Stav životného prostredia Európy 2020: aby sme mohli čeliť výzvam v oblasti zmeny klímy, zvrátiť degradáciu a zabezpečiť budúcu prosperitu, treba urýchlene zmeniť smerovanie

Zmeniť jazyk
Novinky Publikované 04. 12. 2019 Posledná zmena 10. 12. 2019
9 min read
Bez naliehavých opatrení v priebehu najbližších 10 rokov nedosiahne Európa svoje ciele do roku 2030 zamerané na riešenie alarmujúcej miery straty biodiverzity, rastúcich vplyvov zmeny klímy a nadmernej spotreby prírodných zdrojov. V najnovšej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o stave životného prostredia, ktorá bola uverejnená dnes, sa uvádza, že Európa čelí environmentálnym výzvam bezprecedentného rozsahu a naliehavosti. Avšak existuje aj dôvod na nádej vzhľadom na zvyšovanie informovanosti verejnosti o potrebe prechodu na udržateľnú budúcnosť, technologické inovácie, nárast iniciatív spoločenstiev a zintenzívnenie opatrení EÚ, akým je napríklad Európsky ekologický dohovor.

Životné prostredie Európy sa nachádza v bode zlomu. Na zintenzívnenie opatrení na ochranu prírody, zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a radikálne zníženie našej spotreby prírodných zdrojov máme v budúcom desaťročí len obmedzené príležitosti.

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA

Aj keď európske politiky v oblasti životného prostredia a klímy prispeli k zlepšeniu životného prostredia v posledných desaťročiach, Európa nedosahuje dostatočný pokrok a perspektíva životného prostredia v nadchádzajúcom desaťročí nie je pozitívna, ako sa uvádza v správe Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020).

Správa SOER 2020 je najkomplexnejším environmentálnym hodnotením, aké kedy Európa vykonala. Poskytuje jasný prehľad o tom, kde Európa stojí pri plnení politických cieľov do rokov 2020 a 2030, ako aj v dlhodobom horizonte cieľov do roku 2050, a o ambíciách prechodu k udržateľnej nízkouhlíkovej budúcnosti. V správe sa uvádza, že za posledné dve desaťročia dosiahla Európa  významný pokrok z hľadiska zmierňovania zmeny klímy a znižovania emisií skleníkových plynov. Náznaky pokroku sú viditeľné aj v iných oblastiach, napríklad v boji proti znečisťovaniu ovzdušia a vody a v zavádzaní nových politík na riešenie problému plastového odpadu a na posilnenie adaptácie na zmenu klímy, ako aj obehového hospodárstva a biohospodárstva. Iniciatíva EÚ v oblasti udržateľného financovania je okrem toho prvou svojho druhu, pokiaľ ide o úlohu finančného sektora pri podnecovaní potrebného prechodu k udržateľnej budúcnosti.

Naliehavá výzva na zintenzívnenie a urýchlenie zmien

Aj keď sú tieto úspechy významné, Európa nedosiahne svoju víziu udržateľnosti, ktorou je „dobrý život v rámci možností našej planéty“, tým, že bude naďalej podporovať hospodársky rast a usilovať sa o riadenie environmentálnych a sociálnych vplyvov.  Autori správy vyzývajú európske krajiny, vedúcich predstaviteľov a tvorcov politík, aby sa chopili príležitosti a využili nasledujúce desaťročie na radikálne zintenzívnenie a urýchlenie opatrení s cieľom vrátiť Európu späť na cestu plnenia jej strednodobých a dlhodobých cieľov a zámerov v oblasti environmentálnej politiky, aby sa zabránilo nezvratným zmenám a škodám.

Súčasný rozsah opatrení európskej politiky je nevyhnutným základom budúceho pokroku, tieto opatrenia však nie sú dostačujúce. Nutné je, aby Európa postupovala lepšie, určité výzvy musí riešiť inak a musí prehodnotiť svoje investície.

Plnenie európskych cieľov si bude vyžadovať lepšiu realizáciu a lepšiu koordináciu súčasných politík. Bude tiež potrebné prijať ďalšie politické opatrenia na dosiahnutie zásadnej zmeny v kľúčových systémoch výroby a spotreby, ktoré sú základom nášho moderného životného štýlu, zahŕňajúcich napríklad potraviny, energetiku a mobilitu, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.

V správe sa tiež zdôrazňuje dôležitosť spôsobu, akým vlády môžu umožniť prechod k udržateľnosti, a potreby odlišného riešenia problémov. Európa by mala napríklad prehodnotiť, ako sa využívajú existujúce inovácie a technológie, ako by sa mohli zlepšiť výrobné procesy či ako podporiť výskum a vývoj v oblasti udržateľnosti a  stimulovať zmeny v modeloch spotreby a spôsobe života.

Dosiahnutie takejto zmeny si bude vyžadovať investície do udržateľnej budúcnosti a  ukončenie využívania verejných prostriedkov na dotovanie činností, ktoré poškodzujú životné prostredie. Takáto zmena investičných priorít bude pre Európu nesmierne prínosná, pretože vďaka nej sa môžu vytvárať hospodárske a sociálne príležitosti. Zároveň bude potrebné vnímať obavy ľudí a zabezpečiť širokú podporu pre takýto prechod – sociálne spravodlivý prechod.

Správa o stave životného prostredia je dokonale načasovaná, aby nám poskytla potrebný impulz, keďže v Európskej komisii začíname nový päťročný cyklus a plánujeme predložiť Európsky ekologický dohovor. V nasledujúcich piatich rokoch budeme zavádzať skutočne transformačný program, uvádzať sa budú nové čisté technológie, občanom sa bude pomáhať, aby sa vedeli prispôsobiť novým pracovným príležitostiam a meniacim sa priemyselným odvetviam a bude sa prechádzať na čistejšie a účinnejšie systémy mobility a udržateľnejšie potraviny a poľnohospodárstvo. Ak sa nám toto podarí, pre Európu a Európanov to bude prínosné z viacerých hľadísk a vyhrá tiež naše hospodárstvo i naša planéta. Ide o naliehavú globálnu výzvu a jedinečnú príležitosť pre Európu

Frans Timmermans, výkonný podpredseda Európskej komisie

 

„Životné prostredie Európy sa nachádza v bode zlomu. Na zintenzívnenie opatrení na ochranu prírody, zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a radikálne zníženie našej spotreby prírodných zdrojov máme v budúcom desaťročí len obmedzené príležitosti. Z nášho hodnotenia vyplýva, že postupné zmeny vedú k pokroku v niektorých oblastiach, ani zďaleka však nie sú dostatočné na splnenie našich dlhodobých cieľov. Už máme poznatky, technológie a nástroje, ktoré potrebujeme na to, aby sa kľúčové výrobné a spotrebné systémy zahŕňajúce napríklad potraviny, mobilitu a energetiku stali udržateľnými. Náš budúci blahobyt a prosperita závisia od tohto, ako aj od našej schopnosti využiť rozsiahle opatrenia na zmenu a vytvorenie lepšej budúcnosti,“ povedal Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA.

Stav životného prostredia sa zhoršuje, perspektíva je nejasná

Všeobecné environmentálne trendy v Európe sa od poslednej správy agentúry EEA o stave životného prostredia z roku 2015 nezlepšili. V hodnotení sa konštatuje, že aj keď väčšina cieľov sa do roku 2020 nedosiahne, najmä čo sa týka biodiverzity, stále existuje možnosť splniť dlhodobé ciele do rokov 2030 a 2050.

Európa dosiahla významný pokrok v oblasti efektívnosti využívania zdrojov a v rámci obehového hospodárstva. Najnovšie trendy však naznačujú spomalenie pokroku v takých oblastiach ako napr. znižovanie emisií skleníkových plynov a priemyselných emisií, znižovanie vzniku odpadu, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Pri pohľade do budúcna je zrejmé, že súčasné tempo pokroku nebude postačovať na splnenie cieľov do rokov 2030 a 2050 v oblasti klímy a energetiky.

 Len veľmi slabý pokrok sa dosiahol v ochrane a zachovaní európskej biodiverzity a prírody.   Z 13 konkrétnych politických cieľov stanovených do roku 2020 sú v tejto oblasti splnené asi len dva: vymedzenie chránených morských oblastí a suchozemských chránených oblastí. Ak budú súčasné trendy pokračovať aj v roku 2030, bude to znamenať ďalšie zhoršovanie kvality ovzdušia, vody a pôdy.

Zmena klímy, znečistenie ovzdušia a vystavenie nadmernému hluku naďalej vyvolávajú obavy v súvislosti s ľudským zdravím. Pôsobenie jemných tuhých častíc má v Európe každoročne na svedomí približne 400 000 predčasných úmrtí, pričom nepomerne viac sú postihnuté krajiny strednej a východnej Európy. Narastajú aj obavy týkajúce sa nebezpečných chemikálií a rizík, ktoré tieto chemikálie predstavujú.

Lepšia integrácia politík v oblasti životného prostredia a zdravia môže viesť k zníženiu environmentálnych rizík pre ľudské zdravie.

Tabuľka ES.1      Súhrn minulých trendov, výhľadov a perspektív v oblasti splnenia politických zámerov/cieľov

Poznámka: Rok uvedený pri zámeroch/cieľoch neoznačuje konkrétny cieľový rok, ale časový rámec zámerov/cieľov.


Trendy a projekcie v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ-28, 1990 – 2050

Trendy a projekcie v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ-28, 1990 – 2050

Zdroj: SOER 2020 p.158

Udržateľná budúcnosť je stále možná: kde treba konať?

Dosiahnutie vízie týkajúcej sa nízkouhlíkového hospodárstva a udržateľnosti je stále možné. V správe sa uvádza sedem kľúčových oblastí, v ktorých je potrebné uskutočniť odvážne kroky, aby sa Európa mohla vrátiť na cestu plnenia svojich cieľov a ambícií do roku 2030 a  2050.

  1. Realizovať nevyužitý potenciál existujúcich environmentálnych politík. Vykonávaním súčasných politík v plnom rozsahu by Európa významne pokročila k dosiahnutiu svojich environmentálnych cieľov do roku 2030.
  2. Osvojiť si udržateľnosť ako rámec pre tvorbu politiky. Vytváranie dlhodobých politických rámcov so záväznými cieľmi – počnúc potravinovým systémom, chemikáliami a využívaním pôdy – prispeje k podnecovaniu a usmerňovaniu koherentných opatrení v rámci oblastí politiky a spoločnosti.
  3. Riadiť medzinárodné kroky smerom k udržateľnosti. EÚ by mala využívať veľký diplomatický a ekonomický vplyv na podporu prijímania ambicióznych medzinárodných dohôd v takých oblastiach, ako je biodiverzita a využívanie zdrojov.
  4. Podporovať inovácie v celej spoločnosti. Zmena súčasného smerovania bude úzko závisieť od vzniku a šírenia rôznych foriem inovácií, ktoré môžu podnietiť nové spôsoby myslenia a života.
  5. Zvýšiť investície a preorientovať finančný sektor na podporu udržateľných projektov a podnikov. Toto si vyžaduje, aby boli verejné prostriedky využívané na podporu inovácií a riešení blízkych prírode, udržateľného obstarávania, ako aj na podporu ovplyvnených sektorov a regiónov. Znamená to aj zapojenie finančného sektora do udržateľných investícií vykonávaním akčného plánu EÚ o udržateľnom financovaní.
  6. Riadiť riziká a zabezpečiť sociálne spravodlivý prechod. Pre úspešné riadenie prechodu k udržateľnému rozvoju bude potrebné, aby spoločenstvá uznali potenciálne riziká, príležitosti a kompromisy a navrhli spôsoby, ako ich zvládnuť. Politiky EÚ a členských štátov zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní „spravodlivých prechodov“ a zabezpečujú, aby sa na nikoho nezabudlo.
  7. Zlepšovať vedomosti a know-how. Toto znamená ďalšie zameranie na pochopenie systémov, ktoré majú vplyv na environmentálne tlaky, cesty k udržateľnému rozvoju, perspektívne iniciatívy a prekážky, ktoré bránia zmene. Na riadenie rýchlo sa meniaceho sveta investovaním do vzdelávania a zručností je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v budovaní kapacít.

Kontext – poznámka pre redaktorov

Správu Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2020 uverejňuje agentúra EEA každých päť rokov v súlade s mandátom stanoveným v nariadení o agentúre EEA. Správa SOER 2020 je 6. správou o stave životného prostredia, ktorú agentúra EEA uverejňuje od roku 1995. Poskytuje solídne a vedecky podložené poznatky o tom, ako musíme reagovať na obrovské a zložité výzvy, ktorým čelíme, akými sú zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia a vody. Správa SOER 2020 bola pripravená v úzkej spolupráci s Európskou environmentálnou informačnou a monitorovacou sieťou (Eionet). Správa vychádza z rozsiahlych odborných skúseností popredných odborníkov a vedcov z Eionet v oblasti životného prostredia, z 33 členských štátov agentúry EEA a zo šiestich spolupracujúcich krajín.

K dispozícii je tiež:

SOER 2020 Úplná správa – Integrované posúdenie

SOER 2020 Zhrnutie (preklady sú k dispozícii)

SOER 2020 webové zhrnutie

Temporal coverage

Akcie dokumentu