Po parížskej konferencii: na ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu

Zmeniť jazyk
Article Publikované 14. 11. 2016 Posledná zmena 06. 12. 2016 15:20
Minulý rok v decembri si svet v Paríži stanovil ambiciózny cieľ: obmedziť nárast priemernej svetovej teploty na podstatne menej ako dva stupne, pričom zámerom je obmedziť nárast na 1,5 stupňa oproti predindustriálnym úrovniam. Na samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca, Čína a Spojené štáty oznámili svoj formálny záväzok pristúpiť k Parížskej dohode. Ide o významný krok vpred v medzinárodnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie globálneho otepľovania. Súčasné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, ktoré doposiaľ prijali signatárske štáty, však na splnenie tohto ambiciózneho cieľa nestačia.

Príspevky Európskej únie k plneniu parížskeho cieľa sú stanovené rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky a vykonávajú sa prostredníctvom súborov opatrení. Európska komisia 20. júla navrhla nový balík opatrení na urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v Európe, ktorý ešte musí schváliť Európsky parlament a Rada.

Balík je jedným z konkrétnych krokov, ktoré boli navrhnuté na dosiahnutie záväzku Európskej únie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Návrhy zahŕňajú znižovanie emisií v období rokov 2021 – 2030, ktoré bude pre členské štáty záväzné, a po prvýkrát sa predpokladá začlenenie využívania pôdy a lesného hospodárstva do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

Týmto balíkom by sa výrazne posilnil rámec politík EÚ v oblasti klímy a energetiky smerom k dlhodobému smerovaniu EÚ ku konkurencieschopnému nízkouhlíkovému hospodárstvu. V balíku sa uplatňuje komplexný pohľad na emisie zo všetkých odvetví hospodárstva: dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva, nakladania s odpadom, využívania pôdy a lesného hospodárstva a predpokladá sa zníženie emisií vo všetkých hospodárskych odvetviach. Nadväzuje sa tiež na reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorá bola navrhnutá v júli 2015 a vzťahuje sa na emisie z priemyselných a energetických odvetví.

Okrem toho sa predpokladá, že znižovanie emisií by uľahčovalo viacero politických iniciatív či rozsiahlejších balíkov pre jednotlivé odvetvia, akými sú stratégia mobility s nízkym objemom emisií alebo balík predpisov o obehovom hospodárstve.

Príprava systematických a súdržných prístupov

V uplynulých rokoch sa v mnohých našich správach vrátane správy Životné prostredie v Európe – Stav a vyhliadky v roku 2015 (SOER) opakovane zdôrazňoval zásadný význam systematických prístupov. Dnešné problémy v oblasti životného prostredia vrátane zmeny klímy sa vyznačujú vysokým stupňom zložitosti. Napríklad kvalitu ovzdušia v Európe nemôžeme zlepšiť bez nízkouhlíkovej dopravy, lepšie navrhnutých miest, posilnenej medzinárodnej spolupráce na riešenie cezhraničného pohybu látok znečisťujúcich ovzdušie či sústavy zelených priestorov v okolí mestských oblastí. Znečistenie ovzdušia sa môže zhoršovať aj so zmenou klímy. To isté platí aj pre zmiernenie zmeny klímy. Musíme sa zaoberať emisiami zo všetkých hospodárskych odvetví a porozumieť vzorcom výroby a spotreby, ktoré vedú k vzniku týchto emisií. Pri zhruba 10 % celosvetových emisií, ktoré v súčasnosti pochádzajú z EÚ, je tiež zrejmé, že znižovanie emisií v Európe samotnej tento globálny problém nevyrieši.

V našom posudzovaní sa tiež pravidelne zdôrazňuje potreba súdržných a dlhodobých politických cieľov. Zavedenie zásadných zmien do kľúčových systémov môže trvať desaťročia. Budovanie čistého a nízkouhlíkového systému mobility či energetiky si vyžaduje značné investície do infraštruktúry a výskumu v oblasti čistých technológií. Nesúdržné politiky bez jasných cieľov sú zrejmou prekážkou investícií do inovačných riešení.

Opatrenia, investície a znalosti

Na pozadí tohto politického rámca EÚ a povzbudivých signálov od najväčších svetových producentov skleníkových plynov možno nadchádzajúce výzvy rozdeliť do troch skupín.

Prvá skupina zahŕňa vstupné znalosti. Správne politické rozhodnutia závisia od znalosti minulých trendov a budúcich plánov založených na dôkazoch. V tomto prechode je zrejmé, že na usmerňovanie našich politických rozhodnutí budeme čoraz viac potrebovať výhľadovo orientované znalosti. Zámerom EEA je zabezpečiť v tejto súvislosti ďalšie objasňovanie zložitých environmentálnych otázok.

Po druhé sú tu výzvy spojené so zásahmi a opatreniami. Politický rámec EÚ sa musí premietnuť do konkrétnych iniciatív a opatrení na mieste prostredníctvom verejných orgánov na všetkých úrovniach v členských štátoch EÚ. Vyžaduje si to súdržnosť politík a dlhodobé ciele podobné európskemu cieľu. Nevyhnutné je úplné vykonávanie s vnútroštátnymi politikami a opatreniami členských štátov.

Po tretie, z výziev spojených s investíciami vyplýva, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa nedá dosiahnuť len prostredníctvom verejných investícií. Na projekty týkajúce sa čistej infraštruktúry a výskumu v oblasti čistých technológií je potrebné mobilizovať aj súkromné investície.

Na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) pomáhali mobilizovať vyjednávačov smerom k ambicióznejšiemu cieľu 1,5 stupňa aktéri z hospodárskej a občianskej spoločnosti. Tí budú mať kľúčovú úlohu aj pri vykonávaní opatrení, nasmerovaní investícií a prispievaní k znalostiam, ktoré potrebujeme.

 

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ EEA

Súvisiaci obsah

Related briefings

Pozri tiež

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czechia, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Ireland, Italy, Latvia, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100