ďalej
späť
body

Article

Rozhovor – Kontaminácia pôdy: znepokojujúce dedičstvo industrializácie

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 12. 2019 Posledná zmena 29. 08. 2023
6 min read
Topics:
Kontaminácia pôdy úzko súvisí s našou spoločnou minulosťou a je súčasťou príbehu o tom, ako sa Európa stala najskôr priemyselným a neskôr aj environmentálnym priekopníkom. Aby sme lepšie porozumeli problematike kontaminácie pôdy, porozprávali sme sa s Markom Kibblewhitom, emeritným profesorom na Cranfieldskej univerzite vo Veľkej Británii a jedným z popredných európskych odborníkov na pôdu.

Čo je to kontaminácia pôdy?

Kontaminovanou pôdou je v zásade pôda, do ktorej sa ľudskou činnosťou pridávajú akékoľvek látky. Ku kontaminácii môže dôjsť priamym alebo nepriamym spôsobom a je možné, že k nej došlo už veľmi dávno alebo k nej môže dochádzať práve teraz. Pôda využívaná spôsobom, pri ktorom hrozí vystavenie ľudí kontaminantom, predstavuje závažný problém.  Dekontaminovať pôdu je náročné a  náklady sú často veľmi vysoké. Pre jednu generáciu je veľmi ťažké upratať neporiadok, ktorý spôsobili generácie pred ňou.

Aké sú hlavné zdroje kontaminácie pôdy? Ako túto situáciu riešiť?

Rôzne kontaminanty pochádzajú z rôznych zdrojov, no pravdepodobne najvýznamnejšími zdrojmi sú predchádzajúce priemyselné činnosti. Ich dedičstvom sú oblasti so závažnou kontamináciou pôdy, a to najmä kovmi, dechtom a inými súvisiacimi látkami. Ďalším dôležitým zdrojom je vojenská činnosť, a to aj na cvičiskách. Príkladom jedného z najzávažnejších prípadov kontaminácie pôdy v Európe je bývalá Juhoslávia, na území ktorej boli rozmiestnené protipechotné míny spôsobujúce extrémnu formu kontaminácie pôdy.

Škála rôznych typov kontaminantov je rozsiahla a zahŕňa nielen kovy, ale aj rad organických molekúl, patogénov, biologicky aktívnych materiálov, rádioaktívnych látok atď., pričom všetky pochádzajú z rôznych zdrojov.

V súvislosti s predpismi a normami v oblasti prevencie kontaminácie pôdy sa za posledných 30 – 40 rokov zaznamenal úspech. Medzitým sa veľký počet silne kontaminovaných lokalít priviedol do bezpečnejších podmienok, hoci existujú mnohé ďalšie oblasti, ktoré je potrebné riešiť. Na zníženie rizika kontaminácie pôdy sa môže použiť rozsiahly rad technológií, a to buď odstránením kontaminantu alebo obmedzením jeho pôsobenia. Kritickým problémom je zároveň úroveň zostatkového rizika, ktoré sme pripravení prijať v súvislosti s nákladmi na nápravu.

Aké množstvo kontaminácie z minulosti sme schopní vyčistiť? Na základe čoho sa tieto lokality vyberajú?

Dva najväčšie stimuly na vyčistenie kontaminovanej pôdy sú riziko pre zdravie ľudí a riziko pre kvalitu povrchových a podzemných vôd. Splnenie cieľov rámcovej smernice EÚ o vode[i] môže vyžadovať sanáciu pôdy na ochranu vodnej ekológie. Tretím stimulom je poľnohospodárska produkcia a zabezpečenie zdravia rastlín a bezpečnosti potravín.

Veľa závisí aj od konečného využitia pôdy a dostupnosti finančných prostriedkov od developerov. V mestách s dlhou priemyselnou minulosťou sa kontaminácia pôdy v oblastiach vysokej hodnoty, ako sú obchodné štvrte alebo rozsiahla zástavba v blízkosti vody, do značnej miery rieši, čím sa obmedzili riziká. Ide o značný pokrok, no pre oblasti bez súčasného vysokého hospodárskeho významu často nie je možné zabezpečiť financovanie sanácie.

Hoci sme pri čistení pôdy v Európe dosiahli obrovský pokrok, problém stále pretrváva. V Európe sa nachádza veľa miest, kde sa hospodárske stimuly ani motivácia na vyčistenie kontaminovanej pôdy ešte neprejavili. V konečnom dôsledku kľúčovou otázkou zostáva, akú úroveň rizika sme pripravení prijať a čo urobíme v prípade prekročenia tohto rizika.

Ako súvisí poľnohospodárstvo s kontamináciou pôdy?

V tejto súvislosti sú mimoriadne dôležité dva kovy: kadmium a meď. Kadmium je prímesou vo fosfátových hnojivách a v oblastiach, v ktorých sa využíva tento typ hnojív, sa vždy v pôde nachádza. Jeho obsah môže byť zanedbateľný, má však kumulatívny charakter. Keďže ide o karcinogén, je potrebné jeho akumuláciu dôsledne monitorovať. Na určenie rozsahu tohto problému a na preskúmanie možností zníženia obsahu kadmia v hnojivách sa vynaložilo a aj sa naďalej vynakladá veľké množstvo úsilia. Meď sa vyskytuje v oblastiach, kde sa nachádzajú vinice a kde sa kov v minulosti používal ako antimykotikum. Táto meď sa, žiaľ, nahromadila v pôde. Keď sa tieto a iné kovy dostanú do pôdy, zostávajú v nej a existuje len málo reálnych vyhliadok na ich odstránenie.

Pesticídy predstavujú ďalší problém súvisiaci s poľnohospodárstvom. Vieme napríklad, že organochlórové pesticídy, ktoré sú už dlho zakázané, sa ešte stále vyskytujú v pôde po celej Európe. Pri súčasných pesticídoch bolo zameranie sa na ich vplyv na pôdnu biotu pomerne obmedzené. Môžu spôsobovať problémy, ktoré sme zatiaľ nezaznamenali. Náš regulačný režim týkajúci sa vplyvu poľnohospodárskych chemikálií na pôdu je podľa môjho názoru dosť slabý.

Ako ovplyvňuje kontaminácia pôdy biodiverzitu?

Naše chápanie dôsledkov kontaminácie pôdy na pôdnu biotu a funkcie pôdy je pomerne nedostatočné, pričom v súčasnosti v súvislosti s kontamináciou pôdy a biodiverzitou na povrchu  zeme dochádza k istým komplikáciám. Množstvo lokalít v rámci celej Európy bolo po desaťročia opustených, v dôsledku čoho sa po prirodzenej regenerácii stali dôležitými rezervoármi druhov a biodiverzity. Ich čistením by sme túto biodiverzitu mohli poškodiť.

Z globálneho hľadiska si musíme uvedomiť, že predovšetkým emisie prenášané vzduchom môžu znečistiť pôdu vo vzdialenejších oblastiach a ovplyvniť tak biodiverzitu pôdy. Preto sme zodpovední za to, aby sa tieto emisie minimalizovali. Dokonca aj v polárnych oblastiach a na iných odľahlých územiach nachádzame kontaminanty, ktoré sú výhradne dôsledkom ľudskej činnosti.

Aký iný druh poznatkov o kontaminácii pôdy nám chýba? Aké nové problémy vznikajú?

Je možné, že sme podcenili vnímanie rádioaktivity ako problému. Hoci ide o rozšírený problém na nižšej úrovni, mestá, v ktorých sa nachádzajú oblasti s výrobou starobylých šperkov či hodinárskych výrobkov, predstavujú ohniská rádioaktivity. Tieto oblasti môžu vykazovať zvýšenú úroveň rádioaktívnej kontaminácie pôdy luminiscenčnými a inými látkami, ktoré sa používajú v malých dielňach.

Kombináciou nových súborov priestorových údajov a informácií o pôde získame oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ktorá oblasť bola kontaminovaná. Zároveň sú čoraz sofistikovanejšie epidemiologické štúdie a máme stále viac informácií o prípadoch chorôb, ktoré súvisia s konkrétnymi oblasťami. Keď sa tieto dve oblasti spoja, možno sa dozvieme, že niektoré choroby, ktoré sa vyskytujú u bežnej populácie, možno spojiť s kontamináciou pôdy, čo však doposiaľ bolo len veľmi ťažko dokázateľné.

Aký pozitívny pokrok vidíte do budúcnosti?

Najlepším krokom do budúcnosti je zabrániť ďalšej kontaminácii pôdy. Môžeme stavať na existujúcich predpisoch, ktoré regulujú kontamináciu priemyselnej pôdy, a zapájať občanov priamejším spôsobom. Dobrým príkladom sú plasty. Už v minulosti vzniklo občianske hnutie zamerané na zníženie používania plastov, a preto s optimizmom tvrdím, že keď si ľudia viac začnú uvedomovať dôsledky svojich individuálnych činností, zmenia svoje správanie, čo bude mať všeobecne pozitívny vplyv na hospodárenie s pôdou vrátane riešenia kontaminácie.

Mark Kibblewhite

Emeritný profesor, Cranfieldská univerzita, Bedford, Spojené kráľovstvo

 

 



 

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Topics

Topics: