All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Article
O znečistení často uvažujeme z hľadiska toho, kde sa dá zistiť: znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy. Existujú však veľmi špecifické typy znečistenia, ktoré škodia ľuďom aj zvieratám.
Najmenej jeden z piatich Európanov je v súčasnosti vystavený hluku z cestnej dopravy, ktorý sa považuje za škodlivý pre zdravie. Toto číslo je ešte vyššie v mestských oblastiach, pričom tento problém je rozšírený vo väčšine miest Európy. Podľa novej správy agentúry EEA o hluku, ktorá sa zaoberala hlukom z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a priemyslu, je cestná doprava hlavným zdrojom znečistenia hlukom v Európe. Tieto zdroje sú v súlade so smernicou o environmentálnom hluku, ktorá však nezahŕňa napríklad hluk z činností v domácnosti alebo hluk pochádzajúci od susedov alebo hluk na pracovisku.
Podľa odhadov je 113 miliónov Európanov dlhodobo vystavených hluku na úrovni aspoň 55 decibelov z premávky cez deň, večer aj v noci. Okrem toho je 22 miliónov ľudí vystavených vysokej hladine hluku zo železničnej dopravy, 4 milióny ľudí trpia vysokým zaťažením hlukom z leteckej dopravy a o niečo menej ako milión ľudí je vystavených vysokej hladine hluku z priemyslu.
To, čo mnoho ľudí nevie, je skutočnosť, že dlhodobé vystavenie hluku, a to aj na úrovniach, ktorým sme vystavení v mestských oblastiach, má významný vplyv na zdravie. Vo väčšine európskych krajín v mestských oblastiach je viac ako 50 % obyvateľov vystavených hluku z cestnej dopravy na úrovni minimálne 55 decibelov cez deň, večer aj v noci. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) negatívny vplyv na zdravie pravdepodobne vzniká pri tejto úrovni.
Agentúra EEA odhaduje, že dlhodobé vystavenie environmentálnemu hluku vedie ročne v Európe k 12 000 predčasným úmrtiam a prispieva k 48 000 novým prípadom ischemickej choroby srdca. Odhaduje sa tiež, že 22 miliónov ľudí je chronicky veľmi obťažovaných hlukom a 6,5 milióna ľudí trpí ťažkou chronickou poruchou spánku.
Na základe dôkazov WHO sa tieto vplyvy na zdravie začínajú objavovať už pri úrovni hluku nižšej ako 55 decibelov cez deň, večer, v noci a 50 decibelov v noci, čo sú prahové hodnoty pre vykazovanie stanovené smernicou EÚ o environmentálnom hluku. Z tohto dôvodu sú tieto čísla pravdepodobne podhodnotené. Informácie, ktoré poskytujú krajiny v rámci právnych predpisov EÚ, navyše nezahŕňajú všetky mestské oblasti, cesty, železnice a letiská.
Vystavenie hluku je podľa smernice o environmentálnom hluku monitorované vzhľadom na dve prahové hodnoty pre vykazovanie; jeden ukazovateľ je pre denné, večerné a nočné obdobie (Ldeň), ktorým sa meria vystavenie obťažujúcemu hluku, a jeden ukazovateľ je pre nočné obdobia (Lnoc), ktorý je určený na posúdenie narušenia spánku. Tieto prahové hodnoty pre vykazovanie sú vyššie ako hodnoty odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou a v súčasnosti nie je zavedený žiadny mechanizmus na sledovanie vývoja vzhľadom na tieto nižšie hodnoty.
Hluk má negatívny vplyv aj na divo žijúce suchozemské a vodné zvieratá. Znečistenie hlukom môže rôznymi spôsobmi ovplyvňovať fyzický stav a správanie zvierat a zvýšiť ich stres.
Napríklad hluk z premávky sťažuje žabám a spevavým vtákom vzájomnú komunikáciu, najmä počas obdobia párenia. To môže negatívne vplývať na ich reprodukciu a spôsobiť ich únik z biotopov.
Hluk pod vodou z lodnej dopravy, výroby energie, stavebníctva a iných činností je ďalším dôvodom na znepokojenie. Na základe výskumu sa napríklad zistilo poškodenie sluchu veľrýb, čo môže narušiť ich schopnosť navzájom komunikovať a nájsť potravu.
Európske krajiny prijali množstvo opatrení na zníženie a riadenie úrovní hluku. Je však ťažké vyhodnotiť ich prínos, pokiaľ ide o pozitívne výsledky na zdravie, ako sa uvádza v správe o hluku agentúry EEA.
Príklady najpopulárnejších opatrení na zníženie hluku v mestách zahŕňajú nahradenie starších dláždených ciest mäkším asfaltom, lepšie riadenie dopravných prúdov a obmedzenie maximálnej rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu. Niektoré mestá implementovali projekty zamerané na zamaskovanie hluku z dopravy a v centrách miest umiestnili zdroje vydávajúce príjemné zvuky, ako sú umelé tečúce vodopády. Existujú aj opatrenia, ktoré sú zamerané na zvýšenie informovanosti verejnosti a zmenu v správaní ľudí, aby viac využívali menej hlučné spôsoby dopravy, ako je napríklad bicykel, pešia chôdza alebo elektrické vozidlo.
Veľký počet miest a regiónov zaviedol aj takzvané tiché oblasti, ktorých väčšinu tvoria parky a iné zelené zóny, kde ľudia môžu uniknúť pred mestským hlukom. Tieto oblasti, ktorých vytvorenie, riadenie a ochranu podporujú predpisy EÚ, môžu priniesť významné prínosy pre životné prostredie a zdravie v súlade so správou agentúry EEA o tichých oblastiach v Európe z roku 2016.
Výskum agentúry EEA však zistil problémy súvisiace s dostupnosťou a prístupom k týmto miestam, najmä v hlučnejších centrách miest, v ktorých je ťažké nájsť zelené priestory, ktoré by boli dostupné 10-minútovou chôdzou z domova.
Znečistenie hlukom zo zdrojov dopravy, ako je cestná, železničná alebo letecká premávka, je prepojené s hospodárskou činnosťou. Z tohto dôvodu je možné predpokladať výrazné krátkodobé zníženie úrovní hluku z dopravy v dôsledku lockdownu súvisiaceho s COVID-19. Úrovne environmentálneho hluku sa však hlásia za dlhšie obdobie, keďže účinky na zdravie sa objavia po dlhodobom vystavení. Samotné krátkodobé zníženie úrovní hluku by tak neznížilo ukazovateľ ročnej úrovne hluku používaný na meranie účinkov hluku.
Zisti viac: https://www.eea.europa.eu/post-corona-planet/explore.
Je samozrejmé, že nemôžeme žiť bez zvuku a hluku a zníženie znečistenia hlukom „na nulu“ nie je reálne. EÚ však usiluje o to, aby zaistila zníženie úrovní hluku tak, aby menej škodil nášmu životnému prostrediu a zdraviu. Je to veľká úloha.
Je už zrejmé, že do roku 2020 nebude splnený cieľ EÚ týkajúci sa zníženia znečistenia hlukom, ako je vymedzený v 7. akčnom programe EÚ v oblasti životného prostredia o znížení znečistenia hlukom a o prechode k úrovniam vystavenia hluku odporúčaným WHO. Množstvo členských štátov EÚ musí vynaložiť väčšie úsilie a podniknúť kroky na riešenie znečistenia hlukom, a to najmä implementáciou smernice EÚ o environmentálnom hluku.
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2020/articles/znecistenie-hlukom-je-v-europe or scan the QR code.
PDF generated on 07. 10. 2024 03:12
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými