V centre pozornosti letecká a lodná doprava

Letecká a medzinárodná lodná doprava pomohli výrazne skrátiť vzdialenosti a zlepšiť prístup k lacnejším dovolenkám a tovaru. Pomohli tiež vytvoriť milióny pracovných miest doma i v zahraničí z dôvodu zvýšenia obchodu a cestovného ruchu.

Očakáva sa, že dopyt po oboch odvetviach porastie na celom svete a prinesie ďalšie možnosti trávenia voľného času, zvýšenia pohodlia a dostupnosti tovaru. Podľa predpokladov sa osobná doprava (vrátane leteckej dopravy) v EÚ v rokoch 1995 až 2050 zvýši približne o 70 % a nákladná doprava o 100 %. Podľa Medzinárodného fóra pre dopravu (ITF) pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa zvýši aj celosvetový objem nákladov. Čiastočnou príčinou je predpokladaný rast celosvetového obchodu. Fórum ITF tiež predpokladá geografické posuny režimov obchodovania po celom svete, keďže rast obchodu v rozvíjajúcich sa ekonomikách povedie k predĺženiu prepravných vzdialeností.

Takýto rast je na jednej strane dobrý pre hospodárstvo, na druhej strane väčší počet letov s cestujúcimi a intenzívnejšia lodná doprava znamenajú väčšie ohrozenie klímy, životného prostredia a ľudského zdravia. V odvetví leteckej a námornej dopravy sa čaká zvýšenie emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, ako je napríklad oxid uhličitý (CO₂), oxidy dusíka (NO_x) a oxidy síry (SO_x), ako aj hluku. Emisie oxidu uhličitého z uvedených odvetví v súčasnosti tvoria 5 % celosvetových emisií a podľa štúdie Európskeho parlamentu bude v roku 2050 letecká doprava zodpovedná až za 22 % a námorná doprava za 17 % celosvetových emisií CO₂.

Vo vzduchu

Lietanie sa považuje za bezpečný a pohodlný spôsob dopravy. V roku 2014 sa v Európe uskutočnilo o 80 % viac letov než v roku 1990. Z dôvodu hospodárskej recesie v roku 2008 začal počet letov postupne klesať, dnes sa však čísla opäť zvyšujú.

Čiastočným dôvodom je všeobecný trend dlhších letov a lietadiel s väčším počtom sedadiel. Prevažnú časť rastu podnecuje intenzívnejšie podnikanie v oblasti nízkonákladových letov, ktoré lákajú cestujúcich od tradičných prepravcov a otvárajú nové trasy prispievajúce k rastu v tomto odvetví. Tento trend bude zrejme pokračovať, keďže nízkonákladoví prepravcovia rozširujú flotily a začínajú ponúkať transkontinentálne lety, čím sa rozširuje výber pre cestujúcich a počet destinácií. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), agentúra OSN regulujúca tento sektor, predpokladá, že do roku 2036 sa svetová komerčná letecká flotila rozrastie na 47 500 lietadiel v porovnaní s 26 000 lietadlami v roku 2016.

Predbežné údaje za rok 2014 zhromaždené Európskou environmentálnou agentúrou ukazujú, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy sa v období rokov 2000 až 2007 zvýšili o 22,7 % a následne v rokoch 2007 až 2014 klesli o 3,5 %. Okrem nedávneho obdobia poklesu sa emisie trvale zvyšujú. Od roku 1990 sa zdvojnásobili a v roku 2014 boli o 18,3 % vyššie než v roku 2000. Očakáva sa, že tento rast bude pokračovať. Podľa jednej štúdie spôsobí ekologická stopa jednej osoby, ktorá absolvuje diaľkový let, také znečistenie ako motorista za dva mesiace. Inými slovami, jednosmerný transatlantický let z Paríža do New Yorku v ekonomickej triede vytvorí podľa emisnej kalkulačky organizácie ICAO približne 381,58 kilogramu CO₂. To je ekvivalent emisií, ktoré vzniknú zo spotreby energie v priemernej domácnosti za 10 dní.

Hluk, ktorý vzniká pri vyššom počte štartov a pristátí lietadiel, má tiež nepriaznivý vplyv na zdravie a spôsobuje viac než len obťažovanie a rušenie spánku ľudí, ktorí žijú v blízkosti letísk. Nedávny výskum vystavenia detí hluku z lietadiel preukázal zhoršenie školského prospechu a zdravotných problémov.

Sektor letectva sa venoval riešeniu niektorých z uvedených problémov posilnením palivovej úspornosti prostredníctvom zlepšení motora a dizajnu lietadiel. Využívanie udržateľných alternatívnych palív je však veľmi obmedzené a nedávny pokles celosvetových cien ropy oslabil tlak na letecké spoločnosti, aby vyvíjali obnoviteľné pohonné hmoty na základe biopaliva. Navyše letecké palivá používané v medzinárodných letoch sú oslobodené od vnútroštátnych daní. V porovnaní s palivami používanými v ostatných vysoko zdanených spôsoboch dopravy, ako je cestná doprava, táto daňová výnimka znižuje náklady na lietanie a používateľ neplatí za väčšinu negatívnych vplyvov na životné prostredie a klímu.

Letecké spoločnosti nepretržite inovujú svoje flotily. Nové lietadlá sú palivovo úspornejšie a majú tichšie motory, ale nahradenie celej flotily palivovo úspornejšími lietadlami bude istý čas trvať. Novšie lietadlá priniesli zníženie emisií na osobokilometer, ale tempo rastu v nedávnych rokoch a predpokladaný rast v budúcnosti znamená, že technologické zefektívnenie nedokáže zvládnuť absolútne zvýšenie celkových emisií z leteckej dopravy.

Morské diaľnice

Tisíce nákladných lodí sa bežne plavia na dlhé vzdialenosti na šírom mori a prevážajú milióny ton tovaru medzi kontinentmi – od čerstvého ovocia a televízorov po obilie či ropu. Odvetvie námornej dopravy zohráva dôležitú úlohu v európskom hospodárstve. Takmer 90 % externej nákladnej dopravy sa prepravuje po mori, čo znamená, že európske podniky a spotrebitelia sú mimoriadne závislí od tovaru dovezeného zo zvyšku sveta. Lodná doprava sa považuje za najlacnejší spôsob prevozu tