ďalej
späť
body

Article

Využívanie vody v Európe – otázka kvantity a kvality

Zmeniť jazyk
Article Publikované 20. 11. 2018 Posledná zmena 29. 08. 2023
12 min read
Photo: © Artur Preciuk, WaterPIX / EEA
Európania spotrebujú každý rok niekoľko miliárd kubických metrov vody nielen na pitie, ale aj na použitie v poľnohospodárstve, na vykurovanie a chladenie, v cestovnom ruchu a iných odvetviach služieb. Pri tisíckach sladkovodných jazier, riek a dostupných podzemných vodných zdrojov sa môže zdať, že zásobovanie vodou v Európe je neobmedzené. Populačný rast, urbanizácia, znečistenie a dôsledky klimatickej zmeny, ako napríklad pretrvávajúce obdobia sucha, však predstavujú obrovský tlak na európske zásoby vody a na jej kvalitu.

Nedostatok vody je čoraz častejšie hlavnou témou v tlači na celom svete, pričom niektoré mestá, ako napríklad Kapské Mesto v Južnej Afrike a Káhira v Egypte, už trpia vážnym nedostatkom v zásobovaní vodou alebo im hrozí. Môže sa zdať, že Európa so svojimi mnohými veľkými riekami a jazerami rozptýlenými po celom území nebude postihnutá nedostatkom v zásobovaní vodou alebo stresom z nedostatku vody. Toto zdanie klame. Stres z nedostatku vody je naozajstným problémom, ktorý sa dotýka miliónov ľudí na celom svete vrátane viac než 100 miliónov obyvateľov Európy.

Podobne ako v mnohých iných svetových regiónoch aj v Európe rastú obavy zo stresu z nedostatku vody a z nedostatočného zásobovania vodou v dôsledku stúpajúceho rizika sucha spojeného s klimatickou zmenou. Približne 80 % spotreby sladkej vody v Európe (na pitie a iné použitie) pochádza z riek a podzemných vôd. Tieto zdroje preto mimoriadne ohrozuje nadmerné využívanie, znečistenie a klimatická zmena.

Spotreba vody rastie

Tak ako v prípade ktoréhokoľvek iného životne dôležitého zdroja alebo živého organizmu, aj zásoby vody môžu byť ohrozené, najmä ak dopyt po vode prevyšuje ponuku alebo ak nedostatočná kvalita obmedzuje jej použitie. Klimatické podmienky a dopyt po vode sú dva kľúčové faktory, ktoré vyvolávajú stres z nedostatku vody. Takýto tlak na zásoby a kvalitu vody spôsobuje zhoršovanie zdrojov sladkej vody, pokiaľ ide o ich zásobu (nadmerné využívanie alebo sucho) a kvalitu (znečistenie a eutrofizácia).

Napriek relatívnej hojnosti zdrojov sladkej vody v niektorých regiónoch Európy dostupnosť vody a sociálno-hospodárska aktivita nie sú vyvážené, čo vedie k značným rozdielom v miere stresu z nedostatku vody v jednotlivých obdobiach a regiónoch. Dopyt po vode v Európe sa za posledných 50 rokov neustále zvyšuje, čiastočne aj v dôsledku populačného rastu, čo viedlo k celkovému poklesu obnoviteľných vodných zdrojov na obyvateľa o 24 % v rámci Európy. Podľa ukazovateľa EEA je tento pokles obzvlášť viditeľný v južnej Európe, hlavne v dôsledku nižšej úrovne zrážok[i]. Napríklad v lete v roku 2015 došlo k 20 % poklesu obnoviteľných zdrojov sladkej vody (ako sú podzemné vody, jazerá, rieky alebo vodné nádrže) než v rovnakom období roku 2014 v dôsledku čistého poklesu zrážok o 10 %. Vplyv na dopyt má aj to, že viac ľudí sa sťahuje do miest, najmä v husto obývaných oblastiach.

Podľa odhadov EEA je približne jedna tretina územia EÚ buď trvalo alebo dočasne vystavená stresu z nedostatku vody. Krajiny ako Grécko, Portugalsko a Španielsko zažívajú počas letných mesiacov vážne obdobia sucha. Nedostatok vody sa však stáva problémom aj v severnejších regiónoch vrátane niektorých častí Spojeného kráľovstva a Nemecka. Poľnohospodárske oblasti s intenzívnym zavlažovaním, obľúbené turistické ostrovy v južnej Európe a veľké mestské aglomerácie sa považujú za najväčšie problémové miesta postihnuté stresom z nedostatku vody. V dôsledku klimatickej zmeny sa očakáva častejší výskyt miest s nedostatkom vody.

Zlepšenia v oblasti efektívneho hospodárenia s vodou a riadenia zásobovania vodou však viedli od roku 1990 k celkovému poklesu odberu vody[ii] o 19 %. Z nedávnych prípadových štúdií analyzovaných v publikácii EEA briefing[iii] vyplynulo, že politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva podnecujú členské štáty k uplatňovaniu lepších postupov hospodárenia s vodami, najmä pokiaľ ide o politiky stanovovania cien vody v kombinácii s inými opatreniami, ako napríklad kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti verejnosti propagujúce efektívnosť hospodárenia s vodou prostredníctvom zariadení na úsporu vody.

Voda v hospodárstve – používatelia a zneužívatelia?

Vodu používajú všetky hospodárske odvetvia, hoci rôznymi spôsobmi a v rôznych množstvách([1]). Prístup k dostatočnému množstvu sladkej vody je nevyhnutný pre mnohé kľúčové odvetvia hospodárstva a pre komunity závislé od týchto činností. Stále sa však objavuje otázka: je spôsob, akým využívame vodu v hospodárstve, udržateľný?

Podľa agentúrneho indexu využívania vody sa na ekonomickú činnosť v Európe v priemere použije okolo 243 000 kubických hektometrov([2]) vody ročne.[iv] Hoci väčšina tejto vody (nad 140 000 kubických hektometrov) sa vracia do životného prostredia, často obsahuje nečistoty alebo znečisťujúce látky vrátane nebezpečných chemikálií.

Poľnohospodárstvo zodpovedá za najväčšiu spotrebu vody – spotrebuje približne 40 % celkového objemu vody ročne v Európe. Napriek zvýšeniu efektívnosti v tomto odvetví[v] od deväťdesiatych rokov minulého storočia poľnohospodárstvo bude aj naďalej najväčším spotrebiteľom v nasledujúcich rokoch a prispeje k stresu z nedostatku vody. Dôvodom je potreba zavlažovania čoraz väčšej výmery poľnohospodárskej pôdy, najmä v krajinách južnej Európy.

Aj keď sa v Európe zavlažuje len približne 9 % celkovej poľnohospodárskej pôdy, táto plocha zodpovedá za približne 50 % celkovej spotreby vody v Európe. Tento percentuálny podiel môže na jar dokonca prekročiť 60 %, aby sa po vysadení pomohlo rastu takých plodín, ako je vyhľadávané ovocie a zelenina vyššej cenovej kategórie, napríklad olivy či pomaranče, ktoré sú pri dozrievaní náročné na vodu. Ak sa vyplnia predpovede menšieho množstva zrážok a dlhšej sezóny na pestovanie vďaka teplu, ku ktorým má dôjsť v dôsledku klimatickej zmeny, očakáva sa v nadchádzajúcich rokoch zvýšenie nákladov na zavlažovanie.

Prekvapivé je tiež veľké množstvo vody spotrebovanej pri výrobe energie, toto odvetvie zodpovedá za približne 28 % ročnej spotreby vody. Voda sa využíva prevažne na chladenie elektrární využívajúcich jadrové a fosílne palivo. Používa sa aj na výrobu elektriny vo vodných elektrárňach. Ťažba nerastných surovín a výroba zodpovedá za 18 %, nasleduje spotreba v domácnostiach, ktorá zodpovedá za približne 12 %. Domácnostiam v Európe sa dodáva v priemere 144 litrov vody na osobu a deň.

V jednotlivých regiónoch sú však rozdiely, čo sa týka odvetvia s najväčšou spotrebou vody. V južnej Európe je spravidla najväčším odberateľom vody poľnohospodárstvo, zatiaľ čo v západnej a východnej Európe sú vodné zdroje najviac zaťažené čerpaním vody na chladenia pri výrobe energie. V severnej Európe je najväčším odberateľom vody odvetvie výroby.

Vplyv na životné prostredie

Využívanie vody prispieva k rozvoju hospodárstva, a tým zlepšuje aj kvalitu nášho života. Miestne vodné zdroje v určitej oblasti však môžu čeliť konkurenčným požiadavkám od rôznych odberateľov vody, čo môže mať za následok zanedbávanie potreby vody v prírode. V dôsledku nadmerného čerpania vodných zdrojov môžu utrpieť živočíchy a rastliny, ktoré sú od nich závislé, a môže to mať aj iné dôsledky pre životné prostredie.

Odpadová voda, ktorá vzniká po použití odobratej vody v priemysle, domácnostiach alebo poľnohospodárstve, môže vo väčšine prípadov spôsobiť znečistenie v dôsledku vypúšťania chemických látok, splaškov alebo vyplavovania živín či pesticídov z poľnohospodárskej pôdy. Pri výrobe energie sa využívaním vody na výrobu hydroelektrickej energie poškodzuje prirodzený vodný cyklus riek a jazier, pričom priehrady a iné fyzické prekážky môžu brániť rybám v migrácii proti prúdu.

Obdobne aj voda používaná na chladenie v elektrárňach, ktorá sa vracia späť do životného prostredia, je zvyčajne teplejšia ako voda v rieke alebo jazerách. V závislosti od toho, aký veľký je tento teplotný rozdiel, môže toto teplo nepriaznivo pôsobiť na miestne druhy rastlín a živočíchov. V niektorých tokoch môže napríklad pôsobiť ako tepelná bariéra brániaca migrácii rýb.

Európske snahy zamerané na zlepšenie kvality vody

V priebehu posledných 30 rokov členské štáty EÚ dosiahli značný pokrok v zlepšovaní kvality európskych sladkovodných útvarov vďaka pravidlám EÚ ako rámcová smernica EÚ o vode,[vi] smernica o komunálnych odpadových vodách[vii]smernica o pitnej vode.[viii] Tieto kľúčové legislatívne texty sú základom záväzku EÚ zameraného na zlepšenie stavu európskych vôd. Cieľom politík EÚ je výrazne znížiť negatívne vplyvy znečistenia, nadmerného odberu vody a iného zaťaženia vodných zdrojov a zabezpečiť, aby bolo k dispozícii dostatočné množstvo kvalitnej vody na použitie pre ľudí, ako aj pre životné prostredie. Čistenie odpadových vôd a zníženie používania dusíka a fosforu v poľnohospodárstve viedli v posledných desaťročiach k významným zlepšeniam kvality vody.

Jedným z hmatateľných úspechov je výrazné zlepšenie európskych vôd na kúpanie v pobrežných a vnútrozemských lokalitách na kúpanie, ktoré sa dosiahlo v priebehu posledných 40 rokov. V roku 2017 bolo monitorovaných viac než 21 500 lokalít v rámci EÚ[ix], z nich 85 % dosiahlo najprísnejšiu „výbornú“ úroveň kvality. Vďaka pravidlám stanoveným v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa vody určenej na kúpanie a odpadovej vody členské štáty EÚ sú schopné riešiť kontamináciu vôd na kúpanie splaškami alebo vodou presakujúcou z poľnohospodárskej pôdy, ktorá predstavuje riziko pre ľudské zdravie a vodné ekosystémy.

Napriek dosiahnutému pokroku je dnes celkové environmentálne zdravie mnohých vodných útvarov Európy stále neisté. Ako sa uvádza v najnovšej správe EEA Európske vody –  posúdenie stavu a záťaže 2018 veľká väčšina európskych jazier, riek, ústí riek a pobrežných vôd má problém splniť cieľ EÚ dosiahnuť „dobrý“ ekologický stav([3]) podľa rámcovej smernice EÚ o vode.[x]

Širšia perspektíva – modré hospodárstvo

Európske snahy sa neobmedzujú len na vnútrozemské a pobrežné vody. Udržateľné využívanie vodných a morských zdrojov je základom nových iniciatív EÚ a OSN, tzv. modré hospodárstvo a modrý rast. Cieľom je zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť rybolovu alebo takých hospodárskych činností ako námorná doprava, pobrežný cestovný ruch alebo ťažba z morského dna a zároveň zabezpečiť minimálne narušenie ekosystémov z hľadiska znečistenia alebo odpadu. Len v samotnej Európe modré hospodárstvo poskytuje už 5 miliónov pracovných miest a prispieva približne 550 miliardami EUR do ekonomiky EÚ.[xi] V záujme podpory takýchto hospodárskych plánov na zlepšenie ochrany morského prostredia Európska komisia vyzýva k posilneniu riadenia([4]).

