Efektívne využívanie zdrojov a likvidácia odpadu

Zmeniť jazyk
Stránka Posledná zmena 16. 02. 2017 14:07
Hlavnou príčinou súčasných globálnych problémov životného prostredia je nadmerné čerpanie prírodných zdrojov ľudskou spoločnosťou vrátane (fosílnych) palív, minerálov, vody, pôdy a biodiverzity. Jednoznačne sa ukazuje, že prevládajúci európsky model ekonomického rozvoja – založený na intenzívnom využívaní zdrojov, produkcii odpadu a znečistenia – nie je dlhodobo udržateľný. V súčasnosti sa Európska únia (EÚ) spolieha predovšetkým na dovoz zdrojov, pričom na uspokojenie našich požiadaviek by sme potrebovali dvojnásobok celkovej rozlohy EÚ. Mnohé z týchto zdrojov sa využívajú len krátko, resp. sú vyradené z hospodárstva uložením na skládkach alebo sa degradujú recykláciou na produkty nižšej kategórie. Tento postup vplýva nielen na životné prostredie, ale aj na ekonomickú konkurencieschopnosť. Riešenie je zrejmé a komplexné: dosiahnuť ekonomický rast s menším objemom prírodných zdrojov alebo, inak povedané, urobiť z mála viac. Zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov je preto ústredným prvkom dlhodobej politiky životného prostredia, ktorá sa uvádza v strategických dokumentoch, ako sú Siedmy environmentálny akčný program (7. EAP), Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo.

Úvod

Európska ekonomika je závislá od neprerušovaného prísunu prírodných zdrojov a materiálov vrátane vody, plodín, dreva, kovov, minerálov a energie, pričom výrazná časť týchto materiálov sa dováža. Táto rastúca závislosť však môže znamenať aj zraniteľnosť, nakoľko rastie aj dopyt po prírodných zdrojoch vo svete.

Prírodné zdroje sú vo svete rozložené nerovnomerne, čo vedie k nerovnostiam v prístupe k nim a ku kolísaniu ich cien. Táto situácia môže vyvolávať konflikty. Neisté a nestabilné ceny môžu tiež narušiť sektory, ktoré sú závislé od týchto zdrojov, a nútiť spoločnosti prepúšťať ľudí, odkladať investície alebo prestať poskytovať tovar či služby.

Súčasne sa zvyšuje ťažba a využívanie prírodných zdrojov, čo prináša mnoho negatívnych vplyvov na životné prostredie v Európe i mimo nej. Znečistenie vzduchu, vody a pôdy, okysľovanie ekosystémov, strata biodiverzity, klimatická zmena a produkcia odpadu ohrozujú bezprostrednú, strednodobú aj dlhodobú hospodársku a sociálnu prosperitu.

Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov je nevyhnutné pre zachovanie socioekonomického pokroku vo svete s vyčerpateľnými zdrojmi a obmedzenou kapacitou ekosystému, no samo o sebe nestačí. Zvýšenie efektívnosti je napokon len indikáciou toho, že výroba rastie viac ako spotreba zdrojov a vytváranie emisií. Nezaručuje však absolútne zníženie tlakov na životné prostredie na úroveň, ktorá by bola dlhodobo udržateľná v Európe a na celom svete.

Pri posudzovaní udržateľnosti európskych systémov výroby a spotreby nestačí merať, či  výroba rastie rýchlejšie ako spotreba zdrojov a súvisiace tlaky (tzv. relatívne oddelenie). Namiesto tejto metódy treba preskúmať, či dochádza k tzv. absolútnemu oddeleniu, pri ktorom sa zvyšuje produkcia a súčasne znižuje spotreba zdrojov.

Okrem vyhodnotenia vzťahu medzi spotrebou zdrojov a ekonomickým výkonom je tiež dôležité určiť, či sa znižuje vplyv na životné prostredie vyplývajúci z využívania zdrojov ľudskou spoločnosťou (tzv. oddelenie vplyvov).


Súvisiace politiky EÚ

Siedmy EAP identifikuje zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov ako jeden z troch kľúčových cieľov potrebných na splnenie vízie dobrého života v rámci možností našej planéty na rok 2050:

  • chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie;
  • premeniť Úniu na ekologickú a konkurencieschopnú ekonomiku s efektívnym využívaním zdrojov a nízkou uhlíkovou stopou;
  • chrániť občanov Únie pred tlakmi na životné prostredie a rizikami pre zdravie a blaho.

Tieto ciele sú úzko prepojené a vzťahujú sa na ne rôzne (no súvisiace) politické rámce, ako je napríklad Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje alebo Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Ďalší  okruh politík sa sústreďuje na posun od lineárneho modelu rastu vyťažiť – vyrobiť – spotrebovať – zlikvidovať ku kruhovému modelu, ktorý sa spolieha na zachovanie využiteľnosti produktov, komponentov a materiálov a na zachovanie ich hodnoty pre hospodárstvo. Ako je uvedené v Akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo, bude si to vyžadovať zmeny v celom dodávateľskom reťazci vrátane zmien v návrhu produktov, v obchodných modeloch, spotrebných rozhodnutiach a v oblasti prevencie a nakladania s odpadom. Právne predpisy EÚ pre oblasť odpadov sú jedným z najsilnejších nástrojov na presadzovanie týchto zmien.


Činnosti EEA

EEA analyzuje pohyb materiálov a štatistiky o odpade a vytvára súvisiace indikátory a hodnotenia. Napredovanie politík sa analyzuje v troch paralelných sériách hlásení o nakladaní s odpadom, predchádzaní odpadu a efektívnosti využívania zdrojov. Celkovú perspektívu poskytujú každoročné hlásenia o kruhovom hospodárstve a príspevky k integrovaným hodnoteniam, ako je napríklad dokument EEA s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020).

Pravidelne sa vypracúvajú špecifické analýzy o vybraných aspektoch politiky efektívnosti využívania zdrojov, ako sú napríklad monitorovacie koncepty, environmentálne ciele, trhové nástroje a ďalšie intervenčné stratégie.

Dôležitým prvkom práce je interakcia so zainteresovanými stranami a zvyšovanie ich kapacity v oblasti týchto hodnotení prostredníctvom pravidelných stretnutí členov siete EIONET a pracovných seminárov s národnými referenčnými centrami pre odpady, ako aj stretnutí a seminárov na tému hospodárstva s efektívnym využívaním zdrojov a životného prostredia.


Vyhliadky

Súčasné činnosti sú primárne zamerané na zlepšenie databázy údajov o efektívnosti využívania zdrojov, kruhového hospodárstva a odpadov. Plánujú sa príspevky k dokumentu SOER 2020 s dôrazom na tematické informácie (odpad a využívanie zdrojov), ako aj na systematickú analýzu prechodu na kruhové hospodárstvo.  

Geographic coverage

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100