ďalej
späť
body

Article

Úvahy o ambíciách klimatickej neutrality v Európe v čase ochorenia COVID-19

Zmeniť jazyk
Article Publikované 08. 04. 2020 Posledná zmena 11. 05. 2021
7 min read
Photo: © Nathan Dumlao on Unsplash
Európske krajiny prijímajú radikálne opatrenia na obmedzenie dôsledkov ochorenia COVID-19 na zdravie Európanov a hospodárstvo. Taká kríza má zvyčajne okamžité a závažné dôsledky na celé populácie a ekonomiky. Vzhľadom na rozsah, v akom táto kríza spôsobená koronavírusom môže postihnúť hlavné hospodárske odvetvia, sa očakáva, že dôjde k oslabeniu vplyvu hospodárskych činností na životné prostredie a klímu. Rozsiahle a náhle otrasy sprevádzané extrémne vysokými výdavkami pre spoločnosť však vôbec nie sú spôsob, akým sa Európska únia zaviazala transformovať svoje hospodárstvo a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. V európskej zelenej dohode a nedávno uverejnenom európskom právnom predpise v oblasti klímy sa naopak vyzýva k nezvratným a postupným zníženiam emisií a súčasnému zabezpečeniu spravodlivého prechodu a podpore postihnutých subjektov.

Minimalizácia dôsledkov súčasnej krízy na verejné zdravie

Európa, podobne ako zvyšok sveta, čelí bezprecedentnej kríze verejného zdravia, ktorá sa rýchlo šíri po celom kontinente. Spravodajské kanály prinášajú pravidelné aktuálne informácie o počte nakazených ľudí a o počte úmrtí. Európske a vnútroštátne orgány prijímajú radikálne opatrenia na obmedzenie a spomalenie šírenia ochorenia COVID-19. Obmedzenia v oblasti cestovania, dochádzania do zamestnania a združovania závažným spôsobom ovplyvňujú hlavné hospodárske odvetvia. Boli zrušené mnohé lety a zatvárajú sa školy, reštaurácie a hranice. Výraz „uzavretie“ vystihuje novú realitu v mnohých európskych krajinách. Nanešťastie sme už svedkami veľmi vysokého počtu obetí.

Prvou a najdôležitejšou prioritou je minimalizácia dôsledkov na zdravie Európanov a zabezpečenie čo najkvalitnejších zdravotníckych služieb pre tých, ktorí sú postihnutí, a následne zabezpečenie dobrých životných podmienok vrátane pracovných miest a živobytia.

Zníženia emisií a náhle otrasy ako ochorenie COVID-19

V tomto zložitom období sa na EEA obracajú mnohí s otázkami o tom, aký vplyv budú mať opatrenia týkajúce sa ochorenia COVID-19 na emisie skleníkových plynov v EÚ. Jedným z neplánovaných dôsledkov takýchto náhlych sociálno-ekonomických otrasov môžu byť dodatočné zníženia emisií skleníkových plynov. V niektorých oblastiach Číny a Európy (napr. počas uzavretia v severnom Taliansku) sa takisto pozorovali iné dôsledky, ako je dočasné zníženie znečistenia ovzdušia.

Je známe, že dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu sa podieľa na vzniku chronických pľúcnych a srdcových ochorení. Napriek potenciálne krátkodobým zlepšeniam kvality ovzdušia v niektorých oblastiach v dôsledku opatrení súvisiacich s koronavírusom je možné, že ľudia s takýmito zdravotnými predispozíciami, ktorí boli dlhodobo vystavení znečistenému ovzdušiu, sa môžu v tomto období stať ešte zraniteľnejšími.

V mnohých z našich správ sme poukázali na súvislosť medzi hospodárskou výkonnosťou niektorých odvetví a vplyvom na životné prostredie. Predpokladá sa, že súčasná kríza bude mať značný vplyv na modely výroby a spotreby, ako je znížený dopyt po mobilite vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a každodenného dochádzania do zamestnania súkromnými vozidlami. Aby sme dokázali lepšie pochopiť rozsah, trvanie, ako aj určité očakávané a neočakávané vplyvy je však potrebné, aby sme po prekonaní tejto krízy analyzovali údaje z rôznych oblastí. EEA chce tieto súvislosti vyhodnotiť a vo vhodnom čase zverejniť výsledky analýzy.

Bez dôkladnej transformácie našich výrobných a spotrebných systémov je pravdepodobné, že akékoľvek zníženie emisií vyvolané takouto hospodárskou krízou bude krátkodobé a bude znamenať extrémne vysoké náklady pre spoločnosť. Cieľom Európy je dosiahnuť klimatickú neutralitu prostredníctvom postupného a nezvratného zníženia emisií a stanovenia dlhodobých cieľov na vybudovanie odolnej ekonomiky a spoločnosti, nie na základe ničivých otrasov. Súčasná kríza ukazuje, prečo je potrebné, aby bol prechod spravodlivý a ponúkal nové príležitosti a podporu tým, ktorí sú najviac postihnutí.

Cieľ klimatickej neutrality má byť záväzný podľa zákonov EÚ

Začiatkom tohto mesiaca Európska komisia navrhla európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorého cieľom je vytvoriť dlhodobý rámec dopĺňajúci súčasné právne predpisy na dosiahnutie klimatickej neutrality v Európskej únii do roku 2050. Európska únia už má jeden z najambicióznejších cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý je podporovaný komplexným legislatívnym balíkom. Jedinečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že vďaka nemu sa klimatická neutralita do roku 2050 stáva právne záväznou. Po jeho schválení sa od Európskej únie a jej členských štátov bude vyžadovať, aby ho dodržiavali a prijali nevyhnutné opatrenia na jeho plnenie.

Počas uplynulých troch desaťročí Európska únia znižovala emisie skleníkových plynov. V najnovšom hodnotení agentúry sa uvádza, že v roku 2018 boli emisie skleníkových plynov o 23,2 % nižšie ako v roku 1990. Takisto sa v ňom uvádza, že na dosiahnutie súčasného cieľa pre rok 2030, ktorým je „zníženie aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990“, je nevyhnutné vynaložiť osobitné úsilie a prijať dodatočné opatrenia.

../../../articles/reflecting-on-climate-neutrality-ambitions/c-catalin-vladareanu-my-city-eea.
Bez dôkladnej transformácie výrobných a spotrebných systémov je pravdepodobné, že akékoľvek zníženie emisií vyvolané takouto hospodárskou krízou bude krátkodobé a bude znamenať extrémne vysoké náklady pre spoločnosť.

Potreba urýchlenia a rozšírenia zmien

Napriek týmto zníženiam sa v správe Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020) uvádza, že dochádza k spomaleniu pokroku v niektorých oblastiach, napr. v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej účinnosti a podielu obnoviteľnej energie na celkovom energetickom mixe. V správe SOER 2020 sa takisto uvádza, že na riešenie zhoršovania stavu životného prostredia a zmeny klímy je potrebné, aby sme zásadne zmenili spôsob, akým produkujeme a spotrebúvame tovary a služby. Tieto zistenia potvrdzujú naliehavú potrebu urýchliť a rozšíriť prechody v kľúčových systémoch vrátane energetiky, potravinárstva a mobility.

Návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý je jedným z kľúčových prvkov európskej zelenej dohody, bol predložený na základe týchto skutočností a miera ambícií EÚ sa ním zvyšuje ešte vyššie. V návrhu sa vyžaduje, aby Európska komisia preskúmala súčasný cieľ na rok 2030 „ako aj možnosti vytýčiť nový cieľ na obdobie do roku 2030, konkrétne sprísniť ho z 50 % na 55 % zníženie emisií v porovnaní s úrovňou z roku 1990“. Takisto sa v ňom uvádza, akým spôsobom sa bude pravidelne posudzovať pokrok smerom ku klimatickej neutralite, okrem iného aj na základe správ EEA. Okrem úsilia v oblasti zmierňovania sa v návrhu predpokladajú pravidelné hodnotenia opatrení na adaptáciu na zmenu klímy.

EEA, ako nezávislý poskytovateľ znalostí, bude v plnej miere podporovať tieto procesy, a to prostredníctvom pravidelných hodnotení pokroku smerom ku klimatickej neutralite, ktorý sa podarilo dosiahnuť v Európe.

Ciele v oblasti klímy nie je možné dosiahnuť bez riešenia spoločného problému udržateľnosti. Tak ako Európska komisia prichádza v rámci európskej zelenej dohody s inými iniciatívami vrátane iniciatív týkajúcich sa obehového hospodárstva, biodiverzity a udržateľného financovania, našou prácou riešime mnohé problémy s cieľom podporovať prechody k udržateľnosti.

Plnenie ambicióznych cieľov v čase krízy

Aj keď výsledkom bude výrazné dočasné zníženie emisií, ochorenie COVID-19 je a zostane závažnou krízou verejného zdravia. COVID-19 a jeho komplexný vplyv na našu spoločnosť nemožno v žiadnom prípade vnímať ako udalosť s pozitívnymi dôsledkami. Dokonca ani tí z nás, ktorí sa na základe našich odborných znalostí a poznatkov ozývali a požadovali závažnejšie zmeny v našich systémoch výroby a spotreby, by nemali považovať rozsiahle uzatváranie našej spoločnosti za prijateľné riešenie urgentných a systematických problémov v oblasti udržateľnosti.

Otázkou ostáva: Dokážeme v nadchádzajúcich rokoch dosiahnuť naše ambiciózne ciele, ak budeme riešiť vplyvy tejto rozsiahlej krízy? Myslím, že áno. Domnievam sa, že sociálne spravodlivý prechod, ktorý bude dlhodobo plánovaný a realizovaný, je jediný spôsob, ako napredovať s cieľom vybudovať odolnú spoločnosť so silným a udržateľným hospodárstvom. Okrem toho naše investície na zmiernenie hospodárskych vplyvov tejto krízy by mali a mohli byť v maximálnom súlade s našimi dlhodobými cieľmi v oblasti udržateľnosti. Aj v tejto ťažkej dobe európske inštitúcie potvrdili svoje pevné odhodlanie plniť dlhodobé ciele stanovené v európskej zelenej dohode. To si bude vyžadovať silných partnerov. A presne takým chce byť aj EEA.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ EEA

Úvodník uverejnený vo vydaní č. 01/2020 spravodajcu EEA z marca 2020

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Tags

Akcie dokumentu