Budúcnosť využívania vody v Európe – zásadná je efektívnosť

Zásluhou mnohých opatrení prijatých na zlepšenie efektívnosti, ako napr. zlepšenie stanovovania cien vody alebo technologické zlepšenia zariadení a strojov, došlo od deväťdesiatych rokov minulého storočia vo väčšine hospodárskych odvetví v Európe k poklesu využívania vody.

Podľa indexu využívania vody agentúry EEA vodu však stále budú využívať také odvetvia ako poľnohospodárstvo a energetika a tiež aj spotrebitelia doma na uspokojenie dopytu, ktorý má podľa očakávaní ďalej rásť. Klimatická zmena bude aj naďalej zaťažovať vodné zdroje a očakáva sa, že v mnohých južných regiónoch bude hroziť zvýšené riziko období sucha. Svoju úlohu budú zohrávať aj demografické trendy. Počet obyvateľov Európy sa za posledné dve desaťročia zvýšil o 10 % a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať. Zároveň sa do mestských oblastí sťahuje viac ľudí, čo tiež spôsobuje väčší tlak na zásobovanie vodou v mestách.

Niektoré odvetvia, predovšetkým masový turizmus, budú v hlavnom dovolenkovom období vyvíjať väčší tlak na dopyt po vode. Každoročný pobyt miliónov ľudí v rôznych destináciách v rámci Európy zodpovedá za približne 9 % celkovej ročnej spotreby vody. Väčšina tejto spotreby sa pripisuje ubytovacím a stravovacím službám. Cestovný ruch bude znamenať ďalšie zvýšenie spotreby vody, najmä na malých stredozemských ostrovoch, kde v lete dochádza k masívnemu prílevu návštevníkov.

Celková dilema je jasná. Vodu potrebujú všetci – ľudia, príroda aj hospodárstvo. Čím viac odoberáme z jej zdroja, tým väčší vplyv to má prírodu. Navyše v určitých regiónoch, najmä počas niektorých mesiacov, jednoducho nie je vody dostatok. Očakáva sa, že klimatická zmena ešte prispeje k jej väčšiemu nedostatku. Vzhľadom na tieto skutočnosti s ňou musíme hospodáriť efektívnejšie. Šetrením vodou navyše pomáhame šetreniu iných zdrojov a pomáhame chrániť prírodu.



[1])             Na odhad celkového množstva vody použitej obyvateľmi, vo výrobkoch, resp. v jednotlivých krajinách, existujú rôzne nástroje a metódy, ako napríklad vodná stopa.

([2])            Jeden kubický hektometer sa rovná 1 000 000 kubických metrov.

([3])            Pozri sekciu Signály „Život pod vodou je vystavený závažným hrozbám“. (LINK in the HTML version)

([4]) Pozri sekciu Signály „Voda v pohybe“.



[i] https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/use-of-freshwater-resources-2/assessment-3/

[ii] https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/use-of-freshwater-resources-2/assessment-3/

[iii] https://www.eea.europa.eu/highlights/better-mix-of-measures-including

[iv] https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/use-of-freshwater-resources-2/assessment-3/

[v] https://www.eea.europa.eu/publications/food-in-a-green-light

[vi] http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/index_en.html

[vii] http://ec.europa.eu/environment/water/water-urbanwaste/legislation/directive_en.htm

[viii] http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/index_en.html

[ix] https://www.eea.europa.eu/highlights/good-news-for-holiday-makers

[x] https://www.eea.europa.eu/publications/state-of-water

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Topics

Tags

zahrnuté do:
zahrnuté do: water
Akcie dokumentu