Informácie o mestskom prostredí

Urbanizácia má silný európsky rozmer. Mestá sú prepojené s okolitou pôdou a ovplyvňujú ju, čím ovplyvňujú aj životné prostredie na oveľa väčšej ploche. Ich rozvoj poháňajú aj vonkajšie faktory, ako napríklad demografické zmeny, nevyhnutná mobilita, globalizácia a klimatické zmeny. Očakáva sa, že zmenšovanie veľkosti domácností a starnutie populácie budú v nasledujúcich desaťročiach vyvíjať tlak na životné prostredie. Ďalší vývoj informačných a komunikačných služieb, ako aj technológie, prispejú k významným kvalitatívnym zmenám mestských systémov.

Mestá fungujú ako motory pokroku, často aj kultúrnych, duševných, vzdelávacích a technologických úspechov a inovácií. Súčasný trend nových prístupov v súvislosti s malou hustotou v oblasti urbanizácie vyúsťuje do zvýšenej spotreby energie, zdrojov, dopravy a pôdy, čím sa zvyšujú emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia, ako aj hladiny hluku, ktoré často prekračujú stanovené alebo odporúčané obmedzenia pre bezpečnosť ľudí.

Celková spotreba, využívanie energie, vody a vznik odpadu úzko súvisia s rastúcim počtom mestských domácností. V správe agentúry EEA o rozširovaní miest sa poukazuje na to, že viac než štvrtina územia Európskej únie je priamo ovplyvnená využívaním pôdy v mestách: v rokoch 1990 až 2000 bola na rozširovanie miest využitá plocha päťkrát väčšia ako Veľký Londýn. Primárne sa využívala bývalá poľnohospodárska pôda, čo spôsobilo pokles v dôležitých ekosystémových službách, napríklad v produkcii potravín, ochrane pred záplavami a biologickej diverzite.

Koncepcia ekologických vplyvov uvádza, akú veľkú pôdnu a vodnú oblasť potrebuje jednotlivec, mesto alebo krajina na výrobu zdrojov, ktoré spotrebuje, a na likvidáciu odpadu, ktorý vytvorí. Ekologický vplyv Veľkého Londýna je napríklad 293-krát väčší ako jeho rozloha, čo je dvakrát viac než rozloha Spojeného kráľovstva.

V správe Znečistenie ovzdušia v Európe v rokoch 1990 – 2004 sa poukazuje na to, že napriek zníženiu emisií stále mnohé mestá a okolité oblasti zápasia s vysokými koncentráciami jemných prachových častíc a prízemného ozónu. Jemné prachové častice sa v súčasnosti vo všeobecnosti považujú za hlavnú hrozbu pre ľudské zdravie vyplývajúcu zo znečistenia ovzdušia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že so znečistením ovzdušia v okolí európskych miest súvisí 100 000 úmrtí ročne, čím sa o jeden rok znižuje priemerná dĺžka života.

Hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia a problémov s hlukom je nárast motorizovanej dopravy, ktorý vedie aj k zníženiu dostupných zelených plôch a tichých priestorov v mestských centrách. Z týchto dôvodov sa ľudia sťahujú z mesta na predmestia a na vidiek. Nové mestské oblasti s nízkou hustotou prinášajú lepšie využívanie osobnej dopravy, čím sa existujúce problémy ešte vyostrujú.