ďalej
späť
body

Novinky

Riešenie znečisťovania a zmeny klímy v Európe znamená zlepšenie zdravia a dobré životné podmienky, najmä pre tých najzraniteľnejších

Zmeniť jazyk
Novinky Publikované 08. 09. 2020 Posledná zmena 23. 11. 2020
5 min read
Photo: © Chanan Greenblatt on Unsplash
Znečistenie ovzdušia a hluk, vplyv klimatickej zmeny, ako sú vlny horúčav, a vystavenie nebezpečným chemickým látkam, sú príčinou zlého zdravotného stavu v Európe. Podľa rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia, ktoré dnes vydala Európska environmentálna agentúra (EEA), zlá kvalita životného prostredia prispieva k 13 % úmrtnosti.

Hoci sme svedkami zlepšení v oblasti životného prostredia v Európe a jasného zamerania na zelenú dohodu o udržateľnej budúcnosti, v správe sa naznačuje, že na ochranu najzraniteľnejších v našej spoločnosti sa vyžadujú jednoznačné opatrenia, pretože chudobu často sprevádza život v zlých životných podmienkach a zlé zdravie. Riešenie týchto súvislostí musí byť súčasťou integrovaného prístupu smerom k inkluzívnejšej a udržateľnejšej Európe

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA

Zlepšenie zdravia a životných podmienok obyvateľov Európy je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, pričom aktuálne sa pozornosť zameriava na riešenie pandémie COVID-19. Pandémia je jasným príkladom komplexných prepojení medzi životným prostredím, sociálnymi systémami a zdravím.

Podľa správy EEA „Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe“ sa významná časť bremena chorôb v Európe naďalej pripisuje environmentálnemu znečisteniu v dôsledku ľudskej činnosti. V správe, ktorá vo veľkej miere čerpá z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie o príčinách úmrtnosti a ochorení, sa zdôrazňuje, ako kvalita životného prostredia v Európe centrálnym spôsobom ovplyvňuje naše zdravie a dobré životné podmienky. Správa poukazuje aj nato, ako sociálna deprivácia, nezdravé správanie a demografický posun v Európe ovplyvňujú environmentálne zdravie, pričom najviac sú zasiahnuté najzraniteľnejšie osoby.

„Existuje jasné prepojenie medzi stavom životného prostredia a zdravím obyvateľstva. Všetci musíme pochopiť, že starostlivosťou o našu planétu nechránime len ekosystémy, ale aj život, predovšetkým tých najzraniteľnejších. Európska únia je oddaná tomuto prístupu a s novou stratégiou biodiverzity, akčným plánom pre obehové hospodárstvo a inými pripravovanými iniciatívami sme na ceste k vybudovaniu odolnejšej a zdravšej Európy pre občanov Európy i mimo nej,“ uviedol Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo.

„Ochorenie COVID-19 je len ďalšou výstrahou, ktorá dôrazne poukazuje na vzťah medzi ekosystémami a zdravím obyvateľstva a na potrebu čeliť skutočnosti, že spôsob nášho života, konzumného správania a výroby je škodlivý pre podnebie a negatívne vplýva na naše zdravie. Od našej stratégie Z farmy na stôl zameranej na udržateľné a zdravé potraviny až po európsky plán na boj proti rakovine do budúcnosti sme sa pevne zaviazali chrániť zdravie našich občanov aj našu planétu,“ uviedla Stella Kyriakides, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín.

„Hoci sme svedkami zlepšení v oblasti životného prostredia v Európe a jasného zamerania na zelenú dohodu o udržateľnej budúcnosti, v správe sa naznačuje, že na ochranu najzraniteľnejších v našej spoločnosti sa vyžadujú jednoznačné opatrenia, pretože chudobu často sprevádza život v zlých životných podmienkach a zlé zdravie. Riešenie týchto súvislostí musí byť súčasťou integrovaného prístupu smerom k inkluzívnejšej a udržateľnejšej Európe,“ uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.

Kľúčové zistenia

  • Znečistenie ovzdušia zostáva hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe s viac ako 400 000 predčasnými úmrtiami v EÚ každý rok spôsobenými znečistením ovzdušia. Hluk je na druhom mieste, prispieva k 12 000 predčasným úmrtiam, ďalej nasledujú vplyvy zmeny klímy, predovšetkým vlny horúčav.
  • Environmentálna záťaž a zmena klímy sa v rámci Európy líšia, pričom existujú jasné rozdiely medzi krajinami na východe a západe Európy. Najvyššia úmrtnosť medzi krajinami (27 %) sa pripisuje životnému prostrediu Bosny a Hercegoviny a najnižšia Islandu a Nórsku (9 %).
  • Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy zvyčajne bojujú s trojnásobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Chudobnejšie vrstvy sú často vystavené vyššej úrovni znečistenia a hluku aj vyšším teplotám, pričom existujúce ochorenia zvyšujú zraniteľnosť voči vplyvom prostredia ohrozujúcim zdravie. Na zlepšenie životných podmienok pre tých najzraniteľnejších v Európe sú potrebné cielené opatrenia.
  • Ľudia sú súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Európske mestá sú obzvlášť zraniteľné voči týmto viacnásobným hrozbám, pričom ponúkajú menej zelených a modrých plôch.
  • Prebiehajúci výskum skúma prepojenia medzi súčasnou pandémiou COVID-19 a environmentálnymi faktormi. Predpokladá sa, že vírus, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19, „preskočil“ zo zvierat na ľudí ako neočakávaný dôsledok tlaku, ktorý zvýšená spotreba vytvára na naše prírodné systémy. Pokiaľ ide o vplyv ochorenia COVID-19 na spoločenstvá, prvé dôkazy naznačujú, že znečistenie vzduchu a chudoba môžu byť spojené s vyššou úmrtnosťou. Podľa prvotného posúdenia v správe sa na objasnenie týchto vzťahov vyžaduje ďalší výskum.

Lepšia integrácia politík, viac zelených a modrých plôch sú kľúčom k riešeniu

V správe sa zdôrazňuje, že na boj s environmentálnymi rizikami, na ochranu najzraniteľnejších a na úplné pochopenie výhod, ktoré príroda ponúka na podporu zdravia a dobrých životných podmienok, je potrebný integrovaný prístup k politikám v oblasti životného prostredia a zdravia.

Zdravá príroda je kľúčovým mechanizmom pri zabezpečovaní verejného zdravia, obmedzovaní ochorení a podpore dobrého zdravia a dobrých životných podmienok. Ekologické riešenia poskytujú trojnásobné víťazstvo pre zdravie, spoločnosť a životné prostredie. Kvalitné zelené a modré plochy v mestských oblastiach podporujú zdravie a dobré životné podmienky, poskytujú miesto na fyzickú aktivitu, relaxáciu a sociálnu integráciu a veľké výhody pre ekonomicky znevýhodnené spoločenské vrstvy. Zelené a modré plochy ochladzujú mestá počas vĺn horúčav, zmierňujú povodne, znižujú hluk a podporujú mestskú biodiverzitu. Počas pandémie COVID-19 sa opakovane poukazovalo na výhody, ktoré pre duševné zdravie a životné podmienky predstavuje prístup k zeleným a modrým plochám predovšetkým v mestských oblastiach.

Európska zelená dohoda predstavuje dôležitú zmenu nastavenia smerovania európskeho politického programu v EÚ a stanovuje udržateľnú a inkluzívnu stratégiu na zlepšenie zdravia a kvality života ľudí a starostlivosti o prírodu, pričom sa myslí na všetkých.

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage