Články

Žijeme vo svete neustálych zmien. Ako ich usmerniť , aby sme do roku 2050 dosiahli globálnu udržateľnosť? Ako nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a životným prostredím v krátkodobom a dlhodobom výhľade? Odpoveď je ukrytá v spôsobe, ako zvládneme proces postupných premien bez toho, aby sme uviazli v neudržateľných systémoch.

Viac informácií

Potrebujeme potraviny a potrebujeme čistú vodu na výrobu našich potravín. So zvyšujúcimi sa potrebami ľudských činností na jednej strane a zmenou klímy na druhej strane majú mnohé regióny najmä na juhu problém nájsť dostatok sladkej vody na uspokojenie svojich potrieb. Ako môžeme ďalej pestovať potraviny tak, aby príroda mala dostatok čistej vody? Určite by pomohlo efektívnejšie využívanie vody v poľnohospodárstve.

Viac informácií

Tvorcovia politík EÚ sa prostredníctvom celého radu legislatívnych opatrení zameriavajú na to, aby Európa efektívnejšie využívala zdroje. Ale ako Európa nastoľuje rovnováhu medzi ekonomikou a prírodou? Čo znamená v kontexte konferencie Rio+20 udržateľnosť pre EÚ a rozvojový svet? Predstavujeme tu jeden názor.

Viac informácií

Od malých podnikov až po nadnárodné spoločnosti, mnohé podniky hľadajú spôsoby, ako si udržať alebo zvýšiť svoj podiel na trhu. V časoch tvrdej globálnej konkurencie snahy o dosiahnutie udržateľnosti znamenajú oveľa viac než ekologizáciu imidžu podniku a znižovanie výrobných nákladov. Mohlo by to naznačovať nové smery podnikania.

Viac informácií

Všade, kde žijeme, počnúc husto obývanými mestami až po odľahlé osady, vytvárame odpad. Zvyšky potravín, elektronický odpad, batérie, papier, plastové fľaše, oblečenie, starý nábytok – toto všetko treba zlikvidovať. Niečo z toho skončí ako opätovne použité alebo recyklované, iné sa spáli na vytvorenie energie alebo pošle na skládky. Neexistuje jediný spôsob na nakladanie s odpadom, ktorý by sa dal všade použiť, potrebné je zohľadniť miestne pomery. Koniec koncov odpad je najprv miestnym problémom. Vzhľadom na nízky počet obyvateľov Grónska, veľké vzdialenosti medzi sídlami a nedostatok cestnej infraštruktúry uvádzame, ako grónska vláda rieši problematiku odpadov krajiny.

Viac informácií

Približne tretina potravín vyrobených na celom svete sa nevyužije alebo sa vyhodí. A keď viac než miliarda ľudí na celom svete ide spať hladná, nedá sa neopýtať, čo s tým môžeme urobiť. Potravinový odpad nepredstavuje len premárnenú príležitosť nakŕmiť hladných. Predstavuje aj značnú stratu ďalších zdrojov, ako napríklad pôda, voda, energia – a práca.

Viac informácií

Takmer všetko, čo spotrebujeme a vyrobíme má vplyv na naše životné prostredie. Pri každodennom rozhodovaní o tovaroch alebo službách, ktoré si chceme kúpiť, nerozmýšľame často nad tým, akú „stopu“ zanechávajú na životnom prostredí. Cena, za ktorú sa predávajú, sotva odráža ich skutočné náklady. Je však veľa vecí, ktoré môžeme urobiť pre ekologizáciu našej spotreby a výroby.

Viac informácií

Mnohé ekonomiky rozvojových krajín sú zamerané na ťažbu prírodných zdrojov, aby mohli ich obyvateľov vyviesť z chudoby, pričom môžu poškodzovať prírodné systémy, od ktorých sú závislí. Krátkodobé riešenia často oslabujú prosperitu obyvateľstva v dlhodobom horizonte. Môžu vlády pomôcť trhom stanoviť „správnu“ cenu za služby, ktoré poskytuje príroda, a ovplyvniť hospodárske možnosti? Pozrieme sa teraz bližšie na to, čo spotreba vody pri pestovaní bavlny znamená pre Burkinu Faso.

Viac informácií

Desaťročia pomerne stabilného rastu v Európe zmenili spôsob nášho života. Vyrábame a spotrebovávame viac tovaru a služieb. Viac cestujeme a žijeme dlhšie. Vplyvy našich hospodárskych aktivít doma i v zahraničí na životné prostredie sú však čoraz väčšie a viditeľnejšie. Keď sa právne predpisy v oblasti životného prostredia vykonávajú dôkladne, prinášajú výsledky v praxi. Keď sa pozrieme na to, čo sa zmenilo za posledných dvadsať rokov, môžeme vôbec konštatovať, že robíme všetko, čo je v našich silách?

Viac informácií

Väčšina ľudí si rok 2011 bude pamätať ako rok finančných turbulencií, katastrofy v Japonsku v dôsledku zemetrasenia, cunami a poškodenia jadrovej elektrárne, pomoci krajinám s finančnými problémami v Európe a masových protestov v rámci Arabskej jari, hnutím Okupujte Wall Street a španielskej Indignados. Len málokto si bude pamätať, že bol tiež rokom, v ktorom vedci objavili viac než 18 000 nových druhov žijúcich na našej planéte. Ešte menej ľudí vie vymenovať aspoň jeden druh, ktorý bol vyhlásený za vyhynutý.

Viac informácií

Hlavné posolstvo: Hlavným dôvodom, prečo spotreba negatívne ovplyvňuje životné prostredie a spôsobuje nadmerné využívanie zdrojov je, že sa náklady spoločnosti za degradáciu životného prostredia a zdrojov plne nezohľadňujú v cenách tovarov a služieb. Mnohé veci sú lacné napriek tomu, že poškodzujú životné prostredie, ekosystémy a ľudské zdravie. (Zdroj: SOER 2010)

Viac informácií

Z 8,2 miliardy ton materiálov spotrebovaných v krajinách EÚ -27 v roku 2007 tvorili minerály 52 %, fosílne palivá 23 %, biomasa 21 % a kovy 4 %. (Zdroj: SOER 2010)

Viac informácií

Janez Potočnik, komisár Európskej únie pre životné prostredie (marec 2010): „Úhrnná záťaž spoločných ambícií a spôsobu života 500 miliónov Európanov je jednoducho príliš veľká. Nehovoriac o legitímnej túžbe ďalších miliárd osôb na našej planéte, ktoré chcú žiť rovnakým spôsobom. Musíme zmeniť správanie európskych spotrebiteľov, pracovať na zvyšovaní povedomia ľudí a pôsobiť na ich návyky.“

Viac informácií

Jeden z hlavných záverov najdôležitejšej správy agentúry EEA SOER 2010, sa zdá byť pomerne zrejmý: environmentálne výzvy sú komplexné a nemožno ich chápať izolovane.

Viac informácií

Odpad bez hraníc: Tridsaťpäťročný Zhang Guofu zarába 700 EUR mesačne (čo je v provinciálnej Číne kráľovský plat) tým, že triedi odpad, v ktorom sú nákupné tašky z britského reťazca supermarketov a anglické verzie DVD. Je realitou, že odpad umiestnený do koša v Londýne môže pomerne ľahko skončiť o 5 000 míľ ďalej v čínskom recyklačnom závode v delte Perlovej rieky.

Viac informácií