Globálne a lokálne: bezpečná a cenovo dostupná energia

Zmeniť jazyk
Article Publikované 16. 11. 2017 Posledná zmena 20. 11. 2017
11 min read
Energia je komodita, s ktorou sa obchoduje na svetových trhoch. Nedostatok prístupu k cenovo dostupným zdrojom energie, narušenie tokov energie, vysoká závislosť od dovozu a voľné výkyvy cien sú vnímané ako potenciálne slabé miesta, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo a následne hospodársky a sociálny blahobyt dotknutých komunít. Môže zvýšenie kapacity obnoviteľnej energie v celej Európe a vo svete zmeniť pravidlá globálnej energetickej politiky? Ako k tomu prispieva energetická únia EÚ?

©Yusuf Onur Cepheli, My City /EEA

Kvalita nášho života závisí od spoľahlivých a dostupných dodávok energie. Mnoho tovarov a služieb, ktoré každodenne používame, využíva energiu – doma varené jedlo, príjemná teplota v domácnosti, horúca sprcha, televízne a rozhlasové programy, dodávky balíkov kúpených on-line, letecká doprava, jazda autobusom, telefón, lekárske zákroky atď. Prerušenie dodávok energie môže spôsobiť úplné zastavenie mnohých aktivít.

Európska únia (EÚ) v súčasnosti dováža o niečo viac ako polovicu svojej domácej spotreby energie, zatiaľ čo menšia časť energie vyrobenej v EÚ sa vyváža. Fosílne palivá, napriek ich klesajúcemu podielu na celkovej energetickej kombinácii zdrojov a celkového úbytku ich využívania, sú naďalej hlavným zdrojom energie, ktorá v roku 2015 pokrývala približne tri štvrtiny spotreby energie v EÚ. Okrem toho sa zvýšila závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív. V roku 2005 sa na každú tonu vyrobenú v EÚ doviezli 2 tony fosílnych palív a v roku 2015 EÚ doviezla na každú vyrobenú tonu 3 tony fosílnych palív.

Dvaja najväčší vývozcovia ropy a zemného plynu do EÚ sú Rusko a Nórsko. V roku 2015 Rusko dodávalo 29 % dovozu ropy a 37 % dovozu zemného plynu, za ním nasledovalo Nórsko s 12 % ropy a 32 % zemného plynu. V rokoch 2004 až 2015 sa Rusko stalo aj kľúčovým vývozcom tuhých palív, ako je čierne a hnedé uhlie, a v roku 2015 dodávalo 29 % dovozu, za ním nasledovala Kolumbia a Spojené štáty.

Miera závislosti od dovozu energie sa medzi členskými štátmi EÚ výrazne líši. Dánsko a Estónsko pokrývajú svoje energetické potreby takmer výlučne z národnej produkcie, zatiaľ čo Malta, Luxembursko a Cyprus dovážajú takmer všetku svoju energiu. Závislosť od dovozu, či už ide o členský štát alebo EÚ ako celok, by mohla predstavovať hospodárske a geopolitické riziko. Ak sa medzinárodné toky energie zastavia, tento vplyv by mohol výrazne presiahnuť vývozné a dovozné krajiny.

Ak sa tok zastaví

Rovnako ako mnohé iné zdroje, aj ropa a zemný plyn sú obchodovateľné komodity predávané na medzinárodných trhoch. Kolísanie cien možno vidieť každý deň v reakcii na signály trhu, politické vyhlásenia alebo dokonca čisté špekulácie na trhu. V posledných siedmich desaťročiach sa ceny ropy pohybovali od menej ako 20 USD až po viac ako 150 USD za barel ([1]). Niektoré z týchto výkyvov pozostávali z veľkých cenových šokov spôsobených politickými turbulenciami v ropných regiónoch, nedostatkom dodávok na globálnych trhoch v dôsledku obmedzenej výrobnej kapacity alebo prerušením obchodovania s energiou.

Ukrajina nie je len dovozcom, ale aj hlavnou tranzitnou krajinou, ktorá prepravuje plyn vyrobený v Rusku a stredoázijských republikách do východnej a juhovýchodnej Európy. Ako dôsledok sporu o cene Rusko 1. januára 2009 zastavilo dodávku zemného plynu na Ukrajinu. Počas niekoľkých dní zaznamenali Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Turecko pokles tlaku v potrubí. V Bulharsku zastavili kľúčové priemyselné podniky výrobu, zatiaľ čo Slovensko vyhlásilo výnimočný stav. Počas mimoriadne studenej zimy v roku 2009 nemohli byť domácnosti vykurované.

Kontrolou množstva energie dostupnej na globálnych trhoch môžu veľký výrobcovia ovplyvniť aj ceny. Napríklad po vojne Yom Kippur na Blízkom východe v rokoch 1973 – 1974 ceny ropy za niekoľko týždňov vzrástli z 20 USD na viac ako 50 USD ([2]). Táto „prvá ropná kríza“ bola vyvolaná okrem iného aj rozhodnutím viacerých krajín vyvážajúcich ropu o zvýšení cien vývozu ropy o 70 % a o zablokovaní vývozu do niektorých krajín. Vplyvy na globálnu ekonomiku sa prejavili okamžite.

Vzhľadom na rozsah možných sociálno-ekonomických vplyvov vlády často považujú za zraniteľnosť vysokú závislosť od dovozu kľúčových zdrojov (napr. ropa, plyn a elektrická energia), ako aj závislosť od obmedzeného počtu poskytovateľov. Z tohto dôvodu mnohé krajiny zaviedli opatrenia na riešenie výpadkov tým, že zvyšujú svoju kapacitu skladovania energie alebo diverzifikujú svoje zdroje. Niektoré krajiny dodatočne investovali do výroby obnoviteľnej energie na svojich územiach. Ostatné krajiny sa pripojili na cezhraničné energetické a elektrické rozvodné siete. Podobne sa v niektorých krajinách zmenili modely spotreby energie a správanie pri využívaní energie. Niektoré komunity sa museli vrátiť k spaľovaniu dreva na vykurovanie domácností, čo ovplyvnilo miestnu kvalitu ovzdušia. V iných krajinách, napríklad v Dánsku, prinútil nedostatok benzínu v sedemdesiatych rokoch verejnosť k väčšiemu využívaniu bicyklov a verejné orgány, aby to uľahčili, budovali rozsiahle cyklistické chodníky.

Celosvetový dopyt po energii bude rásť

Závislosť od dovozu nie je jediným rizikom spojeným s dodávkou energie. Energetická chudoba, definovaná ako nedostatok prístupu k dostatočnému množstvu energie za dostupné ceny, je niečo iné. Mohla by byť spôsobená nepripojením na hlavné energetické siete. Veľké výrobné zariadenia, ktoré poskytujú pracovné príležitosti miestnym komunitám, sa často spoliehajú na prístup k nepretržitému zásobovaniu energiou a k dopravným sieťam.

Očakáva sa, že v najbližších desaťročiach bude globálna spotreba energie rásť. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej správe o Energetickom výhľade sveta v roku 2016 usudzuje, že do roku 2040 sa zvýši celosvetový dopyt po energii o 30 %, a predpokladá nárast spotreby všetkých moderných palív. Najvyšší rast sa očakáva v oblasti obnoviteľnej energie. Očakáva sa tiež rast spotreby ropy, ale pomalšie ako v prípade zemného plynu, zatiaľ čo sa očakáva, že spotreba uhlia sa napriek rýchlej expanzii v posledných rokoch zastaví. IEA tiež poukazuje na to, že v roku 2040 stovky miliónov ľudí na celom svete stále nebudú mať doma elektrickú energiu alebo sa pri varení potravín budú musieť spoliehať na biomasu. Scenár rastu IEA odráža tiež geografický posun dopytu po energii smerom k industrializácii a urbanizácii krajín v Ázii, Afrike a Južnej Amerike.

Hľadanie alternatív

Rast dopytu po energii mobilizuje krajiny a energetické spoločnosti tak, aby hľadali alternatívne zdroje. Tie môžu pozostávať z hľadania zásob ropy a plynu v oblastiach a regiónoch, ktoré boli donedávna do značnej miery nedotknuté alebo nevyužívané, ako napríklad Arktída alebo dechtové piesky v Kanade. Môžu tiež zahŕňať nové technológie (napríklad tie, ktoré sa používajú pri ťažbe bridlicového oleja a plynu) na ťažbu známych zásob, ktoré predtým neboli dosiahnuteľné a ziskové. Pokles produkcie ropy na Strednom východe môže byť kompenzovaný nárastom produkcie bridlicovej ropy v Spojených štátoch. Prieskum a ťažba môžu spôsobiť znečistenie, únik ropy a ďalšie škody na životnom prostredí nielen v danom mieste, ale aj pozdĺž dopravných ciest.

Podobne prípadný rast dopytu po energii môže stimulovať investície do čistých obnoviteľných zdrojov energie. Čína, jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete, pokryla svoje narastajúce energetické potreby najmä investovaním do veľkých priehradných vodných a uhoľných elektrární. V januári 2017 však čínska Národná energetická správa oznámila zrušenie plánov pre viac ako 100 elektrární spaľujúcich uhlie. Tieto zrušenia prišli po zrušeniach oznámených v roku 2016, ktoré sa týkali elektrární už v štádiu výstavby. Rastúce obavy verejnosti zo zlej kvality ovzdušia a rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie než sa očakávalo, zrejme uľahčili rozhodnutie odísť od uhlia. Tento typ rozhodnutia nie je len výsledkom zlepšenia kvality ovzdušia, ale prispieva tiež k úsiliu obmedziť zmenu klímy.

Využitie potenciálu obnoviteľnej energie

Pri riešení problému bezpečnej, nepretržitej dodávky cenovo dostupnej energie sa vynárajú otázky, koľko energie je k dispozícii a odkiaľ je dostupná. Spoliehanie sa na lokálne a obnoviteľné zdroje energie môže byť najlepšou možnosťou, pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie a závislosť od dovozu. Okrem toho je dôležitá energetická účinnosť, v širokej miere definovaná ako lepšie využitie paliva, ktoré je k dispozícii.

Kapacita výroby energie sa líši v závislosti od regiónu a krajiny. V závislosti od ich polohy, prírodných zdrojov, topografie a dostupných technológií môžu krajiny a regióny optimalizovať svoje zdroje energie. Niektoré krajiny môžu mať vyšší potenciál výroby solárnej energie, zatiaľ čo iné by sa mohli viac spoliehať na energiu vetra, vody, prílivu alebo miestnu biomasu.

Kombinácia viacerých zdrojov je jedným z kľúčov na zabezpečenie stáleho zásobovania energiou, kým nebude možné čistú obnoviteľnú energiu v dostatočnom množstve skladovať a prepravovať, čo umožní jej neskoršie využitie na akomkoľvek mieste. Obavy o energetickú bezpečnosť môžu vyvolať aj krajiny, ktoré vyvážajú energiu na investovanie do miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Pri zachovaní súčasnej rýchlosti ťažby budú známe zásoby bežných fosílnych palív vyčerpané počas desaťročí. Dopyt po energii však zostane aj po vyčerpaní týchto rezerv. Vzhľadom na to existujú dva základné prístupy určenia spôsobu, akým bude možné uspokojiť budúci dopyt po energii. V rámci prvého prístupu by sa výrobcovia energie mohli rozhodnúť, že preskúmajú a využijú iné formy fosílnych palív, ako sú dechtové piesky alebo bridlicový plyn, alebo by mohli rozšíriť svoju činnosť do nových regiónov, ktoré boli doteraz relatívne nevyužité. Druhý prístup by mohol spočívať v pokrytí budúceho dopytu využívaním obnoviteľných zdrojov energie, nahradením existujúcej infraštruktúry a ponechaním zásob fosílnych palív v pôde.

Niektoré krajiny vrátane Spojených štátov sa rozhodli využiť ťažbu bridlicovej ropy a dechtového piesku, zatiaľ čo iné vrátane niektorých krajín závislých od uhlia a ropy, ako je Saudská Arábia a Čína, nedávno vyjadrili svoj záujem a záväzok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Saudská Arábia, najväčší výrobca a vývozca ropy na svete, má rovnaké predispozície aj pre solárnu a veternú energiu. Saudská Arábia, ako súčasť svojho úsilia o obnoviteľné zdroje energie, oznámila vo februári 2017 investície vo výške 50 miliárd USD do roku 2023 na vybudovanie kapacít solárnej a veternej energie s výkonom 700 megawattov.

Plánovanie dlhodobých výhod

Voľba typu paliva však nie je vždy určená topografiou, trhmi alebo globálnym dopytom. Takéto rozhodnutia by mohli byť založené na pracovných miestach a v konečnom dôsledku na hospodárskom blahobyte príslušných komunít. Ekonomika niektorých krajín a regiónov môže byť silne závislá od lokálne hojného výskytu typu fosílneho paliva, ako je uhlie alebo ropa. Diverzifikácia energetickej kombinácie zdrojov a prechod na obnoviteľné zdroje energie môže mať vplyv na miestne hospodárstvo a, konkrétnejšie, môže znamenať stratu pracovných miest. Vzhľadom na to si úspešný prechod často vyžaduje pochopenie sociálnych súvislostí a ponuku alternatívnych pracovných príležitostí pre miestnu pracovnú silu.

V tejto súvislosti môže byť závislosť od vývozu rovnako slabá ako závislosť od dovozu. Čo ak vaša krajina investovala a naďalej investuje do energetického zdroja, ktorý nemá budúcnosť? Čo ak hospodárstvo výrazne závisí od vývozu energie, ale kupujúci uprednostňuje čistejšie alternatívy? Diverzifikácia zdrojov energie a investovanie do obnoviteľnej energie sú pre hospodársku budúcnosť krajiny rovnako dôležité a nevyhnutné.

Lepšie prepojené energetické siete a trhy v rámci EÚ môžu skutočne pomôcť zvýšiť rozmanitosť zdrojov energie a uľahčiť prístup k čistejšej energii a zároveň zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie. Do istej miery môžu dokonca slúžiť ako nárazník globálnych energetických šokov a výrazného kolísania cien. Mohla by tiež pomôcť decentralizovanejšia kapacita výroby elektrickej energie (napr. solárne panely inštalované na strechách zásobujúce elektrickú sieť) a lepšie riadenie dopytu a ponuky (napr. prostredníctvom inteligentných meračov). Cieľom stratégie energetickej únie EÚ  je okrem iného riešiť tieto kľúčové otázky, ako je energetická bezpečnosť a energetická účinnosť, a dať spotrebiteľom významnejšiu úlohu na plne integrovanom energetickom trhu s cieľom zabezpečiť pravidelné zásobovanie všetkých používateľov energie energiou prijateľnou pre klímu a za prijateľné ceny.


([1])            West Texas Intermediate v reálnych cenách roku 2015.

([2])            West Texas Intermediate v reálnych cenách roku 2015.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Súvisiace publikácie

Pozri tiež

Geographic coverage

Temporal coverage

zahrnuté do:
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100