Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / The European environment – state and outlook 2010 / Čo je správa SOER 2010? / Aké informácie nám poskytuje správa SOER 2010?

Aké informácie nám poskytuje správa SOER 2010?

Zmeniť jazyk

Zrýchľovanie globálneho dopytu ohrozuje prírodné systémy, ktoré nás podporujú

Toto je jeden z hlavných odkazov správy Životné prostredie Európy –
stav a perspektíva v roku 2010 (SOER 2010)
, najdôležitejšieho hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

Celkove sa v správe SOER 2010 potvrdzuje, že environmentálna politika a opatrenia v príslušných oblastiach v Európskej únii (EÚ) a susedných krajinách prinášajú významné zlepšenia v životnom prostredí. Hlavné výzvy však pretrvávajú, pretože si čoraz jasnejšie uvedomujeme, že pre naše zdravie, našu pohodu a našu prosperitu je prírodný kapitál v našich ekosystémoch nevyhnutný. Poskytuje služby, ktoré poháňajú naše ekonomiky a vytvárajú podmienky pre samotný život, napr. čistením vody, opeľovaním plodín, rozkladaním odpadov a reguláciou klímy.

V správe SOER 2010 sa poukazuje na to, že dlhodobý dopyt po prírodných zdrojoch na účely poskytovania potravy, odevov, bývania a dopravy pre ľudí sa v dôsledku globálnych tlakov zvyšuje. Náš prírodný kapitál takisto podlieha novším potrebám, príkladom sú chemikálie na báze rastlín alebo biomasa nahrádzajúca fosílne palivá. Tieto rastúce potreby po prírodnom kapitáli celkove vedú k väčším hrozbám pre hospodársku a sociálnu súdržnosť Európy.

Správa SOER 2010 poukazuje na to, že si hlbšie uvedomujeme väzby medzi zmenou klímy, biodiverzitou, využívaním zdrojov a zdravím ľudí, ako aj tomu, ako toto všetko smeruje k rastúcim tlakom na zem, rieky a moria. V dôsledku týchto komplexných vzájomných väzieb – tak v rámci Európy, ako aj na celom svete – sa zvyšujú environmentálne neistoty a riziká.

Pre Európu sú to nemalé výzvy, ale existujú možnosti, ako zachovať jej prírodný kapitál. Európa nutne potrebuje zvýšiť účinnosť využívania zdrojov a zlepšiť realizáciu zásad Lisabonskej zmluvy na ochranu životného prostredia. Je nutné robiť viac v oblasti ohodnocovania životného prostredia v peňažnom vyjadrení a premietnuť tieto hodnoty do trhových cien, napríklad využívaním environmentálnych daní. Mali by sme prehĺbiť naše chápanie stavu a perspektívy životného prostredia a zapájať rozličné skupiny spoločnosti do procesov budovania vedomostnej základne a environmentálnej politiky. Toto všetko je súčasťou zásadnejšieho prechodu od nízkouhlíkovej ekonomiky ku skutočne zelenej ekonomike v Európe.

Musíme zvýšiť úsilie vo všetkých oblastiach

Zo skúmania každej strategickej prioritnej environmentálnej oblasti EÚ vyplýva, že spravidla sa opakuje rovnaký príbeh. Dochádza k určitému pokroku, ak však nezvýšime úsilie, ohrozíme prosperitu súčasných a budúcich generácií.

V oblasti zmeny klímy znižujeme emisie skleníkových plynov a sme na dobrej ceste k splneniu našich medzinárodných záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Ak sa budú uplatňovať existujúce právne predpisy, očakáva sa, že EÚ dosiahne svoj cieľ znížiť emisie o 20 % do roku 2020. Takisto posilňujeme využívanie obnoviteľnej energie a smerujeme k splneniu nášho cieľa na rok 2020, ktorým je 20 % podiel konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.

Najpodstatnejším však je, že medzinárodné snahy na zníženie emisií skleníkových plynov zďaleka nie sú dostačujúce na udržanie priemerného zvýšenia svetových teplôt pod úrovňou 2 °C, čo je mimoriadne dôležité, pretože prekročenie tejto hranice znamená enormné zvýšenie neistoty a rizík, pokiaľ ide o povahu a rozsah environmentálnych zmien a našu schopnosť prispôsobiť sa týmto zmenám.

V oblasti prírody a biodiverzity Európa rozšírila svoju sústavu chránených oblastí Natura 2000, ktorá pokrýva teraz približne 18 % územia EÚ. Postupujeme v procese zastavenia straty biodiverzity, napríklad bežným druhom vtákov už nehrozí vyhynutie. Kvalita sladkých vôd sa vo všeobecnosti zlepšila a právne predpisy týkajúce sa emisií do vody obmedzili tlak na biodiverzitu.

EÚ však nesplní svoj cieľ, ktorým je zastavenie straty biodivrzity do roku 2010. Morské prostredie je vážne postihnuté znečistením a nadmerným výlovom. Výsledkom nadmerného rybolovu je, že sa pri súčasnom výlove presahujú bezpečné biologické limity v prípade 30 % zásob rýb v Európe (o ktorých máme informácie) a od roku 1985 dochádza k všeobecnému poklesu úlovkov rýb. Suchozemské a sladkovodné ekosystémy sú v mnohých krajinách pod tlakom napriek znižovaniu záťaže vplyvom znečistenia. V lesoch, ktoré sú pre biodiverzitu a ekosystémové služby nenahraditeľné, dochádza k rozsiahlej ťažbe. Okrem toho závažné vplyvy na biodiverzitu má aj intenzifikácia poľnohospodárstva.

V oblasti prírodných zdrojov a odpadu dochádza v Európe pri hospodárení s odpadom k systematickému posunu od skládkovania k recyklovaniu a prevencii. Napriek tomu polovica z 3 miliárd ton celkového množstva odpadu vytvoreného v EÚ-27 v roku 2006 skončila na skládkach.

Využívanie zdrojov sa zvyšuje, ale v menšej miere než hospodársky výkon. Toto čiastočné oddelenie je povzbudzujúce, v Európe sa však využíva stále viac zdrojov. Napríklad v období rokov 2000 až 2007 sa v EÚ-12 zvýšilo využívanie zdrojov o 34 %. A navyše spotrebujeme toho viac, ako vyrobíme, keďže viac než 20 % zdrojov používaných v Európe sa v súčasnosti dováža (hlavne palivá a ťažobné produkty). Európska spotreba teda vedie k značným environmentálnym vplyvom vo vyvážajúcich krajinách a regiónoch. Využívanie vody je zatiaľ v celej Európe na stabilnej úrovni alebo klesá, ale v niektorých krajinách a povodiach dochádza k nadmernému čerpaniu zdrojov (a toto riziko sa stále zvyšuje).

V oblasti životného prostredia, zdravia a kvality života dochádza k poklesu znečistenia vody a ovzdušia. Pozoruhodné úspechy sa dosiahli pri znižovaní úrovní oxidu siričitého (SO2) a oxidu uhoľnatého (CO) v okolitom ovzduší a dosiahlo sa aj významné zníženie oxidov dusíka (NOX). Zavedením bezolovnatého benzínu značne klesli aj koncentrácie olova.

Kvalita okolitého ovzdušia a vody je však ešte stále nedostačujúca a má veľký vplyv na zdravie. Príliš veľa obyvateľov miest je vystavených nadmerným úrovniam znečistenia. Z hľadiska ohrozenia zdravia vystavenie tuhým časticiam (PM) a ozónu (O3) ešte stále vyvoláva najväčšie obavy a spája sa so skracovaním strednej dĺžky života, akútnymi a chronickými účinkami na respiračný a kardiovaskulárny systém, poruchami vývoja pľúc u detí a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Rozsiahle vystavenie viacerým znečisťujúcim látkam a chemikáliám a obavy v súvislosti s dlhodobým poškodzovaním ľudského zdravia dovedna poukazujú na potrebu rozsiahlejších programov prevencie znečistenia.

Environmentálne výzvy Európy sú komplexné a nemožno ich chápať izolovane

Svet, v ktorom žijeme a od ktorého sme závislí, je značne poprepájaný, pozostáva z množstva súvisiacich systémov – environmentálneho, sociálneho, ekonomického atď. Táto vzájomná prepojenosť znamená, že poškodenie jedného prvku môže mať kdekoľvek inde neočakávané vplyvy, môže poškodiť celý systém alebo dokonca zapríčiniť jeho zánik. Napríklad so zvyšovaním teplôt sa zvyšuje riziko prekročenia „bodov zvratu“, čo by mohlo vyvolať rozsiahle zmeny, napríklad zrýchlenie topenia grónskeho ľadovcového štítu a následné zvýšenie hladiny morí. Nedávna globálna finančná kríza a chaos v leteckej doprave spôsobený islandskou sopkou sú tiež ukážkou toho, ako dokážu náhle poruchy v jednej oblasti ovplyvniť celé systémy.

Európski tvorcovia politík nie sú jediní, kto čelí zložitým systémovým interakciám v rámci kontinentu. Globálne hnacie sily zmien tiež dávajú na známosť, že sa dá očakávať, že v budúcnosti ovplyvnia životné prostredie Európy – mnohé z nich Európa nebude môcť ovplyvniť. Napríklad sa predpokladá, že do roku 2050 prekročí svetová populácia hranicu deväť miliárd, pričom sa očakáva, že čoraz viac ľudí sa odrazí z chudoby a bude smerovať k vyššej spotrebe.

Tieto trendy majú obrovský vplyv na celosvetový dopyt po zdrojoch. Mestá sa rozrastajú. Spotreba sa špirálovite zvyšuje. Vo svete sa očakáva neustály hospodársky rast. Hospodársky význam nových rozvíjajúcich sa ekonomík sa bude zvyšovať. V globálnych politických procesoch by mohli nadobudnúť na význame neštátni účastníci. Takisto sa očakáva zrýchlenie technologických zmien. Tieto „preteky do neznáma“ ponúkajú príležitosti, prinášajú však so sebou aj nové riziká.

Nečinnosť by mohla mať závažné dôsledky, existujú však možnosti, ako zachovať prírodný kapitál a ekosystémové služby

K poklesu svetových zásob prírodných zdrojov už dochádza. V dôsledku zvyšujúceho sa dopytu a klesajúcej ponuke by mohlo v nadchádzajúcich rokoch dôjsť k zintenzívneniu globálnej hospodárskej súťaže v oblasti prírodných zdrojov. V konečnom dôsledku sa tak ďalej zvýši tlak na ekosystémy na celom svete a preverí ich schopnosť poskytovať stály tok potravy, energie sa vody.

Aj keď sa v správe SOER 2010 neuvádzajú žiadne varovania o bezprostrednom environmentálnom kolapse, upozorňuje sa na prekročenie určitých hraníc. Negatívne environmentálne trendy by v konečnom dôsledku mohli dramaticky a nezvratne poškodiť niektoré ekosystémy a služby, ktoré považujeme za samozrejmosť.

Teraz je správny čas na to, aby sme zmenili mnohé dobre označené „včasné varovania“ na činy. Európske environmentálne politiky priniesli v mnohých krajinách množstvo ekonomických a sociálnych výhod, napríklad zlepšenie zdravia ľudí, a odhaduje sa, že približne štvrtina všetkých pracovných miest v Európe súvisí so životným prostredím. Úplná realizácia environmentálnych politík v Európe je naďalej mimoriadne dôležitá, pretože je ešte potrebné splniť mnohé ciele.

Poukazovaním na mnohé súvislosti medzi jednotlivými výzvami, environmentálnymi a inými, je správa SOER 2010 výzvou k tomu, aby sme  lepšie integrovali jednotlivé politické oblasti a aby sme z našich investícií dokázali vyťažiť čo najviac. Napríklad niektoré opatrenia zamerané na riešenie znečistenia ovzdušia pomáhajú aj v boji proti zmene klímy, zatiaľ čo iné ju v skutočnosti zhoršujú. Je zrejmé, že sa musíme v maximálnej miere sústrediť na všeobecne prospešné politiky a neprijímať politiky s nepriaznivými vedľajšími vplyvmi.

Potrebujeme tiež dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi potrebou zachovať prírodný kapitál a využívať ho ako zdroj fungovania hospodárstva. Zvýšenie účinnosti využívania našich zdrojov je v tomto prípade hlavnou „integrovanou reakciou“. Vzhľadom na to, že naša spotreba je v súčasnosti na neudržateľnej úrovni, musíme vyťažiť viac z menšieho objemu zdrojov. Povzbudivou je skutočnosť, že ide o oblasť, v ktorej sa záujmy environmentálnych a komerčných sektorov potenciálne zhodujú: podnikom sa darí alebo nedarí, podľa toho, či sú schopné vyťažiť maximum zo vstupov, rovnako ako zachovanie prírodného prostredia a prosperity ľudí závisí od toho, či dokážeme lepšie využívať obmedzené zdroje.

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33016. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100