Program Copernicus – monitorovanie Zeme z vesmíru a zo zemského povrchu

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 12. 2019 Posledná zmena 20. 12. 2019
7 min read
Program Európskej únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme Copernicus, známy aj ako Zem očami Európy, prináša revolúciu v spôsobe, akým chápeme a plánujeme udržateľnejšie využívanie našich cenných pôdnych zdrojov. Od mestského plánovania, dopravných trás a zelených plôch až po presné poľnohospodárstvo a obhospodarovanie lesov poskytuje Copernicus podrobné a včasné informácie o monitorovaní pôdy na podporu prijímania rozhodnutí.

Európa je jednou z najintenzívnejšie využívaných pevnín na svete s najvyšším podielom fragmentácie krajiny v dôsledku osídľovania a výstavby infraštruktúry, ako sú diaľnice a železnice. Spôsob využívania pôdy má výrazný vplyv na životné prostredie – na druhy, ekosystémy a biotopy. Európske pôdne zdroje takisto čelia zvýšenému tlaku v dôsledku účinkov zmeny klímy, napríklad častejšiemu výskytu extrémnych prejavov počasia, lesných požiarov, sucha a povodní.

Od neostrých leteckých fotografií po snímky vo vysokom rozlíšení

Európske vnútroštátne orgány už dlhodobo zhromažďujú informácie o krajinnej pokrývke a jej využívaní na miestnej, regionálnej či vnútroštátnej úrovni. Keďže dopyt po pôdnych zdrojoch a konkurencia v tejto oblasti v druhej polovici 20. storočia vzrástli, ukázalo sa, že lepšie a širšie porozumenie súvislostiam medzi využívaním pôdy a jeho dosahom je nevyhnutné pre zabezpečenie lepšej ochrany pôdy a pôdnych zdrojov. Na tento účel sa EÚ spolu s vnútroštátnymi orgánmi v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia rozhodli koordinovať cezhraničné sledovanie a monitorovanie krajinnej pokrývky a jej využívania.

V roku 1985 členské štáty EÚ spustili program Corine (Koordinácia informácií o životnom prostredí), v rámci ktorého sa členské štáty EÚ po prvýkrát spoločne pokúsili o zmapovanie krajinnej pokrývky celej Európy. V týchto prvých dňoch sa odborníci v oblasti obhospodarovania pôdy spoliehali na kombináciu pozemných meraní a leteckých fotografií, ktoré často dopĺňali nákladné snímky s nízkym rozlíšením, získané prostredníctvom malého počtu satelitov. Keďže údaje boli roztrieštené, získať porovnateľnú celoeurópsku predstavu o hrozbách pre európske pôdne zdroje bolo náročné. Dokončenie prvého mapovania trvalo 10 rokov.

Vysoko na oblohe a nízko na zemi

Myšlienka programu Copernicus sa vyvinula koncom 90. rokov 20. storočia([1]) a prvý satelit bol umiestnený na obežnú dráhu v roku 2014. Program riadi Európska komisia v úzkej spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a je podporovaný členskými štátmi a rôznymi európskymi organizáciami a agentúrami. Program Copernicus pôsobí v šiestich tematických oblastiach: atmosféra, morské prostredie, zmena klímy, bezpečnosť, riadenie núdzových situácií a pevnina.

V súčasnosti sú na obežnej dráhe umiestnené dva zo siedmich satelitov programu Copernicus – Sentinely 2A a 2B – osobitne poverené monitorovaním krajiny. Každých päť dní poskytujú snímky s vysokým priestorovým a vysokým časovým rozlíšením s celoplošným pokrytím celého regiónu EHP-39([2]) a okolia, pričom posilňujú monitorovanie poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, využívania pôdy a krajinnej pokrývky a ich zmien, ako aj pobrežných a vnútrozemských vôd. Navyše poskytujú aj biofyzikálne údaje, napríklad o úrovni chlorofylu a obsahu vody v listoch.

Tieto dva satelity sú podporované údajmi zhromaždenými z viac ako 100 prispievajúcich komerčných aj verejných misií a údajmi z veľkého počtu existujúcich pozemných a vzdušných monitorovacích staníc a senzorov. Vďaka programu Copernicus v súčasnosti trvá kompletné podrobné a presné mapovanie európskych pôdnych zdrojov približne rok.

Služba monitorovania krajiny programu Copernicus

Agentúra EEA riadi paneurópske a miestne komponenty služby monitorovania krajiny programu Copernicus. V praxi EEA zabezpečuje, aby boli získané snímky a súbory údajov ľahko dostupné verejnosti a aby sa mohli slobodne používať. Táto služba sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom na získavanie poznatkov pre národné agentúry v oblasti životného prostredia, projektantov miest a pre ďalšie subjekty zapojené do riadenia využívania a ochrany pôdnych zdrojov na európskej, ako aj miestnej úrovni.

EEA využíva údaje programu Copernicus na hodnotenie niektorých aspektov zdravia európskych ekosystémov a spôsobu využívania pôdy. Výsledky sú prezentované v rôznych hodnoteniach agentúry EEA vrátane správ o stave životného prostredia a kľúčových ukazovateľov. Prvý ukazovateľ týkajúci sa zaberania pôdy sa zameriava na to, koľko pôdy v rámci poľnohospodárskeho, lesného a iného prírodného spôsobu využívania pôdy sa zaberá na rozširovanie mestských alebo iných umelých plôch (pozri prehliadač údajov o zaberaní pôdy). Druhý ukazovateľ agentúry EEA hodnotí úroveň zástavby a nepriepustnosti pôdy v celej Európe a monitoruje mieru, do akej je pôda pokrytá budovami, betónom, cestami alebo inými stavbami (pozri prehliadač údajov o nepriepustnosti).

