Úvodné informácie o poľnohospodárstve

Zmeniť jazyk
Stránka Posledná zmena 14. 05. 2019
6 min read
Poľnohospodársky sektor je jedným z hlavných používateľov pôdy v Európe, a tak vo vidieckych oblastiach formuje krajinu. Na životné prostredie má rôzne priame a nepriame vplyvy a je závislý od prírodných zdrojov.

_DGP5161_2.jpg

More photos

Poľnohospodárska pôda zohráva dôležitú úlohu v spôsoboch využívania pôdy v rámci EÚ. Trávne porasty a orná pôda spolu tvoria 39 % európskej krajinnej pokrývky (EEA, 2017a). Poľnohospodársky sektor je hlavným užívateľom prírodných zdrojov a jeho vzťah so životným prostredím je spletitý (OECD, 2017). Nasledujúce údaje vyjadrujú výkonnosť a vplyvy poľnohospodárskeho sektora v EÚ:

  • V roku 2015 približne 94 % emisií amoniaku v Európe pochádzalo z poľnohospodárstva, najmä z takých činností, ako je napríklad skladovanie hnoja, aplikovanie hnojovice a používanie anorganických dusíkatých hnojív.
  • Emisie CO2 z rašelinovej pôdy, ktorá je odvodňovaná na poľnohospodárske účely, dosahujú 100,5 Mt CO2 ročne, pričom na účely lesného hospodárstva je to 67,6 Mt emisií CO2. S celkovým množstvom 173 Mt emisií CO2 z odvodnených pôd je EÚ druhým najväčším problémovým územím (po Indonézii), čo sa týka CO2 z rašelinísk (Berge a kol., 2017).
  • V dôsledku zavlažovania vyvíja poľnohospodárstvo veľký tlak na obnoviteľné vodné zdroje. Sektor spotrebuje  v sezóne viac než 50 % vody použitej v Európe.
  • Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných zdrojov dusičnanov v povrchových a podzemných vodách. V niektorých regiónoch Európy, často v tých, kde prevláda intenzívne poľnohospodárstvo, sú stále príliš vysoké koncentrácie dusičnanov.
  • Približne 9 % poľnohospodárskej pôdy je súčasťou lokalít sústavy Natura 2000 – celoeurópskej siete chránených prírodných oblastí.
  • Poľnohospodárstvo prispieva 25 miliónmi ton ropného ekvivalentu (12,3 %) k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov (2015), čo predstavuje nárast o 15 % od roku 2013 do roku 2015 (GR AGRI, 2017).
  • Poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou potravinových systémov a škála potravín, ktoré sa vyrábajú v EÚ, je rôznorodá.
  • EÚ je vo všeobecnosti sebestačná vo väčšine primárnych poľnohospodárskych komodít. Je tiež najväčším vývozcom agropotravinárskych výrobkov, ktoré zahŕňajú spracované potraviny (EC, 2016a).

 

Európske poľnohospodárstvo čelí dvom hlavným výzvam, a to zmene klímy (EEA, 2017c) a záberu pôdy, t. j. premene pôdy napríklad na sídla a infraštruktúru (EEA, 2017a). Zmena klímy si vyžaduje adaptáciu odrôd plodín a spôsobuje extrémne výkyvy počasia (ďalšie informácie o adaptácii na zmenu klímy pozri: práca agentúry EEA v tejto oblasti alebo  platforma na adaptáciu na zmenu klímy Climate-ADAPT), a preto si vyžaduje dôkladné riadenie rizík. Záber pôdy vedie v mnohých regiónoch k úbytku poľnohospodárskej pôdy.

Hlavné trendy

Napriek tomu, že rozvoj poľnohospodárskeho sektora závisí od mnohých faktorov a regionálnych rozdielov v sektore, dajú sa na európskej úrovni pozorovať niektoré hlavné trendy. Podiel poľnohospodárskej pôdy na celkovej pôde sa zmenšuje a sektor je postihnutý záberom pôdy, t. j. transformáciou na umelo vytvorené plochy. Nezávisle od toho sa znižuje počet poľnohospodárskych podnikov a zväčšuje sa ich priemerná veľkosť.

Všetky tri faktory – záber, intenzifikácia a extenzifikácia – vedú k úbytku poľnohospodárskej pôdy s vysokou prírodnou hodnotou a poklesu populácií poľných vtákov.

V posledných rokoch býva poľnohospodársky sektor stále častejšie postihnutý extrémnymi poveternostnými javmi. Krupobitie, silné dažde, povodne a suchá spôsobené zmenou klímy prispievajú k nižším výnosom (EEA, 2017c).

Politické súvislosti

Na rozvoj poľnohospodárskeho sektora výrazne vplýva spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) (Köster, 2010), ktorá mala hneď od svojho vzniku v polovici 20. storočia silný hospodársky rozmer. Za posledných 50 rokov však nastal posun v type poskytovaných subvencií a došlo k prechodu od politiky zameranej primárne na sektor k integrovanejšej politike rozvoja vidieka so štrukturálnymi a agroenvironmentálnymi opatreniami. SPP má v súčasnosti dva hlavné piliere: 1. pilier, z ktorého sa vyplácajú priame platby poľnohospodárom a intervencie na trhu, a 2. pilier, z ktorého sa podporujú programy rozvoja vidieka.

V období rokov 2010 – 2014 predstavoval priemerný podiel subvencií EÚ v poľnohospodárskom dôchodku z výrobných faktorov[1] vyše 35 % a podiel priamych platieb poľnohospodárom bol 28 %. Tieto hodnoty sa pohybovali v rozpätí od viac než 90 % (celkové subvencie) a približne 45 % (priame platby) na Slovensku po približne 15 %, resp. 12 % v Holandsku (EPRS, 2017). Právny návrh Európskej komisie týkajúci sa SPP po roku 2020 bol uverejnený v júni 2018. Jeho cieľom je väčšia orientácia na výkonnosť, čo sa týka príspevku k cieľom a ambíciám v oblasti životného prostredia a klímy.

Na poľnohospodársku výrobu sa vzťahujú aj iné politiky EÚ a medzinárodné politiky, niektoré z nich, ako napr. smernica o dusičnanoch a rámcová smernica o vode, sú už zohľadnené v štruktúre SPP. V poslednom desaťročí  viedli  politiky v oblasti energetiky a klímy napríklad k zvýšeniu výroby energetických plodín (OECD/FAO, 2017).

Tento sektor zohráva dôležitú úlohu aj pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzitycieľov OSN trvalo udržateľného rozvoja.

Aktivity Európskej environmentálnej agentúry

Európska environmentálna agentúra (EEA) spolupracuje s ostatnými organizáciami EÚ okrem iného aj pri zostavovaní spoločného súboru agroenvironmentálnych ukazovateľov. Údaje EEA sa používajú v rámci monitorovania a hodnotenia SPP, napr. ako vstup pri zostavovaní určitých tzv. kontextových ukazovateľov. Vďaka svojej účasti na službe monitorovania krajiny programu Copernicus skúma možnosti čoraz väčšieho využívania údajov tohto programu na účely agroenvironmentálnych posudzovaní. Zároveň sa usiluje získať a využiť údaje a produkty nadobudnuté pozorovaním Zeme,  a to napr. na účely použitia presných poľnohospodárskych technológií.

Okrem úzkej spolupráce s inými organizáciami EÚ spolupracuje EEA s národnými referenčnými centrami v oblasti životného prostredia a poľnohospodárstva. Tieto centrá tvoria neoddeliteľnú súčasť Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete EEA (Eionet), v ktorej je zastúpených 39 členských krajín EEA. Dochádza k synergiám s prácou iných medzinárodných organizácií, ako napr. s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). EEA spolupracuje tiež s výskumnou komunitou a odbornými panelmi, napr. s projektovými tímami podporovanými v rámci programu Horizont 2020.

 

Najnovšie publikácie

Najnovšia správa EEA „Food in a green light“ (Potraviny v zelenom svetle) sa venuje výrobe a spotrebe potravín, a to z hľadiska potravinového systému.



[1] Poľnohospodársky dôchodok z výrobných faktorov meria odmeňovanie všetkých výrobných faktorov (pôda, kapitál, práca) bez ohľadu na to, či ich poľnohospodársky podnik vlastní alebo nie. Predstavuje celkovú hodnotu vyprodukovanú poľnohospodárskym podnikom, ktorý vykonáva výrobnú činnosť, a je definovaný ako hodnota výroby mínus variabilné náklady, odpisy a dane z výroby plus subvencie na výrobu. (na základe GR AGRI, 2017)

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Súvisiace údaje

Vizualizácie súvisiacich údajov

Súvisiace ukazovatele

Use of freshwater resources Despite renewable water is abundant in Europe, signals from long-term climate and hydrological assessments, including on population dynamics, indicate that there was 24% decrease in renewable water resources per capita across Europe between 1960 and 2010, particularly in southern Europe. The densely populated river basinsin different parts of Europe, which correspond to 11 % of the total area of Europe, continue to be hotspots for water stress conditions, and, in the summer of 2014, there were 86 million inhabitants in these areas. Around 40 % of the inhabitants in the Mediterranean region lived under water stress conditions in the summer of 2014. Groundwater resources and rivers continue to be affected by overexploitation in many parts of Europe, especially in the western and eastern European basins. A positive development is that water abstraction decreased by around 7 % between 2002 and 2014. Agriculture is still the main pressure on renewable water resources. In the spring of 2014, this sector used 66 % of the total water used in Europe. Around 80 % of total water abstraction for agriculture occurred in the Mediterranean region.  The total irrigated area in southern Europe increased by 12 % between 2002 and 2014, but the total harvested agricultural production decreased by 36 % in the same period in this region. On average, water supply for households per capita is around 102 L/person per day in Europe, which means that there is 'no water stress'. However, water scarcity conditions created by population growth and urbanisation, including tourism, have particularly affected small Mediterranean islands and highly populated areas in recent years. Because of the huge volumes of water abstracted for hydropower and cooling, the hydromorphology and natural hydrological regimes of rivers and lakes continue to be altered. The targets set in the water scarcity roadmap, as well as the key objectives of the Seventh Environment Action Programme in the context of water quantity, were not achieved in Europe for the years 2002–2014.

Súvisiace publikácie

Pozri tiež

Geographic coverage

Akcie dokumentu
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás