našimi spoločnosťami a ich vzájomnú závislosť. Bez ohľadu na to, či ide o zdravie alebo hospodárstvo, kríza sa môže ľahko rozšíriť a jej vplyv sa môže prejaviť na celom svete, pokiaľ sa na jej začiatku nepodniknú koordinované a rozhodné kroky spoločne.

Pandémia COVID-19 takisto viedla k zvýšeniu celosvetového dopytu po osobných ochranných prostriedkoch, ako sú rúška a rukavice, a k nárastu trhu s týmito prostriedkami. Obavy týkajúce sa zdravia pochopiteľne nahradili obavy týkajúce sa životného prostredia v súvislosti s jednorazovými plastmi. Hospodárske spomalenie zároveň znížilo výrobu plastových obalov v EÚ. Tieto zmeny môžu ovplyvniť pokrok EÚ pri dosahovaní jej cieľov stanovených pred pandémiou. V správe agentúry EEA, ktorá bude zverejnená tento mesiac, sa rozoberajú vplyvy pandémie COVID-19 na jednorazové plasty v prostredí Európy.

Pandémia COVID-19 už druhým rokom predstavuje rôzne krízy pre rôzne krajiny. Krajiny s vysokou mierou zaočkovanosti začínajú postupne rušiť obmedzenia a približujú sa k pocitu normálnosti. Pri podaných viac ako 70 dávkach očkovacích látok na 100 osôb sa členské štáty EÚ zameriavajú na hospodársku krízu a plány obnovy. Hospodárske činnosti a spotreba opäť rastú. Zdravotná kríza zároveň stále zúri v krajinách s veľmi obmedzeným prístupom k očkovacím látkam, čo poukazuje na globálne nerovnosti v úzko prepojenom svete.

Pandémia takisto podnietila určité úvahy a opatrenia v súvislosti s týmito nerovnosťami, pričom priviedla krajiny s vyššími príjmami alebo krajiny menej ovplyvnené pandémiou k poskytnutiu pomoci druhým zdravotníckym materiálom, respirátormi a v súčasnosti očkovacími látkami. Minulý mesiac sa lídri EÚ zaviazali darovať 100 miliónov dávok očkovacích látok proti koronavírusu krajinám v núdzi. Potom nasledoval záväzok vedúcich predstaviteľov skupiny G7 darovať v roku 2021 krajinám s nižšími príjmami 1 miliardu dávok. Tieto množstvá však nanešťastie stále zďaleka nepostačujú, keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je potrebných 10 miliárd dávok.

Nerovnomerná distribúcia zdrojov, vplyvov a prínosov

V správe Globálny výhľad v oblasti zdrojov 2019 vypracovanej Medzinárodným panelom o zdrojoch sa potvrdzuje, že využívanie prírodných zdrojov a súvisiacich prínosov a environmentálnych vplyvov je medzi krajinami a regiónmi nerovnomerne rozdelené. Krajiny s vysokými príjmami vrátane členských štátov EÚ naďalej spotrebúvajú podstatne viac materiálov a spôsobujú podstatne viac škôd na životnom prostredí ako skupina krajín s nízkymi príjmami.

Základným kameňom úsilia Európskej únie v oblasti využívania zdrojov je nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z marca 2020. Plán zahŕňa širokú škálu opatrení zameraných na navrhovanie výrobkov, procesy obehového hospodárstva, udržateľnejšiu spotrebu a predchádzanie vzniku odpadu. Vyžadujú a špecifikujú sa v ňom opatrenia v kľúčových hodnotových reťazcoch výrobkov vrátane elektroniky a IKT, batérií, obalov, plastov, textilu, budov a stavebníctva a potravín, vody a živín. Vo svojej podstate je jednou z hlavných zložiek Európskej zelenej dohody (zastrešujúcej reakcie Európskej únie na environmentálne, klimatické a sociálno-ekonomické výzvy) a má veľký význam pre nasmerovanie investícií na obnovu po pandémii COVID-19, ako aj na udržateľnú transformáciu nášho hospodárskeho modelu.

Sociálny rozmer a otázka riadenia sú kľúčom k obnove k lepšiemu

V rámci agentúry EEA sme úzko zosúladili naše úsilie zamerané na monitorovanie životného prostredia, pokrok smerom k obehovosti a identifikáciu možností politík a obehových obchodných modelov v súvislosti s týmito kľúčovými hodnotovými reťazcami výrobkov. Naďalej budeme podporovať európskych tvorcov politík v oblasti kľúčových hodnotových reťazcov výrobkov a prispievať ku globálnemu hodnoteniu zdrojov prostredníctvom Medzinárodného panelu o zdrojoch. Keď sa hospodárstvo začne zotavovať, uspejeme v obnove k lepšiemu?

Dosiahnutie udržateľného využívania zdrojov v Európe a na celom svete si vyžaduje zásadné zmeny v našich systémoch výroby a spotreby. Skutočnou výzvou nie je ani zďaleka zefektívniť výrobné procesy. Dosiahnutie skutočnej a trvalej udržateľnosti si bude vyžadovať aj riešenie sociálnych nerovností. To vyvoláva otázku riadenia: ako zabezpečíme prístup k zdrojom a čistému prostrediu pre všetkých? EEA bude naďalej začleňovať sociálny rozmer a otázku riadenia do príslušných hodnotení a politických diskusií.

 Hans Bruyninckx

Hans Bruyninckx

Výkonný riaditeľ agentúry EEA

Úvodník uverejnený vo výtlačku spravodajcu agentúry EEA v júni 2021

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Tags

zahrnuté do:
zahrnuté do: social inequalities
Akcie dokumentu