Klimatická zmena a voda – teplejšie oceány, záplavy a suchá

Zmeniť jazyk
Article Publikované 20. 11. 2018 Posledná zmena 14. 02. 2019
13 min read
Klimatická zmena stále viac zaťažuje vodné útvary. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa vplyvom klimatickej zmeny zintenzívnia také javy ako napr. povodne a suchá, ako aj acidifikácia oceánov a stúpanie hladiny morí. Ako reakcia na tieto zmeny sa vyžaduje naliehavo prijať opatrenia v celej Európe. Mestá a regióny sa už prispôsobujú, využívajú udržateľnejšie prírodné riešenia na účely zníženia vplyvu povodní a využívania vody inteligentnejšími, udržateľnejšími spôsobmi, ktoré nám umožnia zvládať obdobia sucha.

 Image © Radila Radilova, WaterPIX / EEA

Európa je postihnutá klimatickou zmenou [i] a jej vplyvy nie sú citeľné len na pevnine. Postihnuté sú aj vodné útvary v Európe – jazerá, rieky, ako aj oceány a moria na celom kontinente. Keďže na zemi sa vyskytuje viac vody než pôdy, nie je prekvapujúce, že otepľovanie oceánov od päťdesiatych rokov minulého storočia zodpovedá za približne 93 % otepľovania planéty.[ii] K tomuto otepľovaniu dochádza v dôsledku zvyšovania emisií skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého, ktorý zachytáva v atmosfére stále viac slnečnej energie. Väčšina tohto zachyteného tepla sa nakoniec skladuje v oceánoch, čo má vplyv na teplotu a cirkuláciu vody. V dôsledku nárastu teplôt sa roztápajú polárne ľadové pokrývky. Keďže dochádza k zmenšovaniu celkovej plochy svetového ľadu a snehovej pokrývky, odráža sa menej slnečnej energie späť do vesmíru a planéta sa ďalej zohrieva, následne sa do oceánov dostáva väčšie množstvo sladkej vody a dochádza ďalej k zmenám morských prúdov.

Teploty povrchu mora pri pobreží Európy rastú rýchlejšie ako v globálnych oceánoch.[iii] Teploty vody patria k najsilnejším regulátorom morského života a zvyšovanie teploty už spôsobuje veľké zmeny pod vodou vrátane významných posunov v distribúcii morských rastlinných a živočíšnych druhov, ako sa uvádza v správe EEA Klimatická zmena, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2016. Napríklad tresky, makrely a slede v Severnom mori migrujú zo svojich tradičných pásiem na sever do chladnejších vôd za svojim zdrojom potravy – veslonôžkami. Tieto zmeny vrátane migrácie komerčných populácií rýb môžu jednoznačne mať dopad na hospodárske odvetvia a komunity závislé od rybolovu. Stúpajúca teplota vody môže tiež spôsobiť zvýšenie rizika chorôb prenášaných vodou,[iv] napríklad vibriózy v regióne Baltského mora.

Od úrovní slanosti až po acidifikáciu, viaceré zmeny sú na ceste

Klimatická zmena ovplyvňuje aj iné aspekty morskej vody. Najnovšie správy, ktoré informujú o dramatickom rozširovaní vybieľovania koralových útesov,[v] najmä v dôsledku vyšších teplôt v Tichom a Indickom oceáne, upozorňujú na účinky „oceánskych vĺn horúčav“ na miestne morské ekosystémy. Aj malá zmena v niektorom kľúčovom aspekte, ako napríklad teplota vody a úrovne slanosti alebo kyslíka, môže mať negatívne účinky na tieto citlivé ekosystémy.

Napríklad morský život v Baltskom mori, ktoré je polouzavretým morom, je úzko spojený s lokálnymi úrovňami slanosti a kyslíka[vi]. V oblasti Kattegat s pomerne vysokými úrovňami slanosti a kyslíka žije viac než 1 000 morských druhov, avšak tento počet klesá na len 50 druhov v severných častiach Botnického zálivu a vo Fínskom zálive začínajú dominovať sladkovodné druhy. Z mnohých predpovedí týkajúcich sa klímy vyplýva, že vyšší úhrn zrážok v regióne Baltského mora by mohol viesť k poklesu slanosti vody[vii] v určitých častiach Baltského mora, čo by mohlo mať vplyv na rôzne druhy, ktoré tam môžu žiť.

Nárast teploty vody v dôsledku klimatickej zmeny v Baltskom mori prispieva tiež k ďalšiemu rozširovaniu „mŕtvych zón“ s vyčerpaným kyslíkom, ktoré sú pre morský život neobývateľné.[viii] V prípade Stredozemného mora sa očakáva zvýšenie teploty aj slanosti vplyvom vyššieho odparovania a nižšieho úhrnu zrážok.

Odhaduje sa, že oceány – ako najväčší zachytávač uhlíka na našej planéte – absorbovali približne 40 % všetkého oxidu uhličitého vypúšťaného ľuďmi od priemyselnej revolúcie. Štúdia publikovaná v časopise Nature[ix] zistila, že zmeny v usporiadaní oceánskej cirkulácie majú vplyv na to, koľko oxidu uhličitého oceány zachytia. Každé zníženie kapacity oceánov zachytávať oxid uhličitého z atmosféry môže zvýšiť celkovú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére a ďalej tým prispievať ku klimatickej zmene.

Acidifikácia, pri ktorej oceán absorbuje viac oxidu uhličitého a vzniká kyselina uhličitá, tiež predstavuje rastúcu hrozbu. Slávky, koraly a ustrice, ktoré si vytvárajú lastúry z uhličitanu vápenatého, si tieto lastúry alebo skeletové materiály budujú ťažšie, keďže pH morskej vody sa znižuje a ony sú preto krehkejšie a zraniteľnejšie. Acidifikácia môže tiež ovplyvniť fotosyntézu vodných rastlín.

Európa nie je imúnna. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch dôjde vo vodách okolo Európy k ďalšej acidifikácii[x]. Pozorované zníženia úrovní pH vody sú v oceánoch na celom svete a v európskych moriach takmer identické. Zníženie pH v najsevernejších európskych moriach, Nórskom mori a Grónskom mori, je v skutočnosti väčšie než globálny priemer.

 

 

Stane sa hollywoodsky scenár realitou?

Neobvyklé a extrémne počasie často vzbudzuje veľký záujem a býva kasovým trhákom. Kombinácia vody a klimatickej zmeny poskytuje teda filmovým tvorcom dokonalý mix. Vedecko-fantastický film Deň po tomz roku 2004, v ktorom bolo ukázané, ako v severnej Európe a Severnej Amerike nastala nová doba ľadová v dôsledku zastavenia Golfského prúdu v Atlantickom oceáne, pripomenul divákom nebezpečenstvá, ktoré predstavuje klimatická zmena. Nový výskum[xi] ukazuje, že aj keď takéto kataklizmatické extrémy sú nepravdepodobné, klimatická zmena skutočne vplýva na Golfský prúd a na iné prúdy, ktoré sú súčasťou komplexného cirkulačného systému v Atlantickom oceáne, ktorý je oficiálne známy ako Atlantická meridionálna cirkulácia (alebo AMOC). Z iných nových štúdií[xii] vyplýva, že atlantická cirkulácia je najslabšia za minimálne 1 600 rokov a tieto štúdie naznačujú oslabenie alebo spomalenie súčasného prúdu.

Atlantická cirkulácia funguje ako dopravníkový pás presúvajúci teplú vodu z Mexického zálivu a pobrežia Florida do severného Atlantiku a Európy. Na severe sa prúd teplej vody ochladí, zhustne a klesne do väčšej hĺbky a pri návrate na juh berie so sebou chladnejšiu vodu. Prúd pracuje ako termostat, prináša teplo do západnej Európy.

Zaznamenané oslabenie atlantickej cirkulácie viedlo podľa štúdií k ochladeniu teplôt povrchu mora v určitých častiach severného Atlantiku pravdepodobne vplyvom pokračujúceho topenia sladkovodného ľadu z Arktídy a Grónska a roztopenej sladkej vody na určité časti tzv. severoatlantickej subpolárnej cirkulácie[xiii], ktorá je hlavnou zložkou atlantickej cirkulácie. Na oceánske prúdy vplýva spôsob, akým vodné prúdy pretekajú rôznymi hĺbkami, kde klesajú, ako rýchlo a ako hlboko klesajú predtým, ako sa presunú do vrchných vrstiev atď.

Nárast povodní, období sucha a iných extrémnych poveternostných javov

Veľká pozornosť sa venuje tomu, čo sa javí ako nárast extrémnych poveternostných javov v rámci Európy. Počnúc napríklad „polárnym vortexom“ v zime v rokoch 2017 – 2018 alebo „Beštiou z východu“ s nezvyčajne chladnými arktickými vetrami, ktoré priniesla do mnohých častí Európy až po vlnu horúčav „Lucifer“,[xiv] Európania môžu v budúcnosti očakávať ešte nezvyčajnejšie extrémne teplotné javy[xv].

Kľúčovým aspektom klimatickej zmeny je vplyv na vodný cyklus Zeme[xvi], ktorý neustále distribuuje vodu z našich oceánov do atmosféry, pôdy, riek a jazier a potom späť do našich morí a oceánov. Klimatická zmena zvyšuje úrovne vodnej pary v ovzduší a spôsobuje horšiu predvídateľnosť dostupnosti vody. To môže viesť k intenzívnejším lejakom v niektorých oblastiach, zatiaľ čo iné regióny môžu čeliť závažnejším suchám, najmä v letných mesiacoch.

Ako sa uvádza správe EEA Klimatická zmena, vplyvy a zraniteľnosť v Európe, mnohé regióny v Európe už čelia extrémnejším povodniam a suchám.[xvii] Ľadovce sa topia, snehová a ľadová pokrývka sa zmenšuje. Zrážkové modely sa menia, vo všeobecnosti sú vlhké regióny Európy ešte vlhkejšie a suché ešte suchšie. Zároveň narastá frekvencia a intenzita klimatických extrémov, napr. vĺn horúčav, prívalových dažďov a období sucha.

Extrémne vlny horúčav sú už pozorované v južnej a juhovýchodnej Európe, teda v oblastiach, ktoré budú podľa prognóz problémové v súvislosti s klimatickou zmenou. Extrémne teplo okrem vplyvu na ľudské zdravie vedie k vyšším mieram odparovania, často aj k ďalšiemu znižovaniu zdrojov vody v oblastiach, ktoré už sú postihnuté nedostatkom vody. V lete roku 2017 boli pri vlne horúčav „Lucifer“ zaznamenané v južných regiónoch Európy od Pyrenejského polostrova až po Balkán a Turecko teploty nad 40 °C. Veľké teplo viedlo k početným obetiam a tiež aj k suchu, ktoré poškodilo plodiny a viedlo k mnohým prírodným požiarom. Viaceré ničivé prírodné požiare zasiahli Portugalsko tesne po predchádzajúcej vlne horúčav, v dôsledku ktorej boli lesy v kombinácii s pretrvávajúcim suchom zraniteľnejšie voči požiarom.

V dôsledku klimatickej zmeny sa zvýšila aj priemerná teplota vody riek a jazier a skrátilo sa trvanie období ľadovej pokrývky. Tieto zmeny spolu s vyšším prietokom riek v zime a nižším prietokom v lete majú veľký vplyv na kvalitu vody a sladkovodné ekosystémy. Niektorými z týchto zmien sa zvýšilo zaťaženie vodných biotopov napríklad znečistením. Nižší prietok v dôsledku nižších zrážok totiž vedie k zvýšeniu koncentrácie znečisťujúcich látok, keďže na riedenie znečistenia je k dispozícii menej vody.

Plánovanie a adaptácia

Zmierňovanie klimatickej zmeny – zníženie emisií skleníkových plynov – je základom politík EÚ týkajúcich sa klimatickej zmeny. Skúsenosti a predpovede súvisiace s častejšími povodňami, suchami, stúpajúcimi hladinami morí a inými extrémnymi poveternostnými javmi však čoraz častejšie motivujú verejné orgány v celej EÚ k prijatiu opatrení na adaptáciu na nové klimatické podmienky. Kľúčovým prvkom týchto adaptačných stratégií je používanie menšieho množstva vody a šetrenie vodou. Európske krajiny zaviedli stratégie a plány na adaptáciu[xviii] a vykonali posúdenie zraniteľnosti a rizík, ktoré im pomôžu riešiť vplyvy klimatickej zmeny.

Cielené právne predpisy EÚ podporujú takéto posudzovanie rizík a zraniteľnosti. Konkrétne v smernici EÚ o povodniach[xix] sa vyžaduje, aby členské štáty identifikovali zóny ohrozené povodňami pozdĺž ich vnútrozemských vôd a pobreží, faktor v predpokladaných rizikách klimatickej zmeny a aby prijali opatrenia na zníženie týchto rizík.

Stavebné projekty – technicky známe ako „sivá adaptácia“ pre rozsiahle využívanie betónu – dominovali v opatreniach na adaptáciu. Pozrime sa na vychýrené mesto Benátky, ktoré je známe nielen svojím kultúrnym dedičstvom, ale aj pravidelnými záplavami. Očakáva sa, že v dôsledku stúpajúcej hladiny mora spolu s klimatickou zmenou budú v meste ešte častejšie záplavy. Z tohto dôvodu sa Benátky pustili do ambiciózneho niekoľko miliardového projektu na vybudovanie podvodných bariér, ktoré sa budú dať použiť pri extrémne vysokom prílive. Zatiaľ však ešte nie je pravdepodobné, že projekt zabráni pravidelným záplavám nízko položených miest, ako je napríklad Námestie svätého Marka.

Holandsko sa po stáročia spolieha na budovanie hrádzí a pobrežných bariér na ochranu pred vodou. Potom ako holandské orgány uznali nedostatky vyrobených konštrukcií, presadzujú v súčasnosti kombináciu konštrukcií a prírodných spôsobov na zamedzenie povodňovým rizikám. Keďže rozpočet orgánov štátnej správy sa stále znižuje a očakáva sa, že vplyvy klimatickej zmeny budú stále silnejšie, čoraz viac miest, regiónov a krajín sa prikláňa k ekologickejším a prírodnejším riešeniam v odpovedi na klimatickú zmenu. Napríklad podobným spôsobom ako parky a lesy aj „modré oblasti“ ako rieky a jazerá môžu mať ochladzujúci účinok a poskytovať určitú ochranu pred vlnami horúčav najmä v mestách, ktoré bývajú dokonca ešte teplejšie ako okolité oblasti z dôvodu hustej betónovej zástavby. Modré a zelené oblasti v mestách by tiež mohli zachytávať a uchovávať prebytočnú vodu v priebehu prívalových dažďov a povodní, čím by pomohli znížiť škody.

Stovky miest, regiónov aj celých krajín v súčasnosti prijímajú opatrenia na adaptáciu na klimatickú zmenu a na zmiernenie jej účinkov a zabezpečujú koordináciu[xx] výmeny najlepších postupov na globálnej úrovni. Čoraz viac ich používa inovačné techniky na minimalizáciu škôd spôsobených záplavami alebo suchami, ale poskytujú aj pridanú hodnotu v prospech životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov. Patrí k nim budovanie zelených striech pokrytých vegetáciou v Hamburgu a Bazileji a viac zelených parkov v Rotterdame, ktoré môžu slúžiť nielen na zachytávanie záplavovej vody, ale aj na zabezpečenie chladenia, ako aj tepelnej izolácie.

Niektoré opatrenia na adaptáciu sú zamerané na využívanie vody v konkrétnych odvetviach, ktoré majú veľkú spotrebu vody, ako napr. poľnohospodárstvo. Napríklad v snahe zmierniť vplyv sucha poľnohospodársky podnik v regióne Alentejo[xxi] v južnom Portugalsku zaviedol rad techník udržateľného poľnohospodárstva s použitím agrolesníckej techniky riadenia využívania pôdy, pri ktorej sa využívajú stromy a kríky v kombinácii s diverzifikáciou plodín na zlepšenie produktivity pôdy a jej schopnosti odolávať podmienkam sucha. Na obmedzenie spotreby vody sa používa kvapková závlaha a spásanie miestnymi plemenami zvierat na zalesnených pastvinách.

Najlepším postupom do budúcnosti je rozpoznať vplyvy, ktoré nastanú, a včas sa na ne pripraviť. Našťastie existuje množstvo inovačných opatrení a prístupov, ktoré už boli testované a realizované v celej Európe. Tieto poznatky, prístupné prostredníctvom európskeho portálu pre adaptáciu Climate-ADAPT[xxii], môžu slúžiť ako inšpirácia pre ostatných, ktorí čelia podobným problémom.



[v] https://www.the-scientist.com/the-nutshell/ocean-heat-wave-wreaked-havoc-on-great-barrier-reef-30852

[vi] http://www.helcom.fi/Lists/Publications/BSEP137.pdf

[vii] http://climatescience.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228620.001.0001/acrefore-9780190228620-e-634

[ix] https://www.nature.com/articles/nature21068

[xi] https://www.nature.com/articles/d41586-018-04086-4

[xiii] https://www.nature.com/articles/ncomms14375

[xvi] https://earthobservatory.nasa.gov/Features/Water/page3.php

[xvii] https://www.eea.europa.eu/highlights/climate-change-poses-increasingly-severe

[xviii] https://www.eea.europa.eu/highlights/adapting-to-climate-change-european

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Súvisiace ukazovatele

Global and European temperature Global and European temperature According to different observational records of global average annual near-surface (land and ocean) temperature, the last decade (2008–2017) was 0.89 °C to 0.93 °C warmer than the pre-industrial average, which makes it the warmest decade on record. Of the 17 warmest years on record, 16 have occurred since 2000. The year 2017 was one of the world’s three warmest years on record together with the years 2016 and 2015.  The average annual temperature for the European land area for the last decade (2008–2017) was between 1.6 °C and 1.7 °C above the pre-industrial level, which makes it the warmest decade on record. In Europe, 2017 was colder than the previous 3 years.  Climate models project further increases in global average temperature over the 21st century (for the period 2081–2100 relative to 1986–2005) of between 0.3 °C and 1.7 °C for the lowest emissions scenario (RCP2.6) and between 2.6 °C and 4.8 °C for the highest emissions scenario (RCP8.5). All UNFCCC member countries have agreed on the long-term goal of keeping the increase in global average temperature to well below 2 °C compared with pre-industrial levels and have agreed to aim to limit the increase to 1.5 °C. For the three highest of the four RCPs, the global average temperature increase is projected to exceed 2 °C compared with pre-industrial levels by 2050. Annual average land temperature over Europe is projected to increase by the end of this century (2071–2100 relative to 1971–2000) in the range of 1.0 °C to 4.5 °C under RCP4.5 and 2.5 °C to 5.5 °C under RCP8.5, which is more than the projected global average increase. The strongest warming is projected across north-eastern Europe and Scandinavia in winter and southern Europe in summer. The number of warm days (those exceeding the 90th percentile threshold of a baseline period) have doubled between 1960 and 2017 across the European land area. Europe has experienced several extreme heat waves since 2000 (2003, 2006, 2007, 2010, 2014, 2015 and 2017). Under a high emissions scenario (RCP8.5), extreme heat waves as strong as these or even stronger are projected to occur as often as every two years in the second half of the 21st century. In southern Europe, they are projected to be particularly strong.

Related infographics

Súvisiace publikácie

Pozri tiež

Geographic coverage

Temporal coverage

Akcie dokumentu
zahrnuté do: