Články
- Bulgarian (bg)
- Czech (cs)
- Danish (da)
- German (de)
- Greek (el)
- English (en)
- Spanish (es)
- Estonian (et)
- Finnish (fi)
- French (fr)
- Hungarian (hu)
- Icelandic (is)
- Italian (it)
- Lithuanian (lt)
- Latvian (lv)
- Maltese (mt)
- Dutch (nl)
- Norwegian (no)
- Polish (pl)
- Portuguese (pt)
- Romanian (ro)
- Slovak (sk)
- Slovenian (sl)
- Swedish (sv)
- Turkish (tr)
Život v stave viacnásobnej krízy: zdravie, príroda, klíma, hospodárstvo alebo jednoducho systémová neudržateľnosť?
20. 07. 2021Vo svete sa od politických koridorov po akademické platformy rozpráva o globálnych krízach: zdravotná kríza, hospodárska a finančná kríza, klimatická kríza a kríza prírody. Všetky sú v konečnom dôsledku symptómami rovnakého problému: našej neudržateľnej výroby a spotreby. Šok spôsobený pandémiou COVID-19 len odhalil systémovú slabosť nášho globálneho hospodárstva a spoločnosti so všetkými ich nerovnosťami.
Popri poskytovaní dôveryhodných informácií o našom životnom prostredí a klíme sa Európska environmentálna agentúra (EEA) ako organizácia usiluje zlepšiť svoje vlastné environmentálne správanie. Melanie Sporer, ktorá koordinuje tieto snahy v rámci EEA prostredníctvom schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), nám poskytla rozhovor na túto tému.
Vieme, že znečistenie plastmi a plastový odpad sú veľkým environmentálnym problémom. Na trh boli v uplynulých rokoch uvedené nové plastové výrobky, o ktorých sa tvrdí, že sú k životnému prostrediu šetrnejšie. Ich environmentálna dôveryhodnosť sa posudzuje v nedávno uverejnenej informačnej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Aby sme sa o tejto problematike dozvedeli viac, stretli sme sa s Almut Reichelovou, odborníčkou agentúry EEA pre udržateľné využívanie zdrojov a zneškodňovanie odpadu.
Plastový odpad je naďalej obrovský a rastúci problém. Ako ho rieši Európska únia? Ioannis Bakas, EEA expert na predchádzanie vzniku odpadu, stručne priblížil obsah správy EEA o predchádzaní vzniku plastového odpadu v Európe, ktorá bola uverejnená tento mesiac.
Pre väčšinu ľudí ostáva myšlienka obehového hospodárstva naďalej abstraktným, ak nie úplne vzdialeným pojmom. Zatiaľ čo téma „ekologizácie“ je čoraz populárnejšia na celom svete, mnoho ľudí si ešte neuvedomuje, aké rozsiahlejšie zmeny budeme musieť uskutočniť v našom spôsobe života, aby sme zabezpečili trvalo udržateľnú budúcnosť a dlhodobú prosperitu.
Minulý rok v decembri si svet v Paríži stanovil ambiciózny cieľ: obmedziť nárast priemernej svetovej teploty na podstatne menej ako dva stupne, pričom zámerom je obmedziť nárast na 1,5 stupňa oproti predindustriálnym úrovniam. Na samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca, Čína a Spojené štáty oznámili svoj formálny záväzok pristúpiť k Parížskej dohode. Ide o významný krok vpred v medzinárodnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie globálneho otepľovania. Súčasné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, ktoré doposiaľ prijali signatárske štáty, však na splnenie tohto ambiciózneho cieľa nestačia.
Keďže Európa sa snaží obmedziť svoju závislosť od fosílnych palív, budúcnosť obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, vyzerá ružovo. O príležitostiach a výzvach, ktoré stoja pred nami v oblasti čistej energie, sme sa porozprávali s odborníkom na energetiku z Európskej environmentálnej agentúry Mihaiom Tomescom.
Spôsob, akým v súčasnosti využívame zdroje, nie je udržateľný a zaťažuje našu planétu. Musíme umožniť prechod na obehové ekologické hospodárstvo presunom od politík týkajúcich sa odpadu a zamerať sa na ekodizajn, inovácie a investície. Výskum môže podporovať inovácie nielen vo výrobe, ale aj v obchodných modeloch a mechanizmoch financovania.
Smerom ku globálnej udržateľnosti
17. 12. 2015V auguste tohto roka viac než 190 krajín dospelo ku konsenzu o programe OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. Program spolu s cieľmi a zámermi udržateľného rozvoja ešte tento mesiac v New Yorku schvália predstavitelia štátov. Tieto ciele trvalo udržateľného rozvoja sú na rozdiel od predchádzajúcich určené tak pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny a zameriavajú sa na širší rozsah tém v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Viaceré zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajú prvky vzťahujúce sa na životné prostredie, využívanie zdrojov alebo zmenu klímy.
Zmena klímy a investície
28. 09. 2015Opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy sa často zdajú byť nákladné a považujú sa za dodatočné zaťaženie hospodárstva. Európske krajiny vynakladajú verejné a súkromné financie na výskum, infraštruktúru, poľnohospodárstvo, energiu, dopravu, rozvoj miest, sociálnu ochranu, zdravie a ochranu prírody. Môžeme zabezpečiť, aby naše súčasné výdavky na tieto oblasti uprednostňovali udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta.
Odpad v našich moriach
01. 09. 2014Približne 70 % povrchu našej planéty je pokrytých oceánmi a odpad v moriach sa nachádza takmer všade. Odpad, predovšetkým plasty, predstavuje hrozbu pre zdravie našich morí a pobreží, ale takisto pre naše hospodárstvo a naše spoločenstvá. Väčšina odpadu v moriach je vyprodukovaná činnosťami vykonávanými na pevnine. Ako môžeme zastaviť tok odpadu do našich morí? Najlepším miestom, kde začať tento svetový problém týkajúci sa morí riešiť, je pevnina.
Základy ekonómie a životné prostredie
01. 09. 2014V marci 2014 zasiahla francúzsky Paríž zvýšená koncentrácia tuhých častíc. Používanie osobných automobilov bolo na niekoľko dní výrazne obmedzené. Na druhej strane planéty jedna čínska spoločnosť uvádzala nový produkt: poistenie proti smogu pre domácich cestovateľov, ktorým znepríjemnila zájazd nízka kvalita vzduchu. Aká je teda hodnota čistého ovzdušia? Dokáže nám ekonómia pomôcť obmedziť znečistenie? Pozrieme sa podrobnejšie na základné ekonomické koncepcie.
Ako vytvoriť ekologické mestá?
01. 09. 2014Viac než tri štvrtiny Európanov žijú v mestách a prímestských oblastiach. Všetko to, čo obyvatelia mesta vyrábajú, kupujú, konzumujú a vyhadzujú, spôsob, akým sa v meste presúvajú a kde žijú, má vplyv na životné prostredie. Zároveň spôsob, akým je vybudované mesto, ovplyvňuje spôsob života jeho obyvateľov. Spýtali sme sa Rolanda Zinkernagla z Malmö vo Švédsku na konkrétne opatrenia zamerané na udržateľnosť tohto mesta.
Prečo kupujeme veci, ktoré kupujeme?
01. 09. 2014Európania všetkých vekových kategórií sú spotrebitelia. Naša voľba, pokiaľ ide o to, čo spotrebujeme a nakupujeme, má vplyv na určovanie toho, čo sa vyrába .Ako si však vyberáme, čo si kúpiť? Je to uvážené alebo impulzívne rozhodnutie? Lucie Reischovej z Kodanskej obchodnej školy sme sa spýtali na spotrebiteľské správanie v Európe.
Naše dobré životné podmienky závisia od využívania prírodných zdrojov. Ťažíme zdroje a meníme ich na potraviny, budovy, nábytok, elektronické zariadenia, oblečenie atď. Schopnosť životného prostredia opätovne vyprodukovať a poskytovať zdroje sa však využívaniu zdrojov rýchlosťou nevyrovná. Ako môžeme zabezpečiť dlhodobú pohodu našej spoločnosti? Ekologizácia hospodárstva môže určite pomôcť.
Prechod k ekologickému hospodárstvu
01. 09. 2014Kvalita nášho života, zdravia a pracovných miest závisí od životného prostredia. Spôsob a tempo, akými využívame prírodné zdroje v súčasnosti, však ohrozujú našu pohodu a schopnosť prírody poskytnúť tieto zdroje v budúcnosti. Musíme zásadne zmeniť spôsob výroby, spotreby a života. Musíme ekologizovať naše hospodárstvo a tento prechod sa musí začať dnes.
Odpad: problém alebo zdroj?
01. 09. 2014Odpad nepredstavuje len environmentálny problém, ale aj hospodársku stratu. Európania vyprodukujú v priemere 481 kilogramov komunálneho odpadu za rok. Rastúci podiel z tohto množstva odpadu sa recykluje a kompostuje a čoraz menší podiel sa posiela na skládky. Ako môžeme zmeniť spôsob výroby a spotreby, aby sme produkovali čo najmenej odpadu a používali ho ako zdroj?
Od výroby po odpad: potravinový systém
01. 09. 2014V dôsledku rastu populácie používame čoraz viac prírodných zdrojov, mení sa životný štýl a zvyšuje sa osobná spotreba. V záujme boja proti našej neudržateľnej spotrebe sa potrebujeme zamerať na celý systém využívania zdrojov vrátane metód výroby, modelov dopytu a dodávateľských reťazcov. V tejto časti sa podrobnejšie venujeme potravinám.
Európske poľnohospodárstvo: ako dosiahnuť, aby potraviny boli cenovo dostupné, zdravé a „zelené“
08. 01. 2014Na to, aby sa vyrobilo dostatočné množstvo potravín, sa Európa opiera o intenzívne poľnohospodárstvo ovplyvňujúce nielen životné prostredie, ale aj naše zdravie. Dokáže Európa nájsť taký spôsob produkcie potravín, ktorý bude šetrnejší k životnému prostrediu? Túto otázku sme položili Ybele Hoogeveenovi, vedúcemu skupiny, ktorá sa v Európskej environmentálnej agentúre zaoberá vplyvom využívania zdrojov na životné prostredie a blahobyt ľudí.
Európska ekonomika ešte stále pociťuje vplyv hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 2008. Nezamestnanosť a znižovanie platov postihlo milióny osôb. Mali by sme hovoriť o životnom prostredí v situácii, keď si čerství absolventi nedokážu nájsť prácu v jednej z najbohatších častí sveta? Nový environmentálny akčný program Európskej únie sa presne týmto zaoberá, avšak nielen tým. Životné prostredie identifikuje ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť nášho zdravia a našej ekonomiky.
Permalinks
- Permalink to this version
- c5d965fc990ce64a43c314be41910d4a
- Permalink to latest version
- ZREUCKV4D9
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/themes/waste/articles/articles_topic or scan the QR code.
PDF generated on 27. 01. 2023 16:50
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými