Osobné nástroje

ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Články / Slizovce iberské a ďalší votrelci - Európska biodiverzita sa stráca alarmujúcou rýchlosťou

Slizovce iberské a ďalší votrelci - Európska biodiverzita sa stráca alarmujúcou rýchlosťou

Zmeniť jazyk
Patrí záhradkárčenie k vašim záľubám? Ak je tomu tak a žijete v strednej alebo severnej Európe, slizovec iberský patrí k vašim osobným nepriateľom. Slizovec, ktorý nemilosrdne útočí na vaše rastliny a zeleninu, sa zdá byť imúnnym voči opatreniam na jeho reguláciu.

Slizovec iberský, vedecký názov Arion lusitanicus, ktorého domovom je Pyrenejský polostrov, sa v angličtine nazýva “killer slug” (vražedný slizovec). Je hermafrodit a dokáže sa veľmi rýchlo šíriť. Je agresívnejší ako domáce slizovce a požiera slabšie jedince a druhy.

Slizovec iberský sa začal rozširovať po Európe asi pred 30 rokmi, cestujúc vo forme vajíčok v pôde, rastlín v kvetináči. Tento spôsob je dnes stále hlavným zdrojom zamorenia.

Slizovec iberský je len jedným príkladom oveľa väčšej hrozby pre európsku biodiverzitu, pretože nepôvodné či cudzie druhy sa v dôsledku ľudských aktivít udomácňujú a šíria po celom kontinente. Väčšinou pricestujú ako čierni pasažieri a sú nevedomky prepravované po celej zemeguli. Dohovor OSN o biologickej diverzite označuje hrozbu inváznych druhov za jednu z hlavných celosvetových hrozieb pre biodiverzitu.

Nepôvodné druhy sa dostávajú na nové miesta, odkedy ľudia cestujú a obchodujú. So začiatkom 17. storočia nárast obchodu, objavovania a kolonizácie spustili skutočnú inváziu s takými význačnými druhmi, ako je napríklad potkan hnedastý, ktorý pôvodne pricestoval na lodiach z Ázie.

V Európe sa registruje okolo 10 000 nepôvodných druhov. Niektoré, ako zemiaky a paradajky, sa doviezli úmyselne a dodnes sú hospodársky významné. Iné, nazývané „invázne nepôvodné druhy“ spôsobujú vážne problémy v záhradkách, poľnohospodárstve, lesníctve ako škodcovia, prenášače chorôb alebo poškodzujú stavby, napr. budovy či priehrady.

Invázne nepôvodné druhy taktiež menia ekosystémy v ktorých žijú, a vplývajú na ostatné druhy v nich. Z nedávnej štúdie o rastline zvanej pohánkovec japonský, ktorá bola dovezená do Európy v 19. storočí z východnej Ázie ako okrasná rastlina vyplýva, že táto rýchlo sa šíriaca invázna rastlina vážne ohrozuje pôvodné druhy rastlín a hmyzu v Spojenom kráľovstve a Francúzsku.

Náklady

Invázne nepôvodné druhy často kladú vysoké finančné nároky na svoje nové domovy. Nepôvodné buriny znižujú poľnohospodárske výťažky v Európe a grafióza brestov, ktorú spôsobuje zavlečená huba, ničí bresty v lesoch strednej Európy. Americká veverica popolavá zavlečená do Spojeného kráľovstva nielenže vytláča pôvodnú vevericu stromovú – dôsledok, ktorý sa ťažko dá vyjadriť v peniazoch, ale poškodzuje ihličnaté stromy a znižuje hodnotu drevnej hmoty

Každoročné náklady, vyvolané škodami a vynakladané na reguláciu inváznych druhov v Spojených štátoch, sa odhadujú na 80 miliárd EUR. Počiatočné odhady nákladov v Európe vyzerajú na viac ako 10 miliárd EUR ročne. Tieto čísla nezohľadňujú náklady vyvolané významnými ľudskými patogénmi (napr. HIV alebo chrípka) alebo mimoriadnymi zvieracími epidémiami.

Opatrenia na redukciu (alebo vyhubenie) usídlených inváznych nepôvodných druhov sú náročné, prácne a nákladné. Európska komisia podporuje manažmentové projekty týkajúce sa prírody a biodiverzity v členských štátoch prostredníctvom nariadenia EÚ o programe LIFE. Finančné prostriedky z programu LIFE sa stále častejšie využívajú na projekty súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi a rozpočet sa v súčasnosti blíži k 14 miliónom EUR na trojročné obdobie.

 

Biodiverzita v širšom kontexte

Biodiverzita znamená rozmanitosť života na zemi. Predstavuje prírodné bohatstvo planéty a ako taká je základom pre naše životy a prosperitu. Významne sa podieľa na mnohých nevyhnutných funkciách a úžitkoch, na ktorých sme závislí, ako voda, ktorú pijeme a vzduch, ktorý dýchame. Pomáha opeľovať plodiny, prináša jedlo na stôl, reguluje modely počasia a zbavuje nás nášho odpadu.

Bez biodiverzity by sme nedokázali prežiť. Na biodiverzitu možno nahliadať ako na poistku, ktorú nám naša planéta poskytuje. Jej hodnota sa dá porovnávať s finančnými trhmi, kde rozmanité portfólio „biologickodruhových“ akcií môže tak, ako podnikové akcie tlmiť disturbancie.

V súčasnosti sa biodiverzity stráca alarmujúcou rýchlosťou hlavne kvôli tomu, ako zneužívame prírodu na udržanie výroby, spotreby a obchodu v globalizovanej ekonomike, v ktorej žijeme. Strata a fragmentácia biotopov zapríčinená klčovaním lesov a prírodných oblasti z dôvodu požiadaviek na bývanie, cesty a poľnohospodárstvo, vysúšanie mokradí a budovanie priehrad na riekach na účely poľnohospodárstva a “čistenie“ morí od rybích populácií sú prvotnou príčinou straty biodiverzity.

Mnohí ochranári považujú invázne nepôvodné druhy za druhú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu na celom svete. Bez ohľadu na to, či boli zavlečené úmyselnealebo náhodne, takéto druhy môžu byť pohromou pre ľudí, ekosystémy a miestne pôvodné druhy rastlín a živočíchov. Očakáva sa, že problém inváznych druhov sa v nastávajúcom storočí zhorší kvôli klimatickej zmene, rastu obchodu a cestovného ruchu.

Ďalšie veľké hrozby pre biodiverzitu pochádzajú zo znečistenia, klimatickej zmeny a nadmerného čerpania zdrojov. Keďže sa predpovedá nárast obyvateľstva na celom svete z dnešných 6,7 miliardy ľudí na deväť miliárd v roku 2050, očakáva sa, že dopady súčasných veľkých hrozieb na biodiverzitu budú narastať a straty sa budú zvyšovať.

IND a Európa – nárast dopadov

Nepôvodné druhy je možné nájsť vo všetkých európskych ekosystémoch. Globalizácia, najmä zvyšovanie obchodu a cestovného ruchu, prináša so sebou veľký nárast, čo do počtu aj typu, nepôvodných druhov, ktoré sa dostávajú do Európy.

Výrazne zasiahnuté sú morské a pobrežné oblasti v dôsledku zvýšenej lodnej dopravy a budovania kanálov medzi izolovanými morami – Suezský kanál je stále hlavným zdrojom nových druhov, ktoré sa dostávajú do Stredozemného mora. Vypustená balastová voda z lodí je takým veľkým zdrojom nových organizmov, že sa ustanovil „Medzinárodný dohovor o kontrole a nakladaní s balastovými vodami a sedimentami z plavidiel“ na „zabránenie, minimalizáciu a v konečnom dôsledku elimináciu prenosu škodlivých vodných organizmov a patogénov“ týmto spôsobom.

Kontrolné opatrenia

Najúčinnejšiu obranou proti inváznym nepôvodným druhom je prevencia – v podstate pohraničná stráž blokujúca vstup nových druhov. Druhým krokom je včasná detekcia a kontrola.

Markantným príkladom je bolševník obrovský, Heracleum mantegazzianum, dovezený do Európy v 19. storočí ako okrasná rastlina. Kontrole tejto rastliny na lokálnej úrovni sa dnes venuje značná pozornosť , pretože druh sa usídlil na pasienkoch, pozdĺž železničných tratí, ciest a brehov riek. Boľševník vytvára husté porasty, ktoré vytláčajú pôvodné rastliny. Naviac je jedovatý a pri priamom kontakte s pokožkou vyvoláva silnú dermatitídu. Dnes sa už bolševník obrovský v Európe s najväčšou pravdepodobnosťou nedá vyhubiť, aj keď včasné kroky (do päťdesiatych rokov 20. storočia) by asi mali lepšie vyhliadky.

V súlade s týmto Európska komisia v nedávnom oficiálnom oznámení o biodiverzite zdôraznila potrebu mechanizmu „včasného varovania“ týkajúceho sa inváznych nepôvodných druhov. Ako odpoveď Agentúra EEA so svojou sieťou členských a spolupracujúcich krajín plánuje vybudovať celoeurópsky informačný systém, ktorý bude identifikovať, vyhľadávať, posudzovať a reagovať na nové a silnejúce invázie.

Zoznam najviac hľadaných

Nepôvodné druhy prichádzajú vo všetkých možných tvaroch a veľkostiach. Niektoré sú introdukované úmyselne a sú hospodársky významné, iné majú len malý vplyv, ale pomerne veľa z nich je pohromou. Na základe toho prvým krokom pri príprave kontrolných a regulačných opatrení je identifikácia najagresívnejších druhov, aby sa úsilie zameralo na ne.

Pre lepšie pochopenie inváznych nepôvodných druhov a ich vplyvu na európsku biodiverzitu agentúra EEA s podporou mnohých expertov vytvorila zoznam najhorších inváznych nepôvodných druhov ohrozujúcich biodiverzitu v Európe.

Zoznam v súčasnosti obsahuje 163 druhov alebo skupín druhov. Druhy sa zaradia do zoznamu, ak sú veľmi rozšírené a/alebo predstavujú závažné problémy pre biodiverzitu a ekosystémy vo svojich nových biotopoch.

Z druhov uvedených v zozname najväčšie zastúpenie majú cievnaté rastliny s 39 zápismi. Tieto rastliny majú významný vplyv na pôvodnú biodiverzitu na genetickej, druhovej alebo ekosystémovej úrovni. Mnohé z nich vplývajú aj na ľudské zdravie a ekonomiku. Od roku 1950 sa každý rok usídli v priemere viac ako jeden z druhov uvedených na zozname a neexistuje žiadny jasný náznak zlepšovania situácie ( obrázok 1).

Druhy na zozname pochádzajú z mnohých kútov sveta, predovšetkým z Ázie a Severnej Ameriky ( obrázok 2). Mnohé iné však majú svoj pôvod v inej časti Európy a boli prevezené na iné miesto na kontinente.

 

Obr. 2 / Oblasť pôvodu suchozemských a sladkovodných druhov uvedených v zozname najhorších inváznych nepôvodných druhov ohrozujúcich biodiverzitu v Európe. Zdroj: EEA, 2007.

Pohľad do budúcnosti

Medzi opatrenia, ktoré sú potrebné na boj s inváznymi nepôvodnými druhmi patria opatrenia na reguláciu a obnovu, ktoré sú obvykle náročné i nákladné.

Napríklad kontrolné opatrenia na boj so slizovcom iberským sú prácne a často majú len miestny a dočasný účinok. Aj tak sú však veľmi dôležité.

V rámci EÚ sa už podnikajú kroky na boj proti inváznym cudzím druhom prostredníctvom opatrení na reguláciu a obnovu, ktoré sa financujú na základe nariadenia LIFE.

Od roku 1992 do 2002 sa pridelilo 40 miliónov EUR na projekty zaoberajúce sa inváznymi druhmi a investície do tejto oblasti sa zvyšujú. EÚ financuje aj štúdie týchto druhov v rámci „programu pre výskum a technický rozvoj“.

Problém inváznych nepôvodných druhov neustupuje. Globalizácia a klimatická zmena (druhy sa sťahujú v dôsledku zmien prirodzeného biotopu) znamená, že stále viac z nás bude s nimi prichádzať do kontaktu. Zvyšovanie verejného a politického povedomia je teda potrebné k dosiahnutiu vyčleňenia zdrojov na kontrolu hlavných trás prenosu, monitorovanie rizikových oblastí na včasné odhaľovanie a prípravu okamžitých opatrení na eradikáciu neželaných druhov.

 

Odkazy

DAISIE, 2008. Delivering Alien Invasive Species Inventories for Europe

EEA, 2007. Europe's environment — The fourth assessment. Copenhagen.

European Commission, 2006. Communication from the Commission. Halting the loss of Biodiversity by 2010 — and beyond. Sustaining ecosystem services for human well-being. COM/2006/0216 final.

IMO, 2004. International Maritime Organisation. Conventions.

Kettunen, Genovesi, Gollash, Pagad, Starfinger, ten Brink & Shine, work in progress.

Scalera, R., 2008. How much is Europe spending for invasive alien species? Report to EEA

Weidema, I., 2000. Introduced Species in the Nordic Countries. Nord Environment 2000:13.

Súvisiaci obsah

Geographic coverage

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100