ďalej
späť
body

Article

Zelená infraštruktúra: lepší život vďaka prirodzeným riešeniam

Zmeniť jazyk
Article Publikované 17. 12. 2015 Posledná zmena 11. 05. 2021
Photo: © Birgit Georgi/EEA
Zelená infraštruktúra ponúka atraktívne riešenia environmentálnych, sociálnych a ekonomických problémov a je potrebné, aby sa ako taká v plnom rozsahu zahrnula do rôznych oblastí politiky. Keďže agentúra EEA pripravuje uverejnenie správy o úlohe zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní vplyvov prírodných katastrof súvisiacich s počasím a zmenou klímy, rozprávali sme sa s jej autorom Gormom Digeom, projektovým manažérom pre územnú environmentálnu, politickú a ekonomickú analýzu.

Čo je zelená infraštruktúra a prečo je dôležitá?

V oznámení Európskej komisie o zelenej infraštruktúre je táto infraštruktúra opísaná ako nástroj na zabezpečenie ekologických, ekonomických a spoločenských prínosov prostredníctvom prirodzených riešení. Pomáha nám porozumieť hodnote prínosov, ktoré príroda poskytuje ľudskej spoločnosti, a mobilizovať investície na ich udržanie a zvýšenie. Inými slovami, je to sieť prírodných, poloprírodných oblastí a zelených miest poskytujúcich ekosystémové služby, ktoré prispievajú k blahobytu a kvalite života ľudí.

Zelená infraštruktúra môže v tej istej priestorovej oblasti poskytovať viac funkcií a prínosov. Tieto funkcie môžu byť environmentálne (napr. ochrana biodiverzity alebo adaptácia na zmenu klímy), sociálne (napr. zabezpečenie odvodnenia a poskytovanie zelene) a ekonomické (napr. poskytovanie pracovných miest a zvyšovanie cien nehnuteľností). Na rozdiel oproti riešeniam sivej infraštruktúry, ktorá spravidla plní jedinú funkciu, ako napr. odvodnenie alebo doprava, je zelená infraštruktúra atraktívna tým, že má potenciál riešiť viaceré problémy súčasne. Tradičná sivá infraštruktúra je stále potrebná, možno ju však často podporiť prirodzenými riešeniami.

Prostredníctvom prirodzenej retenčnej a absorpčnej schopnosti vegetácie a pôdy možno zelenú infraštruktúru napríklad použiť na zníženie množstva odtekajúcej prívalovej dažďovej vody do kanalizačných systémov a následne do jazier, riek a potokov. Zvýšenie pútania nadbytočného uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia, zmierňovanie efektu mestských tepelných ostrovov, vytváranie ďalších biotopov pre voľne žijúce organizmy a vytváranie miest na rekreáciu by v takomto prípade mohli patriť medzi výhody zelenej infraštruktúry. Zelené oblasti prispievajú aj k vytváraniu kultúrneho a historického prostredia a určujú identitu miest, ako aj k scenérii mestských a prímestských oblastí, v ktorých ľudia žijú a pracujú. Z výskumu vyplýva, že riešenia zelenej infraštruktúry sú menej nákladné než riešenia sivej infraštruktúry a poskytujú celý rad ďalších prínosov pre miestne ekonomiky, sociálnu štruktúru a širšie prostredie.

S akými hlavnými problémami sa stretáva rozvoj zelenej infraštruktúry?

Zelená infraštruktúra je pomerne novým a zložitým pojmom a neexistuje všeobecne uznávaná definícia. Chýbajú tiež kvantitatívne analýzy a ukazovatele. V dôsledku toho tvorcovia politík čelia určitým ťažkostiam pri začleňovaní zelenej infraštruktúry do politického rámca. Niektoré prvky zelenej infraštruktúry však popierajú tento trend. Napríklad ekodukty a prírodné systémy pre hospodárenie vodou, napr. zelené strechy, majú spravidla jasne vymedzené funkcie a existujú meradlá na posúdenie ich výkonnosti.

Posudzovanie zelenej infraštruktúry z finančného hľadiska sa môže zdať náročné, avšak okrem toho, že táto infraštruktúra poskytuje viaceré prínosy, ako už bolo uvedené, býva často aj lacnejšia, odolnejšia a udržateľnejšia. Takže namiesto automatickej voľby štandardných sivých riešení, ako sú hrádze a potrubia, by projektanti mali najskôr zvážiť prínosy spojené s obnovením záplavových oblastí alebo mokradí.

