Mnohé činnosti ľudí si vyžadujú spaľovanie fosílnych palív. To zvyšuje koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére (CO₂) vedúceho k zmene klímy a prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Dopyt po energii rastie v celosvetovom rozsahu, čo upevňuje trend stúpajúcich emisií CO₂.

Väčšina krajín sa pri uspokojovaní dopytu po energii spolieha na fosílne palivá (ropa, zemný plyn a uhlie). Spaľovaním týchto palív sa uvoľňuje teplo, ktoré je možno premeniť na energiu. V tomto procese uhlík v palive reaguje s kyslíkom, čím sa vytvára CO₂, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry. Uvoľňujú sa aj látky znečisťujúce ovzdušie (oxid siričitý, oxidy dusíka a prachové častice), čo vplýva na kvalitu ovzdušia. Vďaka technickým opatreniam a zlepšeniam v elektrárňach a teplárňach sa však tieto emisie látok v posledných desaťročiach znížili.

Vrchol európskej spotreby energie bol v roku 2006. Spotreba energie v roku 2010 bola takmer o 4 % nižšia. Časť tohto poklesu je možné vysvetliť hospodárskou krízou, prispelo k nemu však aj mierne oddelenie hospodárskej činnosti od spotreby energie.

Fosílne palivá v zmesi palív stále prevažujú: približne 77 % energetických potrieb priemerného Európana uspokojujú ropa, zemný plyn a uhlie. Jadrová energia poskytuje 14 %, zvyšných 9 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľná energia však rýchlo stúpa. V roku 2010 bola solárna fotovoltaika najväčším zdrojom novo inštalovaných zariadení, nový plyn a vietor boli na druhom a treťom mieste. V prípade jadrovej energie sa omnoho viac zariadení vyradilo z prevádzky ako sa nainštalovalo.

Priemerný Európan spotrebuje ročne 27 megawatt-hodín (MWh) vrátane všetkých domácich, priemyselných a dopravných zdrojov. Tento údaj sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, rovnako aj súvisiace emisie CO₂, veľmi to závisí od miery prerazenia obnoviteľnej a jadrovej energie. V súčasnosti je najväčším spotrebiteľom energie doprava, ktorá je od roku 1990 najrýchlejšie rastúcim odvetvím využívajúcim energiu.

Politiky EÚ

Energia je čoraz väčšou politickou prioritou, predstavuje jednu z piatich hlavných oblastí rozvoja, na ktoré sa zameriava stratégia Európa 2020 vo svojich cieľoch:

• 20 % spotreby energie v Európe má pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie,
• 20-percentný nárast efektívnosti vo využívaní energie.

Popri špecifických cieľoch stratégie Energia 2020 sa ďalšími oblasťami záujmu zaoberajú rôzne politiky, ktoré sú zhrnuté na webovej stránke Európskej komisie. Tieto politiky zahŕňajú:

• zlepšenie bezpečnosti dodávok,
• zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev a dostupnosti cenovo prijateľnej energie,
• podpora rozvoja konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou,
• stanovenie minimálnych úrovní zdaňovania energetických výrobkov.

Činnosti agentúry EEA

Jednou z kľúčových činností agentúry EEA v oblasti energetiky je monitorovanie integrácie environmentálnych kritérií do sektora energetiky. Každoročne sa aktualizuje a publikuje súbor energetických a environmentálnych ukazovateľov. Agentúra EEA zverejňuje aj hodnotenia očakávaných environmentálnych prínosov a tlakov z rôznych podielov obnoviteľnej energie.

Energetické a environmentálne ukazovatele sa týkajú šiestich politických otázok:

• Má využívanie a výroba energie čoraz menší vplyv na životné prostredie?
• Klesá využívanie energií?
• Ako rýchlo stúpa energetická účinnosť?
• Nahradzujú menej znečisťujúce palivá tie škodlivejšie?
• Ako rýchlo sa uplatňujú technológie obnoviteľných energií?
• Začleňujú sa environmentálne náklady do systému cien lepšie?

Ukazovatele zohrávajú dôležitú úlohu aj pri:

• sledovaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ,
• vypracovaní správy o zozname skleníkových plynov EÚ pre Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),
• podávaní správ o trendoch a odhadoch v oblasti emisií skleníkových plynov v Európe v rámci Kjótskeho protokolu.

Agentúra EEA vykonáva aj hodnotenia očakávaných environmentálnych prínosov a tlakov vyplývajúcich zo zvýšeného podielu obnoviteľnej energie na celkovej produkcii energie. K tomu patrí:

• preskúmanie environmentálnych prínosov a vplyvov rôznych druhov využitia biomasy na dopravu, vykurovanie a elektrinu,
• určovanie európskeho potenciálu veternej energie na pevnine a na mori.