Minulý rok v decembri si svet v Paríži stanovil ambiciózny cieľ: obmedziť nárast priemernej svetovej teploty na podstatne menej ako dva stupne, pričom zámerom je obmedziť nárast na 1,5 stupňa oproti predindustriálnym úrovniam. Na samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca, Čína a Spojené štáty oznámili svoj formálny záväzok pristúpiť k Parížskej dohode. Ide o významný krok vpred v medzinárodnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie globálneho otepľovania. Súčasné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, ktoré doposiaľ prijali signatárske štáty, však na splnenie tohto ambiciózneho cieľa nestačia.

Viac informácií

Keďže Európa sa snaží obmedziť svoju závislosť od fosílnych palív, budúcnosť obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, vyzerá ružovo. O príležitostiach a výzvach, ktoré stoja pred nami v oblasti čistej energie, sme sa porozprávali s odborníkom na energetiku z Európskej environmentálnej agentúry Mihaiom Tomescom.

Viac informácií

Spôsob, akým v súčasnosti využívame zdroje, nie je udržateľný a zaťažuje našu planétu. Musíme umožniť prechod na obehové ekologické hospodárstvo presunom od politík týkajúcich sa odpadu a zamerať sa na ekodizajn, inovácie a investície. Výskum môže podporovať inovácie nielen vo výrobe, ale aj v obchodných modeloch a mechanizmoch financovania.

Viac informácií

V auguste tohto roka viac než 190 krajín dospelo ku konsenzu o programe OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. Program spolu s cieľmi a zámermi udržateľného rozvoja ešte tento mesiac v New Yorku schvália predstavitelia štátov. Tieto ciele trvalo udržateľného rozvoja sú na rozdiel od predchádzajúcich určené tak pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny a zameriavajú sa na širší rozsah tém v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Viaceré zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajú prvky vzťahujúce sa na životné prostredie, využívanie zdrojov alebo zmenu klímy.

Viac informácií

Opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy sa často zdajú byť nákladné a považujú sa za dodatočné zaťaženie hospodárstva. Európske krajiny vynakladajú verejné a súkromné financie na výskum, infraštruktúru, poľnohospodárstvo, energiu, dopravu, rozvoj miest, sociálnu ochranu, zdravie a ochranu prírody. Môžeme zabezpečiť, aby naše súčasné výdavky na tieto oblasti uprednostňovali udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta.

Viac informácií

Približne 70 % povrchu našej planéty je pokrytých oceánmi a odpad v moriach sa nachádza takmer všade. Odpad, predovšetkým plasty, predstavuje hrozbu pre zdravie našich morí a pobreží, ale takisto pre naše hospodárstvo a naše spoločenstvá. Väčšina odpadu v moriach je vyprodukovaná činnosťami vykonávanými na pevnine. Ako môžeme zastaviť tok odpadu do našich morí? Najlepším miestom, kde začať tento svetový problém týkajúci sa morí riešiť, je pevnina.

Viac informácií

V marci 2014 zasiahla francúzsky Paríž zvýšená koncentrácia tuhých častíc. Používanie osobných automobilov bolo na niekoľko dní výrazne obmedzené. Na druhej strane planéty jedna čínska spoločnosť uvádzala nový produkt: poistenie proti smogu pre domácich cestovateľov, ktorým znepríjemnila zájazd nízka kvalita vzduchu. Aká je teda hodnota čistého ovzdušia? Dokáže nám ekonómia pomôcť obmedziť znečistenie? Pozrieme sa podrobnejšie na základné ekonomické koncepcie.

Viac informácií

Viac než tri štvrtiny Európanov žijú v mestách a prímestských oblastiach. Všetko to, čo obyvatelia mesta vyrábajú, kupujú, konzumujú a vyhadzujú, spôsob, akým sa v meste presúvajú a kde žijú, má vplyv na životné prostredie. Zároveň spôsob, akým je vybudované mesto, ovplyvňuje spôsob života jeho obyvateľov. Spýtali sme sa Rolanda Zinkernagla z Malmö vo Švédsku na konkrétne opatrenia zamerané na udržateľnosť tohto mesta.

Viac informácií

Európania všetkých vekových kategórií sú spotrebitelia. Naša voľba, pokiaľ ide o to, čo spotrebujeme a nakupujeme, má vplyv na určovanie toho, čo sa vyrába .Ako si však vyberáme, čo si kúpiť? Je to uvážené alebo impulzívne rozhodnutie? Lucie Reischovej z Kodanskej obchodnej školy sme sa spýtali na spotrebiteľské správanie v Európe.

Viac informácií

Naše dobré životné podmienky závisia od využívania prírodných zdrojov. Ťažíme zdroje a meníme ich na potraviny, budovy, nábytok, elektronické zariadenia, oblečenie atď. Schopnosť životného prostredia opätovne vyprodukovať a poskytovať zdroje sa však využívaniu zdrojov rýchlosťou nevyrovná. Ako môžeme zabezpečiť dlhodobú pohodu našej spoločnosti? Ekologizácia hospodárstva môže určite pomôcť.

Viac informácií

Kvalita nášho života, zdravia a pracovných miest závisí od životného prostredia. Spôsob a tempo, akými využívame prírodné zdroje v súčasnosti, však ohrozujú našu pohodu a schopnosť prírody poskytnúť tieto zdroje v budúcnosti. Musíme zásadne zmeniť spôsob výroby, spotreby a života. Musíme ekologizovať naše hospodárstvo a tento prechod sa musí začať dnes.

Viac informácií

Odpad nepredstavuje len environmentálny problém, ale aj hospodársku stratu. Európania vyprodukujú v priemere 481 kilogramov komunálneho odpadu za rok. Rastúci podiel z tohto množstva odpadu sa recykluje a kompostuje a čoraz menší podiel sa posiela na skládky. Ako môžeme zmeniť spôsob výroby a spotreby, aby sme produkovali čo najmenej odpadu a používali ho ako zdroj?

Viac informácií

V dôsledku rastu populácie používame čoraz viac prírodných zdrojov, mení sa životný štýl a zvyšuje sa osobná spotreba. V záujme boja proti našej neudržateľnej spotrebe sa potrebujeme zamerať na celý systém využívania zdrojov vrátane metód výroby, modelov dopytu a dodávateľských reťazcov. V tejto časti sa podrobnejšie venujeme potravinám.

Viac informácií

Na to, aby sa vyrobilo dostatočné množstvo potravín, sa Európa opiera o intenzívne poľnohospodárstvo ovplyvňujúce nielen životné prostredie, ale aj naše zdravie. Dokáže Európa nájsť taký spôsob produkcie potravín, ktorý bude šetrnejší k životnému prostrediu? Túto otázku sme položili Ybele Hoogeveenovi, vedúcemu skupiny, ktorá sa v Európskej environmentálnej agentúre zaoberá vplyvom využívania zdrojov na životné prostredie a blahobyt ľudí.

Viac informácií

Európska ekonomika ešte stále pociťuje vplyv hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 2008. Nezamestnanosť a znižovanie platov postihlo milióny osôb. Mali by sme hovoriť o životnom prostredí v situácii, keď si čerství absolventi nedokážu nájsť prácu v jednej z najbohatších častí sveta? Nový environmentálny akčný program Európskej únie sa presne týmto zaoberá, avšak nielen tým. Životné prostredie identifikuje ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť nášho zdravia a našej ekonomiky.

Viac informácií

Žijeme vo svete neustálych zmien. Ako ich usmerniť , aby sme do roku 2050 dosiahli globálnu udržateľnosť? Ako nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a životným prostredím v krátkodobom a dlhodobom výhľade? Odpoveď je ukrytá v spôsobe, ako zvládneme proces postupných premien bez toho, aby sme uviazli v neudržateľných systémoch.

Viac informácií

Potrebujeme potraviny a potrebujeme čistú vodu na výrobu našich potravín. So zvyšujúcimi sa potrebami ľudských činností na jednej strane a zmenou klímy na druhej strane majú mnohé regióny najmä na juhu problém nájsť dostatok sladkej vody na uspokojenie svojich potrieb. Ako môžeme ďalej pestovať potraviny tak, aby príroda mala dostatok čistej vody? Určite by pomohlo efektívnejšie využívanie vody v poľnohospodárstve.

Viac informácií

Tvorcovia politík EÚ sa prostredníctvom celého radu legislatívnych opatrení zameriavajú na to, aby Európa efektívnejšie využívala zdroje. Ale ako Európa nastoľuje rovnováhu medzi ekonomikou a prírodou? Čo znamená v kontexte konferencie Rio+20 udržateľnosť pre EÚ a rozvojový svet? Predstavujeme tu jeden názor.

Viac informácií

Od malých podnikov až po nadnárodné spoločnosti, mnohé podniky hľadajú spôsoby, ako si udržať alebo zvýšiť svoj podiel na trhu. V časoch tvrdej globálnej konkurencie snahy o dosiahnutie udržateľnosti znamenajú oveľa viac než ekologizáciu imidžu podniku a znižovanie výrobných nákladov. Mohlo by to naznačovať nové smery podnikania.

Viac informácií

Všade, kde žijeme, počnúc husto obývanými mestami až po odľahlé osady, vytvárame odpad. Zvyšky potravín, elektronický odpad, batérie, papier, plastové fľaše, oblečenie, starý nábytok – toto všetko treba zlikvidovať. Niečo z toho skončí ako opätovne použité alebo recyklované, iné sa spáli na vytvorenie energie alebo pošle na skládky. Neexistuje jediný spôsob na nakladanie s odpadom, ktorý by sa dal všade použiť, potrebné je zohľadniť miestne pomery. Koniec koncov odpad je najprv miestnym problémom. Vzhľadom na nízky počet obyvateľov Grónska, veľké vzdialenosti medzi sídlami a nedostatok cestnej infraštruktúry uvádzame, ako grónska vláda rieši problematiku odpadov krajiny.

Viac informácií