ďalej
späť
body

Signály 2015 - Život v meniacej sa klíme

Zmeniť jazyk
Zverejnenie Vytvoril: 24. 06. 2015 Publikované 25. 09. 2015
Poznámka: k dispozícii sú nové verzie!
Cover Image
Signály 2015 sa zameriavajú na zmenu klímy. Naša klíma sa mení. Zvyšujú sa priemerné globálne teploty, stúpajú hladiny morí, menia sa zrážkové režimy a častejšie a prudšie sa prejavujú extrémne výkyvy počasia. Signály ponúkajú v rade krátkych článkov a rozhovorov prehľad o tom, čo spôsobuje zmenu klímy a čo zmena klímy znamená pre ľudské zdravie, životné prostredie a hospodárstvo.
Downloading: PDF document icon Signály 2015 - Zivot v meniacej sa klíme.pdf — PDF document, 3.53 MB (3703662 bytes)
Zmeniť jazyk
Zverejnenie Vytvoril: 24. 06. 2015 Publikované 25. 09. 2015
Signály 2015 sa zameriavajú na zmenu klímy. Naša klíma sa mení. Zvyšujú sa priemerné globálne teploty, stúpajú hladiny morí, menia sa zrážkové režimy a častejšie a prudšie sa prejavujú extrémne výkyvy počasia. Signály ponúkajú v rade krátkych článkov a rozhovorov prehľad o tom, čo spôsobuje zmenu klímy a čo zmena klímy znamená pre ľudské zdravie, životné prostredie a hospodárstvo.

Download

See additional files

Informácie o objednávke

Order a printed copy on the EU Publications website

: 978-92-9213-678-9
: TH-AP-15-001-SK-N

Additional Files

Zobraziť staršie verzie.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Protecting Europe's land and soil resources is fundamental for a sustainable future Land and soil underpin life on our planet. The way we currently use these vital and finite resources in Europe is not sustainable. Human activities — growing cities and infrastructure networks, intensive agriculture, pollutants and greenhouse gases released to the environment — transform Europe’s landscapes and exert increasing pressure on land and soil. The European Environment Agency’s (EEA) Signals 2019, published today, looks at a series of issues linked to land and soil, including links to climate change, agriculture, soil biodiversity, contamination and governance, and stresses why we need to manage them sustainably.
Globálne a lokálne: bezpečná a cenovo dostupná energia Energia je komodita, s ktorou sa obchoduje na svetových trhoch. Nedostatok prístupu k cenovo dostupným zdrojom energie, narušenie tokov energie, vysoká závislosť od dovozu a voľné výkyvy cien sú vnímané ako potenciálne slabé miesta, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo a následne hospodársky a sociálny blahobyt dotknutých komunít. Môže zvýšenie kapacity obnoviteľnej energie v celej Európe a vo svete zmeniť pravidlá globálnej energetickej politiky? Ako k tomu prispieva energetická únia EÚ?
Cesta do elektrickej budúcnosti? Na európskych cestách prebieha tichá zmena. Predpokladá sa, že používanie elektrických vozidiel sa rozbehne po celej Európe. Ide o krok, ktorý by mohol pomôcť vydláždiť cestu k ekologickejšiemu systému cestnej dopravy, ale je jediný, ktorý by mohol predstavovať výzvy pri uspokojovaní dopytu po energii a investovaní do príslušnej infraštruktúry.
Rozhovor -- Výhody energetickej účinnosti pre nás všetkých Možné zisky zo zlepšenia energetickej účinnosti sú značné, a to nielen z hľadiska úspor energie a boja proti zmene klímy, ale aj z hľadiska prispievania k mnohým ďalším výhodám vrátane zlepšenia ľudského zdravia a vytvárania pracovných miest. Spýtali sme sa vedúceho poradcu kodanského centra pre energetickú účinnosť Tima Farrella, čo funguje najlepšie, pokiaľ ide o zvýšenie energetickej účinnosti. Zdôraznil, že cielené politické opatrenia a dostatočné zdroje na podporu implementácie a dodržiavania predpisov patria medzi mnohé dôležité zložky úspechu.
Vytváranie čistých a obnoviteľných zdrojov energie Investovanie do čistej energie musí ísť ruka v ruke s energetickou účinnosťou a úsporami energie. Inovatívne riešenia môžu zásadne zmeniť spôsob, akým energiu vyrábame, skladujeme, prepravujeme a využívame. Prechod od fosílnych palív na obnoviteľnú a čistú energiu by sa mohol v krátkodobom výhľade dotknúť komunít závislých od fosílnych palív. Pomocou cielených politík a investícií do nových profesionálnych zručností môže čistá energia poskytnúť nové ekonomické príležitosti.
Rozhovor -- Pestovanie potravín alebo paliva na našej pôde? Len pred desiatimi rokmi bola výroba biopalív z rastlín oslavovaná za ekologickú alternatívu fosílnych palív. Nedávno sa začala považovať za konkurenciu výroby potravín a nie vždy efektívne riešenie pri znižovaní emisií skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok v ovzduší. S Irini Maltsoglou, vedúcou pracovníčkou pre prírodné zdroje v Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), sme sa rozprávali o výrobe biopalív a poľnohospodárstve a o tom, či sa to dá robiť trvalo udržateľným spôsobom a ako.
Energetika a zmena klímy Zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej sú kľúčové problémy 21. storočia. Jadrom týchto problémov je otázka energie – presnejšie naša celková spotreba energie a naša závislosť na fosílnych palivách. Aby sme uspeli v obmedzení globálneho otepľovania, svet naliehavo potrebuje efektívne využívať energiu a súčasne využívať čisté zdroje energie, aby sa veci pohybovali, zohrievali a ochladzovali. Pri uľahčovaní tohto prechodu na iný zdroj energie zohrávajú dôležitú úlohu politiky Európskej únie.
Energia v Európe – súčasný stav Európske krajiny spotrebujú menej energie v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi, a to najmä vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti. Aj Európa sa menej spolieha na fosílne palivá z dôvodu úspory energie a rýchlejšieho využívania obnoviteľnej energie, než sa očakávalo. Počas rokov 2005 – 2015 sa podiel obnoviteľných energií na spotrebe energie v EÚ takmer zdvojnásobil, z 9 % na takmer 17 %. Niektoré odvetvia a krajiny stoja v čele na ceste k čistej energii. Napriek klesajúcemu podielu fosílnych palív na trhu sú aj naďalej dominantným energetickým zdrojom v Európe.
Formovanie budúcnosti energie v Európe: čistá, inteligentná a obnoviteľná Kvalita nášho života závisí aj od spoľahlivého zásobovania energiou za prijateľnú cenu. Energiu využívame na vykurovanie a chladenie domovov, na varenie a konzervovanie potravín, cestovanie a budovanie škôl, nemocníc a ciest. Na vykonávanie mnohých úloh, ktoré prispievajú k nášmu bohatstvu a blahobytu, používame stroje a stroje potrebujú energiu. Stále spaľujeme fosílne palivá, aby sme získali väčšinu energie, ktorú používame. Už pred použitím a počas neho však strácame jej podstatnú časť.
Zmena klímy a mestá Väčšina Európanov žije v súčasnosti v mestách, takže rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry budú mať veľký vplyv na to, ako sa vyrovnáme so zmenou klímy. Častejšie dažde, povodne a horúčavy patria medzi výzvy spojené so zmenou klímy, ktorým budú európske mestá pravdepodobne čeliť. Spýtali sme sa Holgera Robrechta, zástupcu riaditeľa regionálneho zoskupenia ICLEI, čo mestá robia, aby sa prispôsobili zmene klímy.
Zmena klímy a ľudské zdravie Zmena klímy v Európe už dnes ovplyvňuje zdravie ľudí a tento vplyv bude pokračovať aj v budúcnosti. Aké má účinky na súčasných Európanov? Čo nás čaká v budúcnosti? Tieto otázky sme položili Bettine Menneovej zo Svetovej zdravotníckej organizácie v Európe.
Zmena klímy a investície Opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy sa často zdajú byť nákladné a považujú sa za dodatočné zaťaženie hospodárstva. Európske krajiny vynakladajú verejné a súkromné financie na výskum, infraštruktúru, poľnohospodárstvo, energiu, dopravu, rozvoj miest, sociálnu ochranu, zdravie a ochranu prírody. Môžeme zabezpečiť, aby naše súčasné výdavky na tieto oblasti uprednostňovali udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta.
Poľnohospodárstvo a zmena klímy Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy a zároveň je touto zmenou ovplyvnené. EÚ musí znížiť emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva a prispôsobiť systém výroby potravín tak, aby sa dokázal vyrovnať so zmenou klímy, ktorá predstavuje len jeden z mnohých tlakov na poľnohospodárstvo. Na výrobu a spotrebu potravín v EÚ, ktorá čelí rastúcemu celosvetovému dopytu a súťaži o zdroje, sa treba pozerať v širších súvislostiach spájajúcich poľnohospodárstvo, energetiku a potravinovú bezpečnosť.
Zmena klímy a moria Zmena klímy spôsobuje otepľovanie oceánov, acidifikáciu morského prostredia a zmenu zrážkových režimov. Tieto faktory spolu s ľudskými aktivitami v morskom prostredí vedú k strate morskej biodiverzity. Živobytie mnohých ľudí závisí od morskej biodiverzity a ekosystémov, preto je nutné čo najrýchlejšie prijať opatrenia na obmedzenie otepľovania oceánov.
Sme pripravení na zmenu klímy? Zmena klímy má rozmanité vplyvy na zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa prehĺbia. Ak sa dopady zmeny klímy nebudú riešiť, môžu nás vyjsť veľmi draho, a to z hľadiska zhoršenia zdravia, nežiaduceho vplyvu na ekosystémy i škôd na majetku a infraštruktúre. V celej Európe sa v súčasnosti realizuje veľa adaptačných projektov s cieľom pripraviť sa na zmenu klímy.
Život v meniacej sa klíme Naša klíma sa mení. Vedecké dôkazy svedčia o tom, že sa zvyšuje priemerná globálna teplota a mení sa zrážkový režim. Takisto z nich vyplýva, že sa roztápajú ľadovce, ľad v arktických moriach a ľadová pokrývka v Grónsku. V piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa uvádza, že príčinou otepľovania je od polovice 20. storočia predovšetkým zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku emisií spôsobených činnosťou človeka. Veľký podiel zodpovednosti za zvýšenie teploty nesie spaľovanie fosílnych palív a zmeny vo využívaní pôdy.
Signály 2015: Život v měnícím se klimatu Naše klima se mění. Vyšší teploty, změny v množství a rozložení srážek či extrémní povětrnostní jevy již Evropu ovlivňují a zanechávají za sebou reálné ztráty.
Living in a changing climate Our climate is changing. Warmer temperatures, changes in precipitation levels and patterns, or extreme weather events are already impacting Europe, and these impacts result in real losses. In a series of short articles and interviews, the European Environment Agency’s Signals 2015 presents an overview of what causes climate change and what climate change means for human health, the environment, and the economy.
Základy ekonómie a životné prostredie V marci 2014 zasiahla francúzsky Paríž zvýšená koncentrácia tuhých častíc. Používanie osobných automobilov bolo na niekoľko dní výrazne obmedzené. Na druhej strane planéty jedna čínska spoločnosť uvádzala nový produkt: poistenie proti smogu pre domácich cestovateľov, ktorým znepríjemnila zájazd nízka kvalita vzduchu. Aká je teda hodnota čistého ovzdušia? Dokáže nám ekonómia pomôcť obmedziť znečistenie? Pozrieme sa podrobnejšie na základné ekonomické koncepcie.
Od výroby po odpad: potravinový systém V dôsledku rastu populácie používame čoraz viac prírodných zdrojov, mení sa životný štýl a zvyšuje sa osobná spotreba. V záujme boja proti našej neudržateľnej spotrebe sa potrebujeme zamerať na celý systém využívania zdrojov vrátane metód výroby, modelov dopytu a dodávateľských reťazcov. V tejto časti sa podrobnejšie venujeme potravinám.
Hospodárstvo: efektívne využívajúce zdroje, ekologické a cyklické Naše dobré životné podmienky závisia od využívania prírodných zdrojov. Ťažíme zdroje a meníme ich na potraviny, budovy, nábytok, elektronické zariadenia, oblečenie atď. Schopnosť životného prostredia opätovne vyprodukovať a poskytovať zdroje sa však využívaniu zdrojov rýchlosťou nevyrovná. Ako môžeme zabezpečiť dlhodobú pohodu našej spoločnosti? Ekologizácia hospodárstva môže určite pomôcť.

Related infographics

Prevencia strát energie Energetická účinnosť je pre dlhodobú udržateľnosť nevyhnutná. Značná časť energie sa stráca predtým, ako sa dostane do našich domovov. Technologické vylepšenia, lepšie izolované budovy, inteligentné siete, normy energetickej účinnosti a štítky, ako aj vypínanie spotrebičov, ktoré nepoužívame, môžu pomôcť zabrániť stratám energie.
Energia a zmiernenie klimatických zmien Celkovo je využívanie energie zďaleka najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov vznikajúcich z ľudskej činnosti. Asi dve tretiny celosvetových emisií skleníkových plynov súvisia so spaľovaním fosílnych palív na energiu, ktorá sa má použiť na vykurovanie, elektrinu, dopravu a priemysel. Parížska dohoda stanovuje dlhodobý cieľ obmedziť nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C nad predindustriálnou úrovňou a zároveň zamerať sa na obmedzenie nárastu na 1,5 °C. Z vedeckých štúdií vyplýva, že na zvýšenie našich šancí obmedziť priemerné teploty na 2 °C budú musieť globálne emisie dosiahnuť najvyšší stupeň v roku 2020 a potom začať klesať. Globálne emisie v roku 2050 musia byť o 40 až 70 % nižšie než v roku 2010 a do roku 2100 musia klesnúť takmer na nulu alebo pod ňu.
Rozsah emisií CO2 počas životného cyklu pre rôzne typy vozidiel a palív Vozidlá poháňané elektrickou energiou sú vo všeobecnosti energeticky oveľa úspornejšie ako vozidlá poháňané fosílnymi palivami. V závislosti od toho, ako sa elektrická energia vyrába, môže zvýšené používanie elektromobilov poháňaných batériami viesť k podstatne nižším emisiám CO2 a oxidov dusíka a PM, látok znečisťujúcich vzduch, ktoré sú hlavnými príčinami problémov s kvalitou ovzdušia v mnohých európskych mestách.
Doby nabíjania na 100 km jazdy Existujú rôzne spôsoby ako môžu byť elektrické vozidlá nabíjané pomocou zásuvného nabíjania. Bežne sú dostupné štyri „režimy“ technológie nabíjania. Každý z nich môže zahŕňať rôzne kombinácie úrovne výkonu dodávaného nabíjacou stanicou (vyjadrené v kW), typu použitého elektrického prúdu (striedavý AC alebo jednosmerný DC) a typu zástrčky. Úroveň výkonu nabíjacieho zdroja závisí od napätia aj od maximálneho prúdu napájacieho zdroja.
Projekt čistej energie, z obnoviteľných zdrojov
Biopalivá v Európe Biopalivá sú kvapalné alebo plynné palivá vyrobené z biomasy, ktorá pozostáva z rastlín alebo materiálov na báze rastlín. Slúžia ako alternatívy k fosílnym palivám najmä v sektore dopravy. Biopalivá prvej generácie sa vyrábajú z potravinových plodín, ako je kukurica, cukrová trstina a sójové bôby. Biopalivá druhej generácie sa vyrábajú zo surovín, ktoré sa zvyčajne nevyrábajú z potravinárskych plodín a nie sú vhodné pre ľudskú spotrebu. Patrí sem použitý kuchynský olej a odpad z poľnohospodárstva a lesníctva.
Energia v Európe: Súčasný stav Európske krajiny spotrebujú menej energie v porovnaní so stavom pred 10 rokmi, a to najmä vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti. Európa tiež menej využíva fosílne palivá z dôvodu úspory energie a rýchlejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, než sa očakávalo. Niektoré sektory a krajiny razia cestu k čistej energii. Fosílne palivá sú však, napriek ich klesajúcemu prínosu, aj naďalej dominantným energetickým zdrojom v Európe.

Pozri tiež

SIGNÁLY EEA 2020 - Európa na ceste k nulovému znečisteniu Čo je to znečistenie? Odkiaľ pochádza? Aký vplyv má znečistenie na životné prostredie a ako postihuje zdravie ľudí? Ako môže Európa dosiahnuť nulové znečistenie v súlade s ambíciou Európskej zelenej dohody? Signály EEA 2020 sa dívajú na znečistenie rôznou optikou súvisiacou s prácou agentúry a právnymi predpismi EÚ.
Signály
Signály EEA 2018 Voda je život Európske rieky, jazerá a moria zaťažuje znečistenie, nadmerné využívanie a klimatická zmena. Ako môžeme zabezpečiť udržateľné využívanie tohto životne dôležitého zdroja?
SIGNÁLY EEA 2017 Formovanie budúcnosti energie v Európe: čistá, inteligentná a obnoviteľná
Úplná správa
Články
Infografika
Signály 2017
Quiz - test your knowledge
Key findings - Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016
Register zdrojov
Infografika
Signály 2015
Signals 2015 - online survey
Signály 2014
Draft
Irini Maltsoglou
Draft
Hans Bruyninckx EEA Executive Director
Draft
Istanbul
Draft
Tim Farrell
Draft
Сигнали 2017 г.

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/publications/signaly-2015-zivot-v-meniacej or scan the QR code.

PDF generated on 04. 07. 2022 03:21

EEA Page URL QR
Akcie dokumentu
The EEA is an agency of the European Union

Engineered by: EEA Web Team

Software updated on 01 June 2022 07:30 from version 22.5.14

Software version: EEA Plone KGS 22.5.18

Kód pre vývojárov

Systems Status

Právne upozornenie

Creative commons license

CMS prihlásenie