Rozhovor – Holanďania vytvárajú priestor pre rieku

Zmeniť jazyk
Article Publikované 20. 11. 2018 Posledná zmena 14. 02. 2019
8 min read
Príroda a voda idú ruka v ruke a z toho vychádza holandský program Priestor pre rieku. Tento prístup založený na návrate k základom slúži teraz ako globálny model hospodárenia s vodami a ochrany pred zvýšeným rizikom záplav v súvislosti s klimatickou zmenou. Posledné extrémne záplavy v rokoch 1993 a 1995 boli varovným signálom, ako hovorí Willem Jan Goresen z holandského ministerstva infraštruktúry a hospodárenia s vodami. Spýtali sme sa ho, čo program predstavuje z hľadiska udržateľnej protipovodňovej ochrany.

 Image © Rijkswaterstaat the Netherlands / Werry Crone

Čo by mohlo byť alternatívou k programu Priestor pre rieku?

Museli by sme sa zamerať výlučne na spevnenie existujúcich hrádzí, ktoré boli v posledných desaťročiach vybudované pomerne blízko rieky. To by však nestačilo na zníženie rizika záplav, ktoré je v Holandsku dosť vysoké. Program Priestor pre rieku[i] bol vypracovaný ako odpoveď na vysoké objemy vyliatych riek Rýn a Mása v rokoch 1993 a 1995. Tieto záplavy viedli k evakuácii viac ako 200 000 ľudí (a 1 milióna kusov dobytka).

Zistili sme, že zvýšenie objemu riečnej vody by viedlo k zníženiu úrovní vodného toku celkove, čo nám umožnilo vyjsť z bludného kruhu neustáleho zvyšovania a spevňovania hrádzí. Uvedomili sme si tiež, že v záplavových územiach dochádza k veľkej sedimentácii, ktorá vypĺňa oblasti medzi touto hrádzou a riekou. Znižuje sa tým prietok rieky a vedie to k vyšším úrovniam vody v rieke v porovnaní s okolitou krajinou.

Aký je súčasný stav konkrétnych projektov v rámci programu Priestor pre rieku?

Program sa realizuje prostredníctvom 20 – 30 osobitných projektov. Začali pred 12 rokmi a už sú takmer všetky dokončené, pričom jeden alebo dva posledné projekty budú dokončené v roku 2018. Program Priestor pre rieku sa teraz končí a my sa pripravujeme na novú etapu – posilnenie alebo obnovenie rovnakého programu.

Vykonali sme množstvo výskumných prác zameraných na nové poznatky o účinnejšej pobrežnej a riečnej protipovodňovej ochrane a prišli sme s novou analýzou a novými bezpečnostnými normami pre naše hrádze a ochranu pobrežia. Zapojili sa aj miestne komunity, provincie a vodohospodárske úrady. Urobili sme to v rámci holandského programu Delta a tieto nové normy boli platné od začiatku roku 2017. Vďaka novým pravidlám máme nový projekt na ďalších 20 – 30 rokov a práve sa nachádzame uprostred identifikácie tých konštrukcií v našom riečnom systéme, ktoré je potrebné spevniť. Tentoraz však v kombinácii s aspektmi programu Priestor pre rieku.

S akými problémami ste sa stretli pri realizácii programu?

Program Priestor pre rieku bol celkovo dobre prijatý, hoci na začiatku to tak nevyzeralo. Opatrenia na ochranu pred povodňami sú v Holandsku tradične silne podporované verejnosťou. Ako to však býva, stretli sme sa aj s reakciami typu „len nie na mojom pozemku“, najmä ak si posilňovanie a budovanie hrádzí vyžadovalo zbúranie domov.

Ani myšlienka odkúpiť poľnohospodársku pôdu a premeniť ju na záplavové územia sa najskôr nestretla s pochopením. Generácie poľnohospodárov po stáročia pracovali na kultivovaní prírodných oblastí, aby z nich mohla byť poľnohospodárska pôda. Zmena vo využívaní pôdy, keď sa z poľnohospodárskej pôdy stane záplavové územie, bola dosť v kontraste s tradičnými názormi poľnohospodárov. Tí napokon zmenili svoje myslenie a vyjadrili programu podporu.

Základom úspechu projektu bolo zohľadnenie účasti obcí a miestnych obyvateľov. Vláda spolu s úradom Rijkswaterstaat, ktorý je v Holandsku vlastníkom hlavnej riečnej a diaľničnej siete, umožnila miestnym komunitám predložiť alternatívne plány, keď spĺňali ciele programu Priestor pre rieku, zamerané na zníženie úrovní hladiny vody. Cieľom tohto prístupu bolo pre program získať dôveru a podporu na miestnej úrovni.

Koľko prostriedkov sa vynaložilo na program a sú s ním spojené priebežné náklady?

Rozpočet na celý projekt predstavuje približne 2,3 miliardy eur. Pokiaľ ide o priebežné náklady, prebiehajú intenzívne diskusie o budúcnosti protipovodňovej ochrany po programe Priestor pre rieku, ako aj o údržbe dokončených projektov.

Jedným z problémov pri vytváraní záplavových území je potreba regulácie stromového porastu. Ak stromy necháme rásť, môžu spomaľovať tok rieky. V rámci každoročnej údržby riečneho systému musíme vyrúbať určitý počet stromov a tým zabezpečiť, že rieka dokáže zvládnuť vysoký objem vyliatej vody. Ak by sme sa spoľahli iba na prírodu, museli by sme ešte viac zvýšiť a rozšíriť hrádze. Analýza nákladov a prínosov v skutočnosti preukázala, že výrub stromov je nákladovo efektívnejší.

Sledujeme aj to, či sa riečny sediment môže presunúť zo záplavových území po prúde rieky do delty, kde je sedimentácia nedostatočná. Dôležitá je aj starostlivosť o hrádze, ktoré je potrebné podrobiť údržbe a kontrolám každý rok a tradične sa po 30 – 40 rokoch musia spevniť. S aktuálnou klimatickou zmenou budete musieť pristúpiť na zlepšenia každých 14 rokov. Takže to je nový systémový prístup, pri ktorom musíte zohľadniť meniace sa vplyvy klimatickej zmeny vrátane vyšších úrovní hladiny mora a zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť úroveň ochrany.

Môže projekt slúžiť ako model pre Európu a svet?

Viac než 20 rokov sme mali organizácie, ktoré spolupracovali v oblasti problematiky týkajúcej sa riek, pre každú z veľkých riek ako Rýn, Mása, Šelda a Emse, ktoré pritekajú z iných krajín. Spolupráca v oblasti protipovodňovej ochrany s krajinami ako Nemecko alebo Belgicko patrí k prioritám programu, čo viedlo k dobrej cezhraničnej koordinácii mnohých projektov. A navyše každý si osvojuje prístup Priestor pre rieku.

Práci s prírodou sa v súčasnosti dostáva čoraz väčšej podpory a domnievam sa, že právom. Stretol som sa s návštevami z celého sveta vrátane ázijských krajín, kde sa záplavovým územiam vôbec neprikladá význam. Podľa nich ide výhradne o hospodársky a poľnohospodársky rozvoj, čím robia tú istú chybu, ako sme robili aj my. Ak si zachováte záplavové územia a budete ich chrániť ako také, naďalej môžete pokračovať v hospodárskom rozvoji a zároveň flexibilne a trvalo riešiť riziká.

Aké sú vedľajšie prínosy projektu?

Aj keď 95 % rozpočtu bolo zameraných na bezpečnosť v súvislosti s vodou, vyčlenili sme určité malé sumy na iné ciele, ktoré sa ukázali byť celkom prínosné, pokiaľ ide o zlepšenie kvality života miestnych obyvateľov dotknutých projektmi. Patrili k tomu nové domy pre tých, ktorí vlastnili domy na záplavových územiach, alebo nové prístavy pre miestne komunity. Pozrime sa napríklad na mesto Nijmegen, ktoré sa nachádza na rieke Waal v blízkosti nemeckých hraníc, kde nový riečny park, nové mosty a nová výstavba pri rieke prispeli k zlepšeniu miestnej kvality života, pričom sa zároveň rozšírili aj záplavové územia.

Aj nové rekreačné oblasti boli dôležité pre Holandsko, ktoré má dosť vysokú hustotu obyvateľstva. Prispelo to k zvýšeniu hodnoty miestneho spoločenstva, pričom sa zachovali aj tradičné staré dediny a charakteristické črty holandskej krajiny, čo je dôležité aj pre cestovný ruch. Rovnaký prístup sa použil na pobrežné oblasti s cieľom zachovať duny a pláže.

Vzťah Holandska s vodou je založený na láske a nenávisti. Dá sa v tomto boji zvíťaziť, obzvlášť, ak je v hre klimatická zmena?

Tento boj zvádzame stáročia. Psychika Holanďanov je stále poznačená spomienkami na povodeň z roku 1953, čo má veľký vplyv na súčasné politiky v oblasti vodného hospodárstva. Tieto záplavy si vyžiadali viac než 1 500 obetí a Holanďania pokladajú protipovodňovú ochranu (riečnu i námornú) za hlavnú prioritu a od vlády očakávajú, že zabezpečí zavedenie preventívnych opatrení. Vodu máme v génoch a má vplyv dokonca na náš spôsob jej riadenia formou poldrov, ktorý je jadrom našej kultúry.

V súčasnosti stojí pred nami otázka, ako rýchlo nás zasiahne klimatická zmena. Veľmi dobre si uvedomujeme klimatickú zmenu a jej vplyvy a aj to, že súčasné ohrozenie sa dosť líši od toho, čo nám hrozí za niekoľko desaťročí. Čo sa týka víťazstva, som si istý, že to budeme vedieť zvládnuť minimálne toto storočie a pravdepodobne aj dlhšie, avšak len vtedy, keď budeme mať správnu stratégiu. Riziko je stále tu, takže našou výzvou je nepoľavovať a základom je adaptácia.

 

Program Priestor pre rieku

Viac než polovica Holandska leží pod úrovňou mora, v dôsledku čoho je táto krajina extrémne zraniteľná záplavami z mora a vnútrozemských riek. Holandsko celé stáročia bojuje proti prenikaniu vody budovaním hrádzí, protipovodňových valov a pobrežných hrádzí. Extrémne vnútrozemské záplavy v rokoch 1993 a 1995 viedli k novému, udržateľnejšiemu prístupu, ktorý zahŕňa prírodné riešenia na ochranu pred záplavami. Program Priestor pre rieku dopĺňa existujúce obranné mechanizmy na zníženie rizika budúcich katastrof spôsobených záplavami. Do 30 špecifických projektov, ku ktorým patrí obnova prírodných záplavových území, mokradí, obnova hrádzí a odstraňovanie poldrov, sa investovali miliardy eur. Všetky slúžia na posilnenie existujúcich obranných mechanizmov a na zvýšenie kapacity a prietoku najväčších cezhraničných riek delty na účely riešenia rýchlo stúpajúcej vody.

 

Willem Jan Gossen,

vedúci poradca v oblasti politiky týkajúcej sa adaptácie na klimatickú a vodnú zmenu

Ministerstvo infraštruktúry a vodného hospodárstva

Haag, Holandsko

 

 

 



[i] https://www.ruimtevoorderivier.nl/english/

Geographic coverage

Temporal coverage

Akcie dokumentu
zahrnuté do: