All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Article
Problematika klimatickej zmeny a ako ju riešime, určí, akí budeme, aká bude naša doba a napokon aké bude naše celosvetové dedičstvo
Generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon
Stretnutie je kľúčovým krokom v procese, ktorého počiatky môžeme hľadať v roku 1992 a na samite OSN o Zemi konajúcom sa v Riu de Janeiro. Práve tam sa skutočne začalo celosvetové úsilie zameriavať na vyriešenie problému týkajúceho sa klimatickej zmeny.
Výsledkom samitu bol Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý tvorí právny základ celosvetového úsilia na riešenie klimatickej zmeny. Zasadnutia v rámci dohovoru známe ako konferencie strán – Conferences of the Parties (COP) – sa od roku 1994 konajú každoročne.
Kjótsky protokol, podpísaný v roku 1997 ako rozšírenie UNFCCC, je prvým krokom v dlhodobom úsilí znižovania emisií, potrebnom v zamedzení toho, aby klimatická zmena dosiahla nebezpečné úrovne. Prvé záväzné obdobie protokolu sa s konečnou platnosťou ukončí v roku 2012 a od „COP 15“ sa bude očakávať, že zabezpečí ambiciózneho nasledovníka.
Kjótsky protokol je dôležitý, lebo stanovuje záväzné emisné ciele pre vyspelé krajiny, ktoré ho ratifikovali. Napríklad 15 krajín, ktoré boli členmi EÚ (EÚ-15) v roku 1997, má spoločný cieľ znížiť emisie o 8 % v porovnaní s kjótskym referenčným rokom (1). Tento cieľ musia dosiahnuť počas obdobia 2008–2012 (2).
Očakáva sa, že krajiny splnia svoje kjótske ciele najmä znižovaním emisií na svojom území. K dispozícii je však celý rad ďalších možností, ktoré im v tom môžu pomôcť (pozri rámček: Splňme Kjóto včas).
„Kjóto“ je pomerne kontroverzné hlavne kvôli tomu, že USA protokol neratifikovali a rozvojové krajiny ako Čína a India s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami nemajú podľa protokolu žiadne ciele.
Skupina agentúry EEA pre klimatickú zmenu zohráva úlohu v európskom úsilí koordinovaním účtovníckej práce obrovských rozmerov. Údaje o emisiách tzv. skleníkových plynov z celej Európy sa zhromažďujú, overujú a napokon sú zanalyzované v dvoch hlavných správach, ktoré sú príspevkom ku kjótskemu procesu.
Tento rok sú čísla a ich analýza obzvlášť významné v kontexte konferencie COP 15, pretože z nich jasne vidno, ako si EÚ počína vo svojom úsilí pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Krajiny, ktoré protokol nepodpísali, alebo ešte nemajú stanovené ciele, majú obzvlášť záujem dozvedieť sa, ako sa EÚ darí protokol realizovať.
Prvá správa agentúry EEA o skleníkových plynoch vychádza každú jar a volá sa Inventarizačná správa. Ako skleníkové plyny je v tomto prípade chápaná skupina plynov, najviac vplývajúcich na klimatickú zmenu, zahŕňajúca: oxid uhličitý, metán, oxid dusný, ako aj fluórované plyny. V Inventarizačnej správe sú uvedené národné trendy – či emisie stúpajú alebo klesajú. V rámci každej krajiny sa uvádza, kde dochádza k poklesom alebo nárastom.
Každý členský štát EÚ musí predkladať Európskej komisii a agentúre EEA odhad svojich emisií. Vezmime si odvetvie energetiky, ktoré zodpovedá za viac ako 80 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Štatistiky o spotrebe energie podľa typu paliva sa vynásobia „emisnými faktormi“ a pre každú krajinu sa vypočítajú energetické emisie. Pri výpočtoch emisií z poľnohospodárstva sa vychádza z výmery obhospodarovanej pôdy, typu plodiny, používania hnojív a počtu kusov dobytka (hovädzí dobytok, hydina, ovce, ošípané a pod.) v krajine.
Tak ako sa pravidelne testujú atléti, či neporušujú športové pravidlá, aj tu prebieha pravidelné monitorovanie. Údaje sa spájajú, aby poskytli celkový obraz o emisiách v celej Európe a posielajú sa Európskej komisii, ktorá ich predkladá sekretariátu rámcového dohovoru UNFCCC ako oficiálny dokument Európskeho spoločenstva.
Keďže sa údaje najskôr overujú na národnej úrovni, dochádza k poldruharočnému omeškaniu. Posledná správa uverejnená v júni 2008 sa zakladá na údajoch z roku 2006. Vyplýva z nej, že emisie z EÚ-15 boli 3 % pod úrovňou referenčného roku.
Koncepcia výpočtu množstva plynov je dosť abstraktná. Preto sa tiež ťažko určuje, čo znamená percentuálny pokles alebo nárast emisií. Ako pomôcku si možno tieto zmeny predstaviť ako určitý počet dní v roku. Kjótsky cieľ EÚ-15 sa takto zmení na 29 dní bez emisií.
Ročné množstvo emisií EÚ-15 by pre každý z 5 rokov od roku 2008 do 2012 malo byť v priemere o 29 dní nižšie než v roku 1990. Týmto spôsobom sa znižovanie emisií musí dô(3) Informácie až do roku 2020 uvedené v správe poskytujú výhľadový odhad emisnej situácie v Európe, čo je obzvlášť relevantné v kontexte...sledne uskutočňovať niekoľko rokov.
Z posledných údajov agentúry EEA vyplýva, že od roku 1990 do 2006 sa znížili emisie predstavujúce 10 dní. Na splnenie svojho cieľa EÚ-15 musí docieliť zníženie o ďalších 19 dní.
Ihneď po odovzdaní Inventarizačnej správy skupina agentúry EEA pre klimatickú zmenu začne pripravovať svoju druhú najdôležitejšiu správu „Trendy a prognózy“, ktorá vyvrcholí uverejnením. Správa sa uverejní v zime práve v dobe konferencie OSN COP.
Táto správa obsahuje hlbšiu analýzu emisných trendov uvedených v prvej správe a presne určuje, kde majú emisie a ich poklesy pôvod. Čo je najdôležitejšie, správa hľadí dopredu a hodnotia sa v nej prognózy budúcich emisií skleníkových plynov do roku 2012 a po ňom až do roku 2020. Táto perspektíva je nesmierne cenná, pretože odhaľuje rozsah problému v nadchádzajúcich rokoch a umožňuje prípravu politiky na jeho riešenie (3).
Posledná správa Trendy a prognózy potvrdzuje, že EÚ-15 znížila svoje emisie o 3 % v dobe medzi referenčným rokom a rokom 2006. V správe sa hovorí, že bude potrebná kombinácia prístupov na prekonanie zvyšného rozdielu.
Využívať sa budú všetky existujúce a pripravované „domáce“ programy (uskutočňované na území každej krajiny), kjótske mechanizmy, záchyty uhlíka (napr. výsadba stromov na pohlcovanie a ukladanie plynov) a obchodovanie s uhlíkovými kreditmi, ktoré by dohromady pre EÚ-15 mohli priniesť eventuálny pokles emisií o 11 %. Ako sa hovorí v správe, krajiny však musia veľmi skoro zaviesť plánované opatrenia, v opačnom prípade cieľ nedosiahnu včas. Francúzsko, Grécko, Švédsko a Spojené kráľovstvo už v roku 2006 dosiahli svoj kjótsky cieľ na národnej úrovni. Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Portugalsko predpovedajú splnenie svojich cieľov, avšak prognózy z Dánska, Talianska a Španielska naznačujú, že svoje ciele na zníženie emisií nesplnia.
Splňme Kjóto včasPodľa posledných údajov agentúry EEA emisie z EÚ-15 v roku 2006 boli 3 % pod úrovňami „referenčného roku“. Krajiny, ktoré podpísali Kjótsky protokol musia dosiahnuť značný pokles emisií na svojom území. Na splnenie tejto podmienky môžu tiež využívať kjótske mechanizmy, napr. „mechanizmus čistého rozvoja“ (Clean Development Mechanism - CDM) a „spoločná realizácia“, dve schémy, ktoré umožňujú krajine kompenzovať časť svojich emisií tak, že investujú do programov na zníženie emisií inde. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je ďalším nástrojom, ktorý pomáha priemyselným odvetviam nákladovo efektívnym spôsobom znížiť ich emisie CO2. Limity sa stanovili pre všetky priemyselné podniky, ktoré vypúšťajú veľké množstvo CO2. Podniky, ktoré znížili emisie pod svoj „prídel“ môžu zvyšok predať ako emisné kvóty iným spoločnostiam, ktoré nedosiahli dostatočné zníženie. Takýmto spôsobom sa rozvinul trh s uhlíkom. Odhaduje sa, že EU ETS prispieva k zníženiu emisií EÚ-15 viac ako 3% (4). Na základe návrhu Európskej komisie by sa EU ETS mohlo rozšíriť, aby zahrnulo ďalšie odvetvia, napr. letectvo, odvetvie výroby petrochemikálií, amoniaku a hliníka, ako aj ďalšie plyny, čím by sa pokryla približne polovica všetkých emisií EÚ (5). V priebehu kjótskeho obdobia (2008– 2012) môžu vyspelé krajiny na účely splnenia svojich národných cieľov obchodovať s emisnými kvótami aj medzi sebou. |
Heslo „spoločná ale diferencovaná zodpovednosť” po prvýkrát zazneli na samite o Zemi v Riu a odvtedy sa objavujú v kruhoch zaoberajúcich sa klimatickou zmenou. V jednoduchom jazyku táto fráza vyjadruje skutočnosť, že vyspelé krajiny majú väčšiu zodpovednosť za skleníkové plyny v našej atmosfére. Priemysel je v týchto krajinách rozvinutejší, produkujú viac emisií a skôr by mali mať zákonom stanovené ciele na zníženie emisií než rozvojové krajiny.
Ukazuje sa, že táto koncepcia sa veľmi ťažko premieňa na skutočnosť prijateľnú ako pre priemyselné tak i rozvojové krajiny. Hlavnou úlohou COP 15 v nasledujúci december bude konečne premeniť slová v úsilie na zníženie globálnych emisií. To znamená nové ciele pre znižovanie emisií a čo je najdôležitejšie zapojiť Ameriku a hlavné rozvojové krajiny, akými sú India a Čína.
My už poznáme pozíciu EÚ v ďalšom úsilí o znižovanie emisií: 20 % pokles emisií do roku 2020 zvýšiť na 30 % pokles, ak sa v Kodani k tomu zaviažu ostatné vyspelé krajiny. Zapoja sa všetky členské štáty EÚ-27.
Cieľ EÚ do roku 2020 zodpovedá zníženiu emisíí v objeme, ktorý sa rovná celkovým európskym emisiám z dopravy. Predstavte si, že zmizli všetky nákladné autá, autobusy, nákladné lode a lietadlá – aspoň čo sa týka emisií. Je to ambiciózne, musí však byť, pretože problém je veľmi vážny.
Z posledných údajov vyplýva, že globálne emisie CO2 od roku 2000 rástli štyrikrát rýchlejšie ako v prechádzajúcom desaťročí. Tento nárast je vyšší ako sa uvádzalo v najhoršom scenári, ktorý v roku 2007 predložil Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC). Menej vyspelé krajiny vypúšťajú teraz viac CO2 ako vyspelé krajiny. Prirodzené záchyty, ako napríklad oceán, ktoré pohlcujú CO2, znížili v uplynulých 50 rokoch svoju účinnosť, čo znamená, že naše úsilie na zníženie emisií z ľudských aktivít bude musieť byť ešte efektívnejšie, ak máme udržať atmosférické úrovne CO2 na stabilnej úrovni.
„Náklady spôsobené nečinnosťou v prípade klimatickej zmeny sú obrovské z finančného i morálneho hľadiska. Chudobnejších to zasiahne skôr, ale dôsledky pocítime všetci,“ povedala profesorka Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka agentúry EEA.
„Klimatická zmena borí bežné politické a finančné hranice. Už to nieje záležitosť len jedného alebo dvoch ministrov pri stole národných vlád. Je to záležitosť, ktorú musia riešiť najvyšší predstavitelia vlád, a mala by sa jej venovať aj taká pozornosť,“ uviedla.
Odkazy
The Global Carbon Project, 2008. Carbon Budget 2007.
EEA, 2008a. Annual European Community greenhouse gas inventory 1990–2006 and inventory report 2008, EEA Technical No 6/2008.
EEA, 2008b. Greenhouse gas
emission trends and projections in Europe 2008, EEA Report No
5/2008.
(1) Podľa Kjótskeho protokolu jednotlivé plyny majú rôzne „referenčné roky“. Vo všetkých členských štátoch EÚ-15 sa rok 1990 používa ako „referenčný rok“ pre oxid uhličitý, metán a oxid dusný (99 % všetkých emisií). Pre fluórované plyny si krajiny môžu vybrať iný rok. Dvanásť členských štátov EÚ-15 si vybralo rok 1995.
(2) EÚ-15 má spoločný Kjótsky cieľ. V rámci neho si každý členský štát EÚ-15 stanovil iný cieľ zníženia: niektoré by mali znížiť emisie, pričom iné ich môžu v obmedzenej miere zvýšiť. Nové členské štáty EÚ majú individuálne ciele okrem Cypru a Malty, ktoré nemajú žiadne ciele.
(3) Informácie až do roku 2020 uvedené v správe poskytujú výhľadový odhad emisnej situácie v Európe, čo je obzvlášť relevantné v kontexte „balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky“, ktorý navrhne Európska komisia a vrátane navrhnutých cieľov na rok 2020.
(4) V porovnaní s kjótskym „referenčným rokom“.
(5) Súčasné emisie z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy Kjótsky protokol ani právo EÚ nepokrývajú.
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/articles/nie-su-to-len-silne-slova-globalna-diplomacia-a-hladanie-nasledovnika-kjotskeho-protokolu or scan the QR code.
PDF generated on 14. 10. 2024 23:05
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými