ďalej
späť
body

Article

Požiadavky na poznatky o životnom prostredí v budúcnosti

Zmeniť jazyk
Article Publikované 11. 08. 2016 Posledná zmena 11. 05. 2021
Photo: © Obrázok © Európska vesmírna agentúra (ESA), údaje získané prostredníctvom sentinelu z programu Copernicus spracované ESA.
Profil európskych údajov o životnom prostredí sa za posledných štyridsať rokov veľmi zmenil. Komplexnosť zhoršovania kvality životného prostredia si vyžaduje systematickejšiu analýzu a primerané údaje, z ktorých by sa mohlo vychádzať. Európska environmentálna agentúra (EEA) sa v posledných rokoch stále intenzívnejšie venuje takýmto systematickým analýzam. EEA pokračuje v odhaľovaní problematických tém a pomáha pri rozširovaní európskych poznatkov o životnom prostredí.

Prvé právne predpisy o životnom prostredí v Európskej únii (EÚ) sú v platnosti už vyše štyridsať rokov. Členské štáty EÚ odvtedy pravidelne zhromažďujú a nahlasujú porovnateľné údaje o širokej škále environmentálnych otázok, a to od hodinových koncentrácií znečisťujúcich látok v mestách po sezónne merania kvality vody na kúpanie. Sledujú aj emisie skleníkových plynov, spotrebu energie, znečisťujúce látky vypúšťané z priemyselných zariadení, veľkosť a polohu chránených oblastí atď. Tieto toky údajov sú nevyhnutné na monitorovanie pokroku a zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov o životnom prostredí.

Technológie používané na zber, nahlasovanie a analyzovanie údajov o životnom prostredí prešli veľkými zmenami. V súčasnosti dokážeme nazbierať, uložiť a spracovať väčšie množstvo údajov. Dokážeme tiež prepojiť rôzne toky údajov tak, aby sme získavali čoraz presnejšie analýzy o tom, čo sa deje a prečo sa to deje. Prostredníctvom modelov na základe vyhodnotenia koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie v porovnaní s hustotou obyvateľstva na danom území dokážeme odhadnúť vplyvy znečistenia ovzdušia. Údaje zo satelitných pozorovaní, vrátane údajov z programu EÚ pre pozorovanie Zeme Copernicus, možno skombinovať s údajmi, ktoré zaznamenali monitorovacie zariadenia na súši a na mori. Vieme tak odhadnúť existujúce a predpokladané vplyvy zhoršujúcej sa kvality životného prostredia a zmeny klímy.

Spoločné pravidlá EÚ zabezpečujú kompatibilitu údajov a uľahčujú výmenu údajov a informácií v celej Európe. Na to, aby sme pochopili environmentálne trendy, však musíme spolupracovať nielen v rámci Európskej únie, ale aj na širšej európskej a medzinárodnej úrovni. Vďaka svojej Európskej environmentálnej informačnej a pozorovateľskej sieti (Eionet) a európskym a medzinárodným partnerom má Európska environmentálna agentúra jedinečnú možnosť spracúvať informácie o životnom prostredí a predvídať, aké poznatky budú v budúcnosti potrebné.

Potreba systematickejšej analýzy

Napriek medzerám, ktoré existujú v niektorých oblastiach, sú súčasné poznatky o životnom prostredí obdivuhodné. Naše chápanie určitých problémov sa stále rozširuje. Vďaka lepšiemu chápaniu však rastie aj potreba pozrieť sa na veci „v širšom kontexte“, t. j. potreba systematickejších analýz zohľadňujúcich celé systémy, ako sú napríklad systém mobility a potravinový systém. Monitorovaním koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie sa dostávame len do určitého bodu. Znečisťovanie ovzdušia nemôžeme monitorovať a bojovať proti nemu bez toho, aby sme skúmali dopravu, zvyšovanie podielu naftových motorov vo vozovom parku, poľnohospodárstvo, rastúce predmestia a vzorce spotreby. Životné prostredie je komplexné a naša znalostná základňa musí túto komplexnosť odrážať. Ukázalo sa, že v budúcnosti budeme potrebovať čoraz systematickejšie a prierezovejšie poznatky.

Systematická analýza tvorí jadro najnovšej správy EEA s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015. Našou prácou na globálnych megatrendoch sme sa snažili posúdiť vplyv globálnych trendov na životné prostredie v Európe a naopak. Tematické správy EEA sa zároveň snažia riešiť danú otázku v rámci širšej systematickej analýzy.

Tento typ analýzy si často vyžaduje iný druh toku a správy údajov, pričom dochádza k úzkemu prepojeniu sociálno-ekonomických údajov s údajmi o životnom prostredí. Navyše čoraz viac údajov zbierajú občania a súkromné spoločnosti. Aj z tohto dôvodu budeme možno musieť nadviazať v oblasti údajov nové partnerstvá medzi verejnými a súkromnými, miestnymi a svetovými vlastníkmi a zberačmi údajov.

Premena údajov o životnom prostredí na poznatky

Okrem problémov spojených s vlastníctvom a správou údajov predstavuje ďalšiu výzvu veľké množstvo údajov. Otázka znie, ako z obrovských tokov údajov získať špecifické poznatky pre danú oblasť politiky. Čo potrebujeme vedieť na to, aby sme ešte výraznejšie zlepšili kvalitu životného prostredia? Tieto úvahy by mohli viesť k určeniu nových oblastí, ktoré treba monitorovať, pričom iné oblasti by sa zase mohli prestať monitorovať alebo by sa monitorovali menej často. To by si zase mohlo vyžadovať vytvorenie nových prepojení medzi súbormi údajov. Navyše poznatky, ktoré potrebuje územný plánovač, sa môžu veľmi líšiť od poznatkov, ktoré potrebuje európsky politický činiteľ. Ako môžu poznatky o životnom prostredí prispieť k riadeniu takých zložitých systémov, ako sú veľkomestá?

EEA v úzkej spolupráci s partnermi prispieva do európskej základne poznatkov o životnom prostredí systematickými a tematickými posúdeniami. Nezameriavame sa len na minulé trendy a súčasný stav, ale aj na vynárajúce sa otázky a budúce potreby v oblasti poznatkov.

Napokon vplyv poznatkov závisí od toho, či sa využívajú a ako sa využívajú. Na to, aby poznatky prispievali k zlepšovaniu kvality životného prostredia, musia byť dostupné a náležité. Je tiež potrebné, aby sa poskytovali a slúžili tým, ktorí môžu ovplyvniť rozhodovacie procesy. EEA sa zaviazala prispôsobovať, tvoriť a odovzdávať poznatky o životnom prostredí potrebné v súčasnosti aj v budúcnosti.

 

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ agentúry EEA

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Topics

Akcie dokumentu