ďalej
späť
body

Article

Zem a pôda v Európe – rozľahlý mestský betón?

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 12. 2019 Posledná zmena 29. 08. 2023
10 min read
Európska krajina sa mení. Mestá a ich infraštruktúra sa rozširujú na územie produktívnej poľnohospodárskej pôdy, čo vedie k rozdeľovaniu krajiny na menšie plochy a ovplyvňovaniu voľne žijúcich živočíchov a ekosystémov. Zem a pôda okrem fragmentácie krajiny čelia mnohým ďalším hrozbám: kontaminácii, erózii, zhutňovaniu, nepriepustnosti, degradácii a dokonca aj opúšťaniu. Čo ak by sme mohli recyklovať pôdu, ktorú už zaberajú mestá a mestská infraštruktúra, namiesto toho, aby sme zaberali poľnohospodársku pôdu?

V roku 2018 sa prostredníctvom programu Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme Copernicus dokončilo ďalšie kolo celoeurópskeho mapovania agentúry EEA, ktoré poskytlo základ pre podrobnú analýzu krajinnej pokrývky a čiastočne aj využívania pôdy v členských a spolupracujúcich krajinách EEA. Podľa výsledkov monitorovania programu Corine (Koordinácia informácií o životnom prostredí) bola európska krajinná pokrývka od roku 2000 pomerne stabilná, pričom približne 25 % zaberala orná pôda a trvalé plodiny, 17 % pasienky a 34 % pokrývali lesy. Pri podrobnejšom preskúmaní nedávnych zmien krajinnej pokrývky sa však objavujú dva významné trendy.

Po prvé, mestá a betónové infraštruktúry sa naďalej rozrastajú. Aj keď umelé povrchy pokrývajú menej ako 5 % širšieho územia Európskeho hospodárskeho priestoru, značná oblasť – o niečo menšia ako Slovinsko – bola medzi rokmi 2000 a 2018 zastavaná (pokrytá betónom alebo asfaltom). Dobrou správou je, že miera nárastu umelého povrchu oblasti sa spomalila z 1 086 km2 ročne v období od roku 2000 do roku 2006 na 711 km2 ročne v období od roku 2012 do roku 2018.

Po druhé, najväčšie straty boli zaznamenané v rámci poľnohospodárskej pôdy, a to najmä v dôsledku rozširovania miest a zastavenia poľnohospodárskej činnosti, zatiaľ čo celková rozloha lesov zostala stabilná. Rozloha stratenej ornej pôdy, pasienkov a prírodných trávnych porastov bola úmerná zvýšenej rozlohe umelých plôch. Keďže sa väčšina európskych miest budovala na úrodnej pôde, často ide práve o produktívnu poľnohospodársku pôdu, ktorá sa zaberá a pokrýva umelými povrchmi. Našťastie sa zdá, že strata poľnohospodárskej pôdy sa výrazne spomalila a v období rokov 2012 – 2018 sa takmer zastavila.

Populácia miest naďalej rastie

V súčasnosti žijú v mestských oblastiach takmer tri štvrtiny Európanov. Očakáva sa, že populácia miest v Európe sa do roku 2050 zvýši až o 30 miliónov ľudí. S cieľom prispôsobiť sa potrebám rastúceho celkového počtu obyvateľov Európy, ako aj populácie miest, bude potrebné vybudovať ďalšie obydlia a infraštruktúru (napr. cesty, školy, siete na úpravu odpadovej vody a zariadenia na nakladanie s odpadom).

Populačný rast nie je jediným dôvodom rozširovania miest a s tým súvisiaceho zaberania krajiny a degradácie pôdy. Úlohu zohrávajú aj zvyšujúce sa úrovne príjmov, ktoré sa často premietajú do väčších domov, početnejších rekreačných rezidencií a pobrežných letovísk, ako aj do väčšieho počtu komerčných a priemyselných zariadení na uspokojenie rastúceho dopytu spotrebiteľov. Rozširovanie mestských oblastí a ich infraštruktúry idú v mnohých ohľadoch ruka v ruke s rastúcim počtom sociálno-ekonomických výhod, ktoré mohli mnohí Európania v posledných desaťročiach využívať. Niektoré z týchto zmien životného štýlu však majú dlhodobý negatívny dosah nielen na vidiecku a prírodnú krajinu, ale aj na mestské oblasti.

Čoraz fragmentovanejšia krajina

Napriek spomaleniu v rokoch 2012 až 2015 sa fragmentácia krajiny v 39 členských krajinách EEA neustále zvyšuje a ovplyvňuje najmä vidiecke a riedko osídlené oblasti.

Cesty a železnice síce spájajú ľudí, mestské a vidiecke oblasti, no často predstavujú skutočné prekážky pre rozptyl voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Keď sa mestské oblasti a ich podporná infraštruktúra rozširujú po celej krajine, rozdeľujú biotopy na menšie oblasti. Druhy žijúce v týchto čoraz menších oblastiach sú potom nútené žiť s menším množstvom zdrojov a obmedzenejším genofondom. Ak veľkosť živočíšnej populácie klesne pod kritickú úroveň, tento druh môže v danej oblasti vyhynúť. Preto sa väčšina druhov vyskytuje iba vo vidieckych alebo chránených oblastiach. Mnohé voľne žijúce živočíchy sa okrem toho v snahe prekonať bariéry, ako sú napríklad diaľnice, zrania alebo prídu o život.

Fragmentácii krajiny sa venuje celý rad politík EÚ vrátane všeobecnej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá sa zameriava na zastavenie poklesu biodiverzity. V praxi túto stratégiu podporujú konkrétne opatrenia, ako je napríklad vytvorenie zelenej infraštruktúry – strategicky plánovanej siete prírodných a poloprírodných oblastí, ktorá má pomôcť druhom pohybovať a rozširovať sa po krajine. V tejto súvislosti množstvo európskych krajín buduje pre voľne žijúce živočíchy priechody – tunely alebo mosty, ktoré im umožňujú prechádzať cez diaľnice a kanály. V závislosti od umiestnenia priechodu a druhu živočíchov v oblasti môžu tieto priechody priniesť skutočný rozdiel na miestnej úrovni. Živé ploty a rady stromov v otvorenej krajine tiež podporujú prepojenie biotopov a zároveň znižujú ďalšie hrozby, ako je napríklad erózia pôdy vetrom.

K fragmentácii krajiny dochádza aj v chránených oblastiach. V porovnaní s nechránenými oblasťami sa však zdá, že nárast fragmentácie je výrazne nižší v chránených oblastiach, ktoré sú súčasťou sústavy EÚ Natura 2000, čo naznačuje, že dobre zavedené opatrenia na ochranu prírody majú pozitívny vplyv.

Keď je poľnohospodárska pôda opustená

Podobne ako množstvo iných otázok týkajúcich sa politiky v oblasti životného prostredia, aj fragmentácia krajiny spôsobuje dilemu. Na jednej strane rozširovanie dopravných sietí fragmentuje krajinu a vyvíja ďalší tlak na ekosystémy aj prostredníctvom znečisťovania ovzdušia. Na druhej strane dopravné siete prinášajú vidieckym spoločenstvám, ktoré sú často vo veľkej miere závislé od poľnohospodárstva a zasiahnuté opúšťaním pôdy, aj hospodárske príležitosti (napr. pracovné miesta v oblasti cestovného ruchu, v priemysle alebo biohospodárstve).

Pre niektoré vidiecke spoločenstvá je opúšťanie pôdy relevantným problémom, a to najmä v odľahlých regiónoch, kde sa miestne hospodárstvo vo veľkej miere spolieha na poľnohospodárske činnosti predovšetkým drobných poľnohospodárskych podnikov s nízkou produktivitou. Mladšie generácie týchto spoločenstiev takisto majú tendenciu sťahovať sa do miest a drobné poľnohospodárske podniky len veľmi ťažko konkurujú štruktúrovanejšiemu a intenzívnejšiemu poľnohospodárskemu trhu. Očakáva sa, že v nasledujúcich 20 až 30 rokoch dôjde v niektorých častiach Európy k opusteniu významných oblastí poľnohospodárskej pôdy.

Pokiaľ nebude dochádzať k jej kultivácii, túto opustenú oblasť pohltí vegetácia a lesy. Po stáročiach rozsiahleho hospodárenia s pôdou, ako je spásanie porastu ovcami a kozami, však prirodzená obnova vegetácie často vedie k vzniku ekosystémov s menším počtom druhov. Na ochranu biotopov a druhov v rámci EÚ je preto často vhodnejšie podporovať poľnohospodárov vo vykonávaní extenzívneho poľnohospodárstva s vysokou prírodnou hodnotou. Nové iniciatívy, ako napríklad diverzifikácia zdrojov príjmu (napr. v oblasti cestovného ruchu) alebo prémiové ceny vysokokvalitných potravín, môžu prispieť k zmene týchto trendov.

Intenzívne využívanie  zeme ovplyvňuje pôdu a jej funkcie

Urbanizácia, rastúca populácia a rastúce hospodárstvo na jednej strane a opúšťanie pôdy na strane druhej viedli k tomu, že viac ľudí žije a spolieha sa na život v menších oblastiach Európy. Zatiaľ čo niektoré oblasti čelia vyľudňovaniu a poklesu poľnohospodárskych a hospodárskych činností, iné oblasti – mestské aj poľnohospodárske – sa využívajú čoraz intenzívnejšie.

Pôda predstavuje takmer neviditeľnú interakciu medzi obrovskou rozmanitosťou pôdnych organizmov, organickou hmotou tvorenou rastlinami a koreňmi a materiálom zo zvetraných hornín a sedimentov. Túto citlivú biominerálnu vrstvu na povrchu zemskej kôry možno považovať za samostatný ekosystém. Intenzívne využívanie krajiny môže výrazne a rôznymi spôsobmi ovplyvniť pôdu a jej funkcie, a to aj jej zástavbou, eróziou, zhutňovaním a kontamináciou.

Ak dôjde k strate priepustnosti pôdy – jej zastavaním budovami, pokrytím asfaltom alebo betónom – stráca okrem iného svoju schopnosť absorbovať a zadržiavať vodu alebo produkovať potraviny. Používanie ťažkých strojov môže zmeniť štruktúru pôdy a zhutniť ju, čím sa zníži množstvo vzduchu a vody v tých častiach pôdy, v ktorých korene rastlín prijímajú vodu a živiny a v ktorých pôdne živočíchy a mikroorganizmy rozkladajú organický materiál. Zastavaná alebo silne zhutnená pôda absorbuje menej dažďovej vody, čo má za následok zvýšený povrchový odtok, eróziu pôdy a riziko povodní.

Vyššia produktivita sa často opiera o syntetické hnojivá a prípravky na ochranu rastlín, ako aj o určité poľnohospodárske postupy, ktoré môžu viesť k eróziikontaminácii. Napríklad pestovanie kukurice v monokultúre má tendenciu zvyšovať eróziu. Erózia ornice znižuje výnosy, čo môže ovplyvniť príjmy poľnohospodárov. Erózia môže zároveň ovplyvniť biodiverzitu, pretože vrchná vrstva pôdy má tendenciu chrániť rozmanitosť a hustotu populácie pôdnych organizmov. Podľa niektorých odhadov je súčasná priemerná miera erózie pôdy vodou 1,6-krát vyššia ako priemerná miera tvorby pôdy v EÚ. Vietor a pozberové straty sú tiež jej hlavnými príčinami.

Nadmerné používanie minerálnych hnojív zároveň môže kontaminovať pôdu kadmiom (pozri časť Rozhovor – Kontaminácia pôdy: znepokojujúce dedičstvo industrializácie) a ovplyvniť tak fungovanie pôdnych ekosystémov (pozri časť Rozhovor – Pôda: živý poklad pod našimi nohami). Prostredníctvom erózie pôdy alebo podvodní môžu znečisťujúce látky preniknúť do vodných tokov, presiaknuť do podzemných vôd a šíriť sa ďalej. Postupmi nakladania s odpadom – tvorbou skládok alebo šírením odpadovej vody po súši – sa môžu do pôdy zavádzať kontaminanty vrátane mikroplastov. V Európe je znečistenie z priemyslu regulované právnymi predpismi EÚ, v dôsledku čoho výrazne klesá. Napriek tomu priemyselné zariadenia uvoľňujú časť svojich emisií znečisťujúcich látok do pôdy. Pokiaľ ide o 30 000 zahrnutých zariadení a 91 znečisťujúcich látok, všetky informácie o tom, aké množstvo a aké znečisťujúce látky každé zariadenie uvoľňuje, sa zverejňujú prostredníctvom webového portálu (Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok), ktorý spravujú agentúra EEA a Európska komisia. Okrem známych a regulovaných znečisťujúcich látok v posledných rokoch narastajú obavy v súvislosti s novými znečisťujúcimi látkami, ako sú perzistentné organické chemikálie používané na ochranu rastlín, ktoré kontaminujú európske pôdy. V závislosti od ich možných vplyvov je veľmi pravdepodobné, že na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí bude potrebné zaviesť nové opatrenia.

Kontaminácia nie je vždy spojená s miestnymi zdrojmi znečistenia. Vietor a dážď môžu prenášať a ukladať látky znečisťujúce ovzdušie aj v tých najmenej prístupných častiach sveta. Podobne ako v jazerách a oceánoch, len čo sa znečisťujúce látky dostanú do pôdy, môžu sa postupne hromadiť a ovplyvňovať tieto ekosystémy.

Zachovávanie a spájanie prírodných oblastí, opätovné využívanie a recyklácia mestských oblastí

Ak sú zdroje rovnako cenné a obmedzené ako zem a pôda, jedinou realizovateľnou možnosťou je zabrániť ich znehodnocovaniu a využívať ich udržateľným spôsobom.

Cieľom Európskej únie je v súlade s celosvetovými cieľmi udržateľného rozvoja dosiahnuť „nulové zaberanie pôdy v čistom vyjadrení do roku 2050“. Jedným z jasných spôsobov obmedzenia rozširovania miest je lepšie využívanie existujúcich mestských priestranstiev. V súčasnosti predstavuje recyklácia a zhusťovanie (napr. využívanie starého priemyselného areálu na budovanie infraštruktúry alebo rozširovanie miest) iba zlomok (13 %) nového rozvoja (pozri ukazovateľ EEA a prehliadač recyklácie pôdy), pričom zaberanie pôdy aj naďalej predstavuje problém (pozri prehliadač údajov o zaberaní pôdy). Európski územní (najmä mestskí) plánovači budú musieť zohrávať pri obmedzovaní rozširovania miest kľúčovú úlohu, a to prostredníctvom návrhov kompaktných, no zelených miest so základnou vybavenosťou v dostupných peších vzdialenostiach alebo systémov mobility navrhnutých na skracovanie cestovných vzdialeností a časov, resp. prostredníctvom budovania rozsiahlej zelenej infraštruktúry, ktorá spojí všetky prírodné oblasti na celom kontinente.

Na to, aby sa tieto plány stali skutočnosťou, je potrebné zapojiť široké spektrum zainteresovaných strán a zaoberať sa kľúčovými otázkami manažmentu (pozri časť  Manažment zeme v záujme udržateľného hospodárenia s pôdou).

 

 



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Topics

Tags