Article

Zdravý život vo svete chemikálií

Zmeniť jazyk

Táto webová stránka má obmedzenú funkcionalitu s javascript off. Vo svojom prehliadači sa uistite, že javascript je povolený.

Article Publikované 17. 03. 2021 Posledná zmena 29. 08. 2023

Photo: © Kai Dahms, Unsplash

Znečistenie môžeme kategorizovať podľa toho, kde sa nachádza, či už v pôde, vode, alebo ovzduší, alebo môžeme rozlišovať rôzne typy znečistenia, ako sú chemikálie. Syntetické chemikálie sú všade okolo nás. Niektoré z nich však môžu byť veľmi škodlivé pre naše zdravie a životné prostredie. Dokážeme obmedziť negatívne účinky chemikálií, ktoré sa stali súčasťou nášho súčasného spôsobu života?

Každý deň sme obklopení stovkami až tisíckami syntetických chemikálií. Nachádzajú sa v našej potrave, odevoch, nástrojoch, nábytku, hračkách, kozmetike a liekoch. Naša spoločnosť by nebola takou, ako je, bez týchto látok. Napriek ich užitočnosti však poznáme množstvo týchto látok, ktoré majú negatívny vplyv na naše zdravie a životné prostredie.

Na základe niektorých odhadov možno chemikáliám pripísať približne 6 % chorôb vrátane chronických ochorení, rakoviny, neurologických a vývojových porúch a 8 % úmrtí na svete. Navyše by tieto čísla mohli rásť, pričom sa berie do úvahy len malé množstvo chemikálií, ktorých účinok na zdravie je preverený.

Nebezpečné kokteily a „večné chemikálie“

V Európe sa v roku 2018 spotrebovalo viac než 300 miliónov ton chemikálií a viac než dve tretiny z tohto množstva boli chemikálie, ktoré sú podľa úradu Eurostat klasifikované ako nebezpečné pre zdravie.

V rámci nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) bolo v EÚ zaregistrovaných viac než 20 000 jednotlivých chemikálií.

Keďže tento počet neustále rastie, je v jednotlivých prípadoch čoraz ťažšie posúdiť všetky účinky, ktoré majú chemikálie na naše zdravie a životné prostredie. Väčšina štúdií doteraz preskúmala len účinky jednotlivých chemikálií a ich bezpečnú prahovú hodnotu, ľudia sú však neustále vystavení zmesiam chemikálií. Toto kombinované vystavenie môže viesť k účinkom na zdravie, aj keď jedna látka v zmesi neprekračuje bezpečné hladiny.

Navyše sa perzistentné chemické látky môžu hromadiť v ľudskom tkanive a spôsobovať negatívne účinky na zdravie po dlhodobom vystavení. Napríklad perfluóralkylované látky (PFAS) je skupina takmer 5 000 bežne používaných chemikálií, ktoré sa časom môžu hromadiť v ľuďoch a v životnom prostredí. Sú príkladom perzistentných organických znečisťujúcich látok nazývaných večné chemikálie.

Ľudia sú vystavení látkam PFAS prostredníctvom pitnej vody, potravín a obalov na potraviny, prachu, kozmetiky, textílií s vrstvou látok PFAS a ďalších spotrebných výrobkov. Účinky vystavenia ľudí látkam PFAS zahŕňajú rakovinu obličiek, rakovinu semenníkov, ochorenie štítnej žľazy, poškodenie pečene a rad vývojových porúch postihujúcich plody.

Používanie produktov a materiálov určených na varenie bez obsahu látok PFAS pomáha znížiť toto vystavenie. Všeobecné a konkrétne usmernenia, ako nájsť alternatívy neobsahujúce látky PFAS, často poskytujú spotrebiteľské organizácie a vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti životného prostredia, zdravia alebo chemikálií.

Zásada predbežnej opatrnosti

Zásada predbežnej opatrnosti by sa dala preložiť jednoduchými slovami „je lepšie byť opatrný, ako potom ľutovať“. To znamená, že keď vedecký dôkaz o niečom nie je istý a existujú rozumné dôvody na obavy o škodlivosť, rozhodovací orgán by mal postupovať opatrne a zabrániť rizikám. V prípade chemikálií vývoj nových látok predbieha výskum o ich negatívnych účinkoch. Z tohto dôvodu je dôležité postupovať opatrne.

Čítaj viac o zásade predbežnej opatrnosti:

Oznámenie Komisie o zásade predbežnej opatrnosti.

Neskoré poučenia z včasného varovania agentúry EEA II.

Látky narúšajúce endokrinný systém

Niektoré chemikálie zasahujú do fungovania hormonálneho systému tela. Vystavenie látkam narúšajúcim endokrinný systém môže spôsobiť široký rad zdravotných problémov od vývojových porúch, obezity a cukrovky až po neplodnosť mužov a mortalitu súvisiacu so zníženou hladinou testosterónu. Plody, malé deti a tínedžeri sú osobitne citliví na látky narúšajúce endokrinný systém.

Približne 800 látok je známych alebo považovaných za látky narúšajúce endokrinný systém a mnohé z nich sú prítomné v každodenných výrobkoch, ako sú kovové potravinárske konzervy, plasty, pesticídy, potraviny a kozmetika.

Látky narúšajúce endokrinný systém zahŕňajú bisfenol A (BPA), dioxíny, polychlórované bifenyly (PCB) a niektoré typy ftalátov. Napríklad ftaláty sa používajú na zmäkčenie plastov na použitie pre široký rad spotrebného tovaru, ako sú vinylové podlahy, lepidlá, detergenty, osviežovače vzduchu, mazacie oleje, potravinárske obaly, výrobky osobnej hygieny a hračky.

Konzumácia potravín a nápojov z nádob, ktoré obsahujú ftaláty, je jedným zo spôsobov vystavenia. Ďalším spôsobom je vdychovanie prachu v interiéri kontaminovaného ftalátmi, ktoré sa uvoľňujú z plastových výrobkov alebo nábytku z polyvinylchloridu (PVC). (Toto je jeden z dôvodov, prečo je dôležité pravidelné vetranie miestností.) Ohrozené sú aj deti, ktoré sa hrajú s hračkami obsahujúcimi tieto látky, a vystavenie môže nastať aj prostredníctvom pokožky, keďže ftaláty sa dajú nájsť aj v spotrebných výrobkoch, ako sú mydlá a opaľovacie krémy.

EÚ zaviedla opatrenia na zníženie vystavenia ľudí ftalátom tým, že zakázala používanie niektorých z týchto látok a zakázala používanie ďalších v hračkách, kozmetike a nádobách na potraviny. Staršie výrobky a nábytok však môžu obsahovať ftaláty, ktoré sú teraz zakázané, takže sú stále prítomné v našom každodennom prostredí.

Nežiaduce náhrady

Chemikálie, ktoré sa považujú za nebezpečné, boli niekedy nahrádzané inými látkami s podobnou štruktúrou a až neskôr sa preukázali ako toxické. Tieto prípady sa nazývajú „nežiaduce náhrady“, ako je prípad nahradenia bisfenolu A, chemickej látky predtým používanej v mnohých plastových predmetoch a termálnom papieri na tlač, bisfenolom S a bisfenolom F.

Navyše nedávny kontrolný projekt Európskej chemickej agentúry (ECHA) ukázal, že výrobky dovážané z krajín mimo EÚ môžu stále obsahovať ftaláty. V posledných rokoch Čína zaviedla obmedzenia pre niektoré ftaláty v hračkách a materiáloch, ktoré sa dostávajú do styku s potravinami, ale ftaláty, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie, sa stále dajú nájsť v mnohých výrobkoch dovážaných do EÚ z Číny a iných krajín, ktorých pôvod nie je niekedy známy.

Vďaka jednotnému úsiliu sa v Európe od 70. rokov 20. storočia znížila prítomnosť perzistentných organických znečisťujúcich látok, ako sú dioxíny, PCB a atrazín, ale ich perzistencia a skutočnosť, že sa hromadia v potravinovom reťazci, najmä v živočíšnom tuku, naďalej vyvoláva obavy. Ďalšou obavou je, že niektoré látky sa nahradili inými, rovnako toxickými chemikáliami.

Chemické látky, ktoré konzumujeme

Pesticídy sú ďalšou skupinou chemikálií, ktoré môžu poškodiť naše zdravie, väčšinou v dôsledku konzumácie zeleniny a ovocia, ktoré s nimi prišli do styku. Deti sú osobitne zraniteľná skupina, lebo jedia pomerne viac potravín na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Konzumácia organických plodín môže znížiť toto zaťaženie pesticídmi, čo si však nemôže každý dovoliť.

EÚ reguluje pesticídy v rámci nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín a stanovuje bezpečné limitné hodnoty pre zvyšky pesticídov v potravinách a krmive. Najnovšie informácie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že 95,5 % vzoriek potravín odobratých v EÚ v roku 2018 bolo v rámci limitných hodnôt stanovených právnymi predpismi. Stolové hrozno a kapia patrili medzi potraviny, ktoré najčastejšie prekročili hladiny rezíduí stanovené právnymi predpismi. Na základe analyzovaných vzoriek z bežných aj organických plodín sa však pravdepodobnosť vystavenia európskych občanov nebezpečným hladinám rezíduí pesticídov považuje za nízku.

Nie všetky chemické látky, ktoré škodia nášmu zdraviu, sú nové. Napríklad ortuť sa prirodzene nachádza v životnom prostredí a stáročia sa uvoľňuje do ovzdušia a vody ľudskou činnosťou. Dnes už však vieme, že konzumácia ortuti môže mať vplyv na nervový systém, obličky a pľúca a vystavenie počas tehotenstva môže ovplyvniť vývoj plodu.

Ľudia sú vystavení ortuti najmä konzumáciou veľkých dravých rýb, ako je tuniak, žralok, mečúň, šťuka, zubáč, úhor a marlín. Znamená to tiež, že vystavenie možno obmedziť výberom stravy, čo je dôležité najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú tehotné ženy a malé deti.

Pre kompletný obraz vystavenia ľudí chemikáliám sú potrebné údaje o tom, čo sa nachádza v našich telách. Zahŕňa to chemikálie, ktoré konzumujeme, ako aj tie, ktoré do nás vstupujú prostredníctvom iných ciest vystavenia. Tieto typy údajov o biomonitoringu človeka sa dajú použiť na zlepšenie hodnotení chemického rizika poskytnutím informácií o aktuálnom vystavení človeka prostredníctvom viacerých ciest vystavenia.

Biomonitoring človeka — meranie nášho vystavenia chemikáliám

Biomonitoring človeka meria vystavenie ľudí chemikáliám prostredníctvom analýzy samotných látok, ich metabolitov alebo markerov následných účinkov na zdravie v moči, krvi, ochlpení alebo tkanive. Informácie o vystavení ľudí možno spojiť s údajmi o zdrojoch a s epidemiologickými prieskumami s cieľom informovať o výskume vzťahu vystavenia a reakcie u ľudí.

Európska iniciatíva biomonitoringu človeka HBM4EU, ktorá bola zahájená v roku 2017 a spolufinancovaná v rámci programu Horizont 2020, je spoločné úsilie 30 krajín, agentúry EEA a Európskej komisie.

Iniciatíva sa zameriava predovšetkým na koordináciu a pokrok v biomonitoringu človeka v Európe. Iniciatíva HBM4EU poskytne lepšie dôkazy o súčasnom vystavení obyvateľov chemickým látkam a o možných účinkoch na zdravie s cieľom podporiť vypracovanie politickej stratégie. Projekt tiež vytvoril cieľové skupiny s cieľom porozumieť stanoviskám občanov EÚ k vystaveniu chemikáliám a biomonitoringu človeka.

V rámci iniciatívy HBM4EU sa vyvíja úsilie o vytvorenie rozsiahlych a ucelených súborov údajov o vystavení Európanov chemikáliám vyvolávajúcim obavy. Zahŕňa to vypracovanie údajov o vystavení 16 skupinám látok, zmesiam chemikálií a novým chemikáliám, ako aj preskúmanie ciest vystavenia a prepojenie vystavenia s účinkami na zdravie.

Pozri: www.hbm4eu.eu

Na ceste k bezpečnejšiemu prostrediu s chemikáliami

Pokiaľ ide o chemikálie, EÚ má najprísnejšie a najpokrokovejšie pravidlá na svete. Nariadenie REACH je kľúčovým právnym predpisom, ktorého cieľom je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, a EÚ zaviedla pravidlá na klasifikáciu, označovanie a balenie chemických látok.

Chemické účinky na prírodu

Syntetické chemikálie uvoľnené do prírody môžu mať vplyv na rastliny a živočíchy. Napríklad neonikotinoidy sú typ insekticídov používaných v poľnohospodárstve na kontrolu škodcov, ktoré predstavujú riziko pre včely, keďže včely sú dôležité opeľovače napomáhajúce výrobe potravín. Pesticídy môžu mať tiež vplyv na populáciu rýb a vtákov, ako aj na celé potravinové reťazce. V roku 2013 Európska komisia prísne obmedzila používanie prípravkov na ochranu rastlín a ošetreného osiva, ktoré obsahujú neonikotinoidy, na ochranu včiel medonosných.

EÚ má k dispozícii legislatívu na reguláciu chemických látok v detergentoch, biocídoch, prípravkoch na ochranu rastlín a farmaceutikách. Politické opatrenia obmedzujú používanie nebezpečných chemikálií vo výrobkoch na osobnú hygienu, kozmetike, textíliách, elektronickom vybavení a materiáloch, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. Limitné hodnoty sú tiež zavedené pre chemické látky v ovzduší, potravinách a pitnej vode. Právne predpisy riešia bodový zdroj emisií z priemyselných zariadení a z čistiarní mestských odpadových vôd.

Stále však existuje priestor na zlepšenie vytvárania menej toxického prostredia a cieľom Európskej zelenej dohody je ďalšia ochrana občanov pred nebezpečnými chemikáliami prostredníctvom novej stratégie v oblasti chemikálií a prechodom EÚ k ambícii nulového znečistenia.