Agentúra EEA a ďalšie inštitúcie môžu tieto zistenia a údaje použiť v rámci širokej škály tematických alebo systémových hodnotení. Na základe údajov a produktov programu Copernicus môžu napríklad pôdohospodári identifikovať oblasti, v ktorých rozrastanie miest, poľnohospodárstvo, výstavba diaľnic a stavebníctvo rozdeľujú hlavné biotopy, a následne navrhnúť konkrétne riešenia pre dané lokality. Podobne aj snímky programu Copernicus pomáhajú monitorovať zmeny biotopov a zmeny krajinnej pokrývky v rámci chránených území sústavy Natura 2000, ktorá pokrýva viac ako 18 % rozlohy EÚ a 7 % jej morského územia (pozri prehliadač údajov o sústave Natura 2000).

Geopriestorové údaje získané v rámci programu Copernicus zároveň tvoria základ projektu Urban Atlas. Odborníci môžu študovať a porovnávať podrobnú štruktúru takmer 800 mestských oblastí v celej Európe s viac ako 50 000 obyvateľmi. Podrobné vrstvy informácií ukazujú, kde sa nachádzajú priemyselné, obchodné a obytné oblasti a parky. Údaje zahŕňajú aj informácie o hustote obyvateľstva, výške budov a o dopravných koridoroch, o pasienkoch, mokradiach a lesoch nachádzajúcich sa v týchto mestských oblastiach alebo v ich blízkosti.

Na ceste k ďalším poznatkom a udržateľnejším rozhodnutiam

Údaje o monitorovaní krajiny a poznatky o európskom krajinnom prostredí, ktoré sú podporované špecializovaným súborom satelitov a pokrokom v technológii, sa v nasledujúcich rokoch budú ďalej zlepšovať. Očakávané zlepšenie rozlíšenia snímok vrátane monitorovania pohybov po povrchu zeme s milimetrovou presnosťou a tematických detailov, ako sú fenologické ukazovatele a produktivita vegetácie, prinesie množstvo príležitostí. Podľa prebiehajúcich plánov programu Copernicus sa má na obežnú dráhu do roku 2030 umiestniť približne 20 ďalších satelitov, čím sa výraznejšie zvýši úroveň a podrobnosti získaných informácií.

Údaje získané prostredníctvom programu Copernicus a satelitného navigačného programu EÚ Galileo už poľnohospodárom pomáhajú zavádzať postupy presného poľnohospodárstva v súvislosti s pestovaním plodín, čím sa znižuje množstvo vody potrebnej na zavlažovanie a pesticídov používaných počas vegetačného obdobia. Územní plánovači takisto využívajú čoraz väčšie množstvo dostupných údajov o mestskej krajine na monitorovanie dynamiky trhov s nehnuteľnosťami na bývanie, čo im následne môže pomôcť napríklad pri riadení a zlepšovaní prístupu k verejnej doprave.

Podobne aj monitorovanie teplotných ostrovov v mestách a prístupu obyvateľov miest k zeleným plochám vrátane parkov, záhrad a lesov môže pomôcť územným plánovačom pri zlepšovaní blahobytu a pri zabezpečovaní lepšej pripravenosti miest na zmenu klímy.

V poslednej správe agentúry EEA o evidencii prírodného kapitálu na podporu tvorby politiky sa diskutuje o tom, ako získať lepšie poznatky o udržateľnom využívaní našich prírodných zdrojov vrátane zeme a pôdy. Satelitné údaje programu Copernicus budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu v kombinácii s priamym monitorovaním biodiverzity a ekosystémov prostredníctvom iných programov.

 

 



([1]) Program Copernicus bol spustený v roku 2014. Do roku 2014 sa používal názov GMES (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť).

([2]) 28 členských štátov EÚ spolu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Islandom, Kosovom (podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99), Lichtenštajnskom, Severným Macedónskom, Nórskom, Srbskom, Švajčiarskom a Tureckom.



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Súvisiaci obsah

Interactive charts

Súvisiace ukazovatele

Land take Land take as a result of the expansion of residential areas and construction sites is the main cause of the increase in urban land coverage in Europe. Agricultural zones and, to a lesser extent, forests and semi-natural and natural areas are disappearing in favour of the development of artificial surfaces. This affects biodiversity since it decreases habitats and fragments the landscapes that support and connect them. Between 2006 and 2012, the annual land take in the European countries (EEA-39) assessed in the 2012 Corine land cover (CLC) project was approximately 107 000 ha/year. The figure for the 2000-2006 period was approximately 118 000 ha/year. In the 28 countries 1 covered by all three CLC assessment periods (1990-2000, 2000-2006 and 2006-2012), annual land take decreased by 10.5 % between 2000 and 2006, and by 13.5 % between 2006 and 2012. In absolute values, the annual land take in these 28 countries was 114 000 ha/year (1990-2000), 102 000 ha/year (2000-2006) and 98 500 ha/year (2006-2012). Between 2000 and 2006, more arable land and permanent crops were taken by artificial development than between 1990 and 2000, while fewer pastures and less mosaic farmland were taken over the same period. In fact, between 2006 and 2012, the types of land most taken for artificial development were arable land and permanent crops, followed by pastures and mixed agricultural areas.   1 The 28 countries covered by all three CLC assessment periods are AT, BE, BG, CZ, DE, DK, ES, EE, FR, GR, HR, HU, IE, IT, LT, LU, LV, ME, MT, NL, PL, PT, RO, RS, SI, SK, TR and UK.

Súvisiace publikácie

Temporal coverage

Akcie dokumentu