Napokon, využívanie zelenej infraštruktúry je zahrnuté v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, nie je však len nástrojom na zachovanie biodiverzity. Významne môže prispieť k realizácii cieľov politiky EÚ v oblasti regionálneho a vidieckeho rozvoja, zmeny klímy, riadenia rizika katastrof, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a životného prostredia.

Čo obsahuje európska politika v oblasti zelenej infraštruktúry a čo sa robí v záujme vyriešenia uvedených problémov?

Stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru podporuje úplnú integráciu zelenej infraštruktúry do politík EÚ, aby sa mohla stať štandardnou súčasťou územného rozvoja v celej EÚ. V stratégii sa tiež uznáva, že zelená infraštruktúra môže prispieť k radu európskych politík, ktorých ciele možno dosiahnuť prostredníctvom prirodzených riešení, a využívanie zelenej infraštruktúry zasadzuje do kontextu stratégie na zabezpečenie rastu Európa 2020.

Okrem toho cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je zaistiť, aby sa „do roku 2020 zachovali a posilnili ekosystémy a ich služby prostredníctvom zavedenia zelenej infraštruktúry a obnovilo sa najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov." Členské štáty sa vyzývajú tiež k zmapovaniu a posúdeniu stavu ekosystémov a ich služieb na vnútroštátnej úrovni. Táto práca prispeje k posúdeniu ekonomickej hodnoty ekosystémových služieb a podpore integrácie týchto hodnôt do systémov účtovníctva a podávania správ na úrovni EÚ a národnýchúrovniach do roku 2020.

Význam zelenej infraštruktúry sa uznáva aj v iných oblastiach politiky EÚ, najmä v siedmom environmentálnom akčnom programe (7EAP), regionálnej politike pre roky 2014 – 2020, v rámcovej smernici o vode, smernici o dusičnanoch a smernici o povodniach a stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Všetky tieto iniciatívy snáď povedú k zlepšeniu využívania zelenej infraštruktúry ako nástroja politiky a k praktickým riešeniam na miestnej úrovni.

Ako agentúra EEA prispieva k tejto práci?

Agentúra EEA prostredníctvom výskumu zelenej infraštruktúry podporuje verejnosť a tvorcov politík. V roku 2011 sme uverejnili správu Green infrastructure and territorial cohesion (Zelená infraštruktúra a územná súdržnosť), v ktorej sa poukázalo na význam vývoja nástrojov na zisťovanie a meranie zelenej infraštruktúry a poskytli sa informácie na určovanie priorít a cieľov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Táto správa bola tiež podkladom pre oznámenie EÚ o zelenej infraštruktúre.

V štúdii agentúry EEA Spatial analysis of green infrastructure in Europe (Priestorová analýza zelenej infraštruktúry v Európe) sa hodnotí zelená infraštruktúra ako ekologická a priestorová koncepcia na podporu zdravia a odolnosti ekosystémov, ktorá prispieva k ochrane biodiverzity a z ktorej majú ľudia prospech vďaka podporovaniu poskytovania ekosystémových služieb, ako napr. zmierňovanie zmeny klímy, poskytovanie kľúčových biotopov pre biotu a prepojenie biotopov.

Čoskoro bude hotová aj nadväzujúca správa agentúry EEA s názvom Exploring nature-based solutions - the role of green infrastructure in mitigating the impacts of weather- and climate change-related natural hazards (Skúmanie prirodzených riešení – úloha zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní vplyvov prírodných katastrof súvisiacich s počasím a zmenou klímy). Vychádza z predchádzajúcich správ s cieľom poukázať na to, ako zelená infraštruktúra prispieva k zmierneniu nepriaznivých vplyvov udalostí súvisiacich s extrémnym počasím a klímou, ktoré z hľadiska nákladov a obetí patria k najhorším prírodným katastrofám v Európe a na celom svete. Správa je zameraná na určité typy udalostí, ktoré sa v dôsledku pokračujúcej zmeny klímy s veľkou pravdepodobnosťou zhoršia, t. j. zosuvy pôdy, lavíny, povodne a prílivové vlny. Správa sa okrem toho dotýka aj problematiky zelenej infraštruktúry a ekosystémových služieb, ktoré prispievajú ku globálnej regulácii klímy.

Gorm Dige

Rozhovor uverejnený v spravodajcovi EEA č. 2015/3 (september 2015)

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage