ďalej
späť
body

Article

Ryby bez vody - Morské hospodárstvo v období meniacej sa klímy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 23. 03. 2009 Posledná zmena 11. 05. 2021
Príbeh rybára Lovci homárov z mestečka Gilleleje, na sever od Kodane, ktorí lovili v oblasti Kattegatu, našli v noci 6. októbra 1986 svoje siete preplnené nórskymi homármi. Mnohé boli mŕtve alebo umierali. Asi polovica z nich mala čudnú farbu.

Keby sa nechali dva roky na pokoji, populácia tresiek v Baltskom mori by sa obnovila

Henrik Sparholt, odborný pracovník poradenského program ICES


Z meraní rozpustného kyslíka vo vode v kombinácii s mŕtvymi homármi sa výskumníci z Národného environmentálneho výskumného inštitútu v Dánsku dozvedeli, že na dne južného Kattegatu sa nezvyčajne veľká oblasť ocitla bez kyslíka. Nezvyklé javy zapríčinila anoxia, alebo nedostatok kyslíka, na morskom dne v tú noc. Vedci sa domnievajú, že homáre sa zadusili!

O dvadsaťdva rokov neskôr veľké časti Baltského mora sú postihnuté anoxickými oblasťami alebo tzv. mŕtvymi zónami.

Kolaps Bornholmského rybolovu

Bornholm, idylický dánsky ostrov nachádzajúci sa na vstupe do Baltského mora medzi Švédskom, Nemeckom a Poľskom, je preslávený svojimi údenými sleďmi. Hojnosť rýb bola celé storočia základným kameňom miestnej ekonomiky.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia asi polovica príjmu rybárov pochádzala z lovu tresiek. Do konca osemdesiatych rokov sa tento podiel zvýšil na 80 %. Mnohí rybári s predstavou o svetlej budúcnosti investovali do nových plavidiel. Do roku 1990 však dochádzalo k prudkému poklesu úlovkov. Nikdy sa už nevrátili na svoju pôvodnú úroveň. Tento kolaps spôsobuje obrovský finančný tlak na miestnu komunitu.

Rozsah a rýchlosť kolapsu zásob tresky v Baltskom mori spôsobili, že sa venovala značná energia na pochopenie, čo spôsobilo prudký nárast a následný kolaps. Región sa stal medzinárodnou prípadovou štúdiou, s ponaučením pre ostatné regióny. Baltský príbeh nie je jednoduchý – zložitosť tohoto prípadu ilustruje akej výzve čelia tvorcovia politík v oblasti morského prostredia.

Lov údajov

Bornholmskí rybári, práve tak ako ich kolegovia v celej Európe musia dodržiavať prísne právne obmedzenia v rámci Spoločnej politiky rybolovu, ktorá stanovuje, koľko rýb a akého druhu sa môže loviť a kde.

Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) poskytuje vedecké poradenstvo o biologicky bezpečných úrovniach. Údaje prieskumu v oblasti rybolovu, štatistiky o úlovkoch rýb a environmentálne monitorovanie oceanografických podmienok poskytuje neoceniteľné údaje z hľadiska hodnotenia zdravotného stavu najčastejšie lovených komerčných druhov. Obzvlášť dôležité je vedieť, aký je počet rýb určitého veku v oblasti. Čím viac mladých rýb za rok prežije, tým väčší úlovok sa dá očakávať o dva až päť rokov neskôr, keď ryby dospejú. A okrem toho, čím viac je dospelých rýb, tým viac je ikier.

V dôsledku vedeckých odporúčaní členské štáty EÚ prijímajú rozhodnutia o celkových povolených výlovoch (Total Allowable Catches - TAC). Tieto rozhodnutia často zohľadňujú iné priority než ochranu zásob rýb. V roku 2006, v prípade asi 45 % hodnotených zásob rýb, výlov v európskych moriach presahoval bezpečné biologické limity. Tieto úrovne rybolovu boli schválené na úrovni ministrov.

Ryby dýchajú kyslík rozpustený vo vode

Zvýšené používanie umelých hnojív poľnohospodárstve, hlavne od 60-tych rokov minulého storočia, rovnako ako urbanizácia, viedli k výraznému nárastu vstupu živín – znečistenia – do Baltského mora. Toto viedlo k zvýšenému rastu fytoplanktónu a rozmnoženiu rýb (viac fytoplanktónu znamená viac potravy pre ryby). Prinieslo to však aj viac problémov s anoxiou v najhlbších vodách mora.

Keď sa voda v blízkosti dna stane anoxická, z morského dna sa do vody uvoľní sírovodík. Sírovodík je pre väčšinu organizmov toxický a nórske homáre v Kattegate zabila tej noci v roku 1986 pravdepodobne kombinácia sírovodíka a nedostatku kyslíka.

Anoxické oblasti v Baltskom mori sú teraz také rozsiahle, že zapríčinili zmenšenie potenciálnych oblastí neresenia rýb v centrálnej časti východného Baltského mora. Toto znižuje úspešnosť neresenia tresiek.

Prečo bol začiatok osemdesiatych rokov taký dobrý pre lov tresiek?

Vysoká miera prežitia treščích ikier a poteru z obdobia 1978–1983 sa vysvetľuje štyrmi faktormi. Prvým je zmiernenie tlaku rybolovu koncom sedemdesiatych rokov. Po druhé, klimatické podmienky spôsobili vstupy veľmi slanej vody zo Severného mora. Baltské more bolo v skutočnosti sladkovodným jazerom, až kým približne pred 8 000 rokmi hladiny morí nestúpli a neumožnili vstup vody zo Severného mora do jazera. Prienikanie slanej vody do Baltského mora je stále dôležité z hľadiska zachovania úrovne salinity a kyslíka.

Tieto vstupy viedli k vyšším koncentráciám kyslíka v oblastiach neresenia tresiek, a teda k vysokej miere prežitia ikier, a tak väčšiemu množstvo mladých rýb. Tretím faktorom bola hojnosť lariev veslonôžky (pseudocalanus acuspes) hlavného zdroja potravy tresiek a napokon nedostatok predátorov, napr. šprotov a tuleňov. Šproty sa živia ikrami tresiek a tulene treskami.

A kde sa to pokazilo?

Od polovice 1980-tych rokov dochádzalo k úbytku veľkých vstupov zo Severného mora, čo spôsobilo, že ikry mali zlé podmienky na prežitie a bolo menej mladých rýb. Zníženie salinity tiež viedlo k zmenšeniu hojnosti veslonôžok základnej potravy pre rybí poter. Aj keď sa v ďalších rokoch hranica biologicky bezpečných úrovní pre rybolov znížila, politicky schválený výlov (TAC) je obvykle nad touto úrovňou (obrázok 1).

Nezákonný rybolov tento problém zhoršuje. Odhaduje sa, že okrem oficiálnych údajov v tejto časti Baltského mora 30 % naviac tvorí nezákonný výlov. V lete 2007 boli nezákonné výlovy poľských rybárskych flotíl také rozsiahle, že v druhej polovici roku 2007 Európska komisia zastavila poľský rybolov.

Obr. 1 / Vedecky odporúčané úrovne výlovov (na základe odporúčania ICES), schválený celkový povolený výlov (TAC) a skutočný výlov v rybolovných oblastiach okolo Bornholmu, v rokoch 1989–2007. Zdroj: EEA, 2008.

A naviac klimatická zmena!

Klimatická zmena ovplyvňuje nielen teplotu, ale aj bilanciu soli v Baltskom mori. Nárast teploty v hlbokej vode zvýši biologickú spotrebu kyslíka a zníži rozpustnosť kyslíka vo vode. To zase prispeje k rozsiahlejšiemu geografickému rozšíreniu anoxie.

Salinita v Baltskom mori od polovice 80-tych rokov minulého storočia postupne klesá kvôli väčšiemu množstvu dažďov a zníženým vstupom vody zo Severného mora.

Oba tieto faktory poháňa klíma. Pomerne malé zníženie salinity už narušuje rovnováhu a mení zloženie baltského biotopu. Z troch hlavných lovených druhov – treska, sleď a šprot, treska je obzvlášť citlivá na zníženie salinity, pretože salinita ovplyvňuje nielen jej schopnosť reprodukcie, ale aj dostupnosť preferovanej potravy pre tresčí poter.

Prognózy pre budúcu oceánsku klímu Baltskej oblasti hovoria o pokračujúcich nárastoch zrážok a poklese vstupov vody zo Severného mora. Znamená to, že zásoby tresiek a iných morských rýb budú pravdepodobne klesať, pokiaľ sa nezmierni tlak rybolovu.

Obr. 2 / Odhady rozsahu hypoxie (obsah kyslíka menší ako 2 ml/l) a anoxie (nulový obsah kyslíka; často s výskytom sírovodíka, ktorý reaguje s kyslíkom za vzniku síranu; ak k tejto reakcii dochádza, koncentrácie kyslíka sa pokladajú za nedostatočné) na jeseň 2007. Zdroj: http://www.helcom.fi/environment2/ifs/ifs2007/en_GB/HydrographyOxygenDeep/.

Nádej do budúcnosti

V reakcii na zložité a závažné environmentálne problémy v Baltskom mori krajiny v tomto regióne schválili Akčný plán pre Baltské more v rámci, ktorého sa pripravia národné opatrenia zamerané na integráciu politík v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a regiónov. Tento plán bol prijatý v novembri 2007 a je významným základom pre efektívnejšiu implementáciu politiky EÚ v tejto oblasti.

Klimatická zmena pozmení Baltské more a jeho schopnosť uživiť využiteľné populácie tresky. Hospodárstvo sa tejto zmene bude musieť prispôsobiť, ak má zásoba zostať na komerčne relevantnej úrovni
Profesor Brian MacKenzie, DTU-Aqua, Dánska technická univerzita

Patrí k nej nová Rámcová smernica o námornej stratégii, podľa ktorej by priľahlé pobrežné krajiny mali dosiahnuť „dobrý environmentálny stav“ Baltského mora do roku 2020 vrátane podmienky prinávratiť populácie rýb na “dobrú úroveň”.

Európska komisia okrem toho pracuje na Regionálnej stratégii pre Baltské more, ktorá povedie k akčnému plánu, v ktorom budú definovaní hlavní aktéri, finančné nástroje, ktoré sa budú využívať, ako aj harmonogram činností. Prijatie tejto stratégie členskými štátmi bude predstavovať jednu z priorít švédskeho predsedníctva EÚ v druhej polovici roku 2009. Švédsko označilo prostredie Baltského mora za jednu zo svojich najvyšších priorít.

Na reguláciu rybárskych aktivít z environmentálneho, hospodárskeho a spoločenského hľadiska sa ustanovila Spoločná politika rybolovu (CFP). Mnohé z komerčne najcennejších druhov rýb sa lovia nadmerne a ich populácie sú v súčasnosti pod bezpečnou biologickou úrovňou. Charakter legislatívy neumožňuje finančne efektívnym spôsobom úspešné postihovať členské štáty, ktoré uskutočňujú nadmerný výlov.

Evidentná nedostatočná úspešnosť trvalo udržateľného obhospodarovania mnohých zásob rýb viedla námorných expertov k tomu, aby vyzvali k výraznej revízii politiky, ktorá je jasným výsledkom kompromisu medzi krajinami. S morským prostredím by sa malo zaobchádzať skôr ako s ekosystémom než sektorom, určenými na exploatáciu.

Komisár EÚ pre rybolov a námorné záležitosti Joe Borg sa dokonca vyjadril, že CFP nepodporuje zodpovedný prístup rybárov alebo politikov a v septembri 2008 spustil okamžitú revíziu politiky, o štyri roky skôr ako to bolo naplánované.

 

Odkazy

Diaz, R. J. and Rosenberg, R., 2008. Spreading Dead Zones and Consequences for Marine Ecosystems. Science, vol. 321, pp. 926–929.

Mackenzie, B. R.; Gislason, H.; Mollmann, C.; Koster, F. W., 2007. Impact of 21st century climate change on the Baltic Sea fish community and fisheries. Global Change Biology, vol. 13, 7, pp. 1 348–1 367.

Sparholt, H.; Bertelsen, M.; Lassen, H., 2008. A meta-analysis of the status of ICES fish stocks during the past half century. ICES Journal of Marine Science, Vol. 64, 4, pp. 707–713.

Permalinks

Geographic coverage

Akcie dokumentu