All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Article
Plánujete si dať na večeru rybu, možno len s jednoduchým šalátom? Alebo je čas na farbenie či umývanie vlasov? Každý deň sme vystavení mnohým chemickým látkam, od rýb na našom tanieri až po kozmetické a čistiace prostriedky. V závislosti od chemických látok a toho, ako dlho sme im vystavení, to môže mať vplyv na naše zdravie.
Toxickým chemickým látkam môžeme byť úplne nevedomky vystavovaní v nízkych dávkach a dlhodobo. Či už ide o perzistentné chemické látky, ako sú PFAS, alebo o mikroplasty, znečistenie v európskych riekach a moriach si môže nájsť cestu k rybám a morským plodom, ktoré zaraďujeme do nášho jedálneho lístka. Podobné riziko je spojené aj s poľnohospodárskym produktmi, ktoré konzumujeme: pomaranče a hrušky, na ktorých si poobede pochutnáme, môžu byť kontaminované rezíduami pesticídov.
O niektorých chemických látkach používaných v pesticídoch je známe alebo pri nich existuje podozrenie, že spôsobujú celý rad chronických ochorení, vrátane cukrovky, rakoviny a neurodegeneratívnych ochorení, ako aj zníženú plodnosť a vrodené chyby. Hoci nedávne údaje z monitorovania naznačujú, že vystavenie jednotlivým pesticídom v potrave pravdepodobne nepredstavuje zdravotné riziko, v našej každodennej strave sme vystavení zmesiam pesticídov. Je preto potrebné lepšie pochopiť ich kumulatívne účinky.
V rámci európskeho výskumného projektu biomonitoringu človeka (HBM4EU) viaceré nebezpečné chemické látky boli predmetom ich zisťovania u tisícov dobrovoľníkov z celej Európy. 84 % testovaných osôb malo v krvi aspoň dva rôzne pesticídy.
Nepriamo môžeme byť ovplyvnení aj účinkami, ktoré môžu mať pesticídy na opeľovače a iné druhy hmyzu, ktoré sú životne dôležité pre výrobu potravín.
V posledných rokoch bolo v EÚ zakázaných mnoho látok obsiahnutých v pesticídoch. Musíme však znížiť celkový objem pesticídov, ktoré používame, a to prostredníctvom ochrany proti škodcom šetrnej voči životnému prostrediu alebo prechodom na ekologické a presné poľnohospodárstvo. Musíme tiež zaviesť účinnejšie kontroly a pravidlá pred povolením používania a predaja nových chemických látok.
Jednu z obáv predstavuje skupina chemických látok známych ako bisfenoly. Tieto syntetické chemické látky sa používajú na výrobu plastov a živíc. V EÚ sa bisfenol A už nesmie používať v dojčenských fľašiach. Tento endokrinný disruptor môže po požití zasahovať do spôsobu, akým naše telo produkuje a reguluje hormóny, čo spôsobuje problémy vo vývoji.
Pri viac než 90 % účastníkoch projektu HBM4EU z desiatich krajín bola v ich telách zistená prítomnosť bisfenolu A. Obavy z bisfenolu A viedli k jeho nahradeniu náhradnými látkami bisfenolom S a bisfenolom F, ktoré boli zistené u viac ako 60 % účastníkov. Viac ako 17 % detí a dospievajúcich v Európe je ohrozených vystavením ftalátom, ďalšej skupine chemických látok, ktoré sa používajú najmä na zmäkčovanie plastov.
Potom sú tu PFAS (per- a polyfluóralkylové látky), skupina tisícov syntetických chemických látok. Sú perzistentné, čo znamená, že môžu zostať v životnom prostredí navždy. Používajú sa v širokej škále výrobkov: od nepriľnavého povrchu panvíc až po lak na nechty, vodoodpudivé látky a lieky. A nachádzajú sa všade, a to aj v materskom mlieku a na vrchole Mount Everest.
Iba niekoľko z týchto perzistentných chemických látok bolo podrobne preskúmaných. Vieme však, že tie najpreskúmanejšie sú toxické a majú zásadné účinky na zdravie. Niektoré PFAS sa bioakumulujú aj v živých organizmoch a môžu dosiahnuť vysoké koncentrácie v rybách a mäse na našich stoloch. Iné PFAS môžu skončiť v podzemnej vode a znečistiť pitnú vodu.
Zdroj: EEA (2019).
Európa naďalej vyrába a spotrebúva veľké množstvo nebezpečných chemických látok, ktoré sa potom uvoľňujú do životného prostredia a môžu predstavovať zdravotné riziká. Európa má zároveň zavedené aj niektoré z najobmedzujúcich právnych predpisov o chemických látkach a najambicióznejšie politiky na celom svete, ako je stratégia EÚ v oblasti chemických látok a akčný plán nulového znečistenia.
Priemyselné chemické látky sú regulované prostredníctvom nariadenia REACH. Existujú aj ďalšie právne predpisy o konkrétnych výrobkoch, ako sú biocídy, pesticídy, kozmetika a lieky. Limity sú tiež zavedené pre chemické kontaminanty a rezíduá pesticídov v potravinách.
Celkovo je cieľom Európskej zelenej dohody a jej akčného plánu nulového znečistenia životné prostredie bez toxínov, v ktorom znečistenie ovzdušia, vody a pôdy už nebude škodiť zdraviu a prírode.
Nebezpečné chemické látky naďalej predstavujú vážny a narastajúci problém pre naše zdravie a životné prostredie, pričom ekosystémy a ľudia sú vystavení priam chemickému kokteilu. Tieto chemické látky sa však vyrábajú z určitého dôvodu. Chránia nás pred požiarmi alebo dažďom, uchovávajú naše potraviny dlhšie a chránia našu úrodu. Čo keby sme ich mohli nahradiť bezpečnejšími a udržateľnejšími alternatívami a zároveň postupne odstrániť tie škodlivé?
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2023/clanky/bezpecne-a-udrzatelne-chemicke-latky or scan the QR code.
PDF generated on 04. 10. 2024 23:16
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými