Rozhovor -- Pestovanie potravín alebo paliva na našej pôde?

Prečo bola výroba biopalív v posledných rokoch tak kontroverzná?

Nevýhody biopalív sa všeobecnejšie týkajú neudržateľnej poľnohospodárskej výroby. Tak ako akákoľvek poľnohospodárska činnosť, aj produkcia biopalív môže mať negatívny vplyv, ak nezohľadňuje miestnu komunitu alebo miestnu pracovnú silu a neberie do úvahy environmentálny a sociálny kontext. Nie je to veľmi jednoduchý vzorec v tom zmysle, že v akejkoľvek forme poľnohospodárskej výroby musíme vidieť to, čo sa v súčasnosti vyrába, a ako by mohli byť biopalivá začlenené do tejto miestnej výroby. Musíme tiež posúdiť potenciál výroby biopalív na zníženie chudoby a hospodársky rozvoj v tejto oblasti.

Z tohto hľadiska nemôžeme povedať, že výroba biopalív je sama o sebe zlá. Veľmi závisí od typu prijatých poľnohospodárskych postupov a od toho, či sú alebo nie sú udržateľné. Napríklad poľnohospodárska výroba v prírodnej lesnej oblasti by mala veľmi negatívne účinky pre biopalivá alebo iné plodiny, pretože využíva pôdu, ktorá by nemala byť dotknutá. Na druhej strane, špecifická a udržateľná štruktúra biopalív využívajúca vhodnú pôdu, ktorá sa snaží zapojiť miestnych poľnohospodárov, by mohla priniesť úžitok miestnej komunite a ponúknuť nové ekonomické príležitosti.

Je výroba biopalív konkurenciou výroby potravín z hľadiska pôdy a vodných zdrojov?

Táto dichotómia – biopalivá alebo potraviny – zjednodušuje veľmi zložitý problém. V prvom rade majú biopalivá veľkú súvislosť a sú špecifické pre jednotlivé krajiny. Musíme sa pozrieť na typ krajiny a zistiť, či je konkrétna produkcia biopalív považovaná v tejto špecifickej poľnohospodárskej krajine za realizovateľnú. Podobne musíme vedieť, prečo krajina vyrába biopalivá a čo chce dosiahnuť. Cieľom je vstúpiť na nový poľnohospodársky trh alebo znížiť emisie skleníkových plynov? Napríklad v krajine, kde sú v súčasnosti výnosy veľmi nízke a dodatočné investície by mohli pomôcť zvýšiť poľnohospodársku produktivitu, môžu byť biopalivá prijateľnou možnosťou, ak sú integrované do systému poľnohospodárskej výroby.

Pred niekoľkými rokmi odborníci diskutovali o vzťahu medzi biopalivami a rastom cien potravín. Nedospeli k jednoznačnému záveru. Celkovo sa zhodli, že k zvýšeniu cien potravín prispel veľký počet faktorov. Výroba biopalív bola jedným z mnohých faktorov, spolu s poklesom investícií do poľnohospodárstva, poklesom zásob obilnín, demografickým rastom, hospodárskym rastom, zmenami stravovania atď. Nemohli sa dohodnúť na tom, do akej miery majú na tom vinu biopalivá. Spektrum faktorov bolo pomerne veľké, pričom podiel biopalív sa pohyboval od 3 % do 75 % nárastu cien.

Sú biopalivá druhej generácie efektívnejšie z hľadiska využívania pôdy a vody?

V tejto fáze nie je jasné, či biopalivá druhej generácie sú vždy realizovateľným riešením problému. V skutočnosti niektoré biopalivá prvej generácie môžu mať v niektorých špecifických súvislostiach oveľa väčší význam. Technológia druhej generácie ešte nie je premyslená a zdá sa, že sa veľmi často nachádza v pilotnom alebo experimentálnom režime. Problémy sú aj so vstupnou surovinou a technickou kapacitou. Inými slovami, nevieme, či dokážeme vyrobiť dostatok vhodných plodín alebo či máme správnu technológiu a dostatočnú výrobnú kapacitu. Okrem toho je technológia druhej generácie stále veľmi nákladná.

Vykonali sme niekoľko triviálnych výpočtov porovnávajúcich variant prvej generácie cukrovej repy s variantom druhej generácie miskantu. Čísla ukázali, že pestovaním cukrovej repy (t. j. prvej generácie biopalív) môžeme z toho istého pozemku skutočne získať viac etanolu, než ak by sme pestovali miskant (zdroj biopalív druhej generácie). Pre miskant by sme tiež potrebovali viac vody. Podobne by sme mohli potrebovať viac elektrickej energie ako vstupnej energie na výrobu biopalív druhej generácie, hoci by to veľmi záviselo od zvolenej technológie a možných výsledkov v systéme druhej generácie.

Tieto otázky závisia od základného poľnohospodárstva. Ste v krajine, ktorá je vhodná na produkciu cukrovej repy? Majú poľnohospodári dlhoročné skúsenosti s cukrovou repou? V tomto prípade by cukrová repa bola lepšou možnosťou, najmä ak zvážime úroveň vyspelosti dostupnej technológie. Ste v krajine, kde je výroba biopalív druhej generácie realizovateľnejšia? Ak áno, môže to byť možnosť. Napriek tomu v tejto fáze vyžaduje zriadenie podniku druhej generácie od začiatku veľké investície. Investície potrebné pre rastlinu na výrobu biopalív druhej generácie prestavujú štvor- až päťnásobok množstva potrebného pre rastlinu prvej generácie.

Môžu sa biopalivá stať čistým zdrojom energie pre Európu?

Bez ohľadu na to, kde na svete sa to deje, kľúčovou otázkou je, či biopalivá môžu byť realizovateľnou možnosťou čistej energie. To do značnej miery závisí od toho, odkiaľ surovina pochádza a či sa dá vyrobiť trvalo udržateľným spôsobom. Má príslušná krajina poľnohospodársku produkciu na výrobu biopalív? Hľadajú poľnohospodári trhový odbyt pre svoju poľnohospodársku produkciu? Aký je účel výroby biopalív?

V Európe sa biopalivá zvažujú na zníženie emisií skleníkových plynov a diverzifikáciu domácich zdrojov energie. V tomto prípade je nutné položiť si otázku, či konkrétny reťazec biopalív dosahuje tieto ciele alebo nie. Ďalším krokom by bolo zistiť, či európske krajiny majú kapacitu na výrobu surovín v rámci krajín alebo či budú musieť získať východiskovú surovinu z krajín mimo Európy. Ak je primárnym cieľom diverzifikovať domáce zdroje energie a zvýšiť energetickú bezpečnosť, surovina by sa pravdepodobne mala vyrábať v Európe. Ak je cieľom znižovanie emisií skleníkových plynov, môžu byť prípustné aj iné možnosti.

Aká je úloha FAO v súvislosti s biopalivami?

FAO v skutočnosti pokrýva širšie spektrum – pracuje na bioenergii. Na bioenergiu sa pozeráme ako na formu obnoviteľnej energie, ktorej zdrojom je poľnohospodárstvo. Keď krajiny požiadajú o našu podporu, najprv sa pokúsime identifikovať hlavný dôvod, prečo zvažujú bioenergiu. Je to z dôvodu energetickej bezpečnosti? Pokúšajú sa stimulovať poľnohospodárske odvetvie a vytvárať pracovné miesta? Dôvodom môže byť aj udržateľná výroba dreveného uhlia na varenie a vykurovanie. Ide o príležitosti na rozvoj vidieka alebo o elektrifikáciu vidieka? Prístup vidieka k rozvodným sieťam elektrickej energie je v mnohých rozvojových krajinách často veľmi obmedzený a využívanie poľnohospodárskych zvyškov na výrobu elektrickej energie by mohlo byť životaschopnou alternatívou v prípade, keď sa zvyšky nevyužívajú.

V spolupráci s krajinami definujeme možnosti, ktoré by mohli byť realizovateľné vzhľadom na typ a potreby špecifické pre jednotlivé krajiny. Máme rozsiahly súbor nástrojov na posúdenie potenciálu bioenergie, ktorý integruje poľnohospodárske odvetvie, a preto zvažuje potravinovú bezpečnosť, a ktorým pomáhame krajinám formulovať plán pre bioenergiu a posúdiť ich technickú kapacitu.

V posledných rokoch sme sa bližšie zaoberali zvyškami z poľnohospodárstva a výrobou bioenergie. Snažíme sa pozerať na poľnohospodárske zvyšky, ktoré sú trvalo udržateľné a bezpečné pre potraviny. Hoci je to vo väčšine prípadov výslovne zakázané, tieto zvyšky sa veľmi často spaľujú, čo predstavuje ďalší zdroj emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na to by budovanie dodávateľských reťazcov bioenergie v prípade poľnohospodárskych zvyškov nielenže znížilo emisie skleníkových plynov, ale zároveň by aj mohlo pokryť časť súčasných energetických potrieb. Budúci rok budeme skúmať, ako by sa biomasa mohla mobilizovať. Poľnohospodárske zvyšky sú často rozptýlené, takže ich zhromažďovanie predstavuje výzvu. Okrem zberných centier by sme mohli tiež analyzovať potenciálne výnosy pre poľnohospodárov a koľko by priemysel mohol platiť za tieto zvyšky. Poľnohospodárske zvyšky by sa potom mohli stať komoditou, ktorá je príliš cenná na spálenie.

Irini Maltsoglou

Vedúca pracovníčka pre prírodné zdroje (zástupkyňa vedúceho tímu pre energetiku)

Divízia podnebia a životného prostredia (CBC)

Oddelenie klímy, biodiverzity, pôdy a vody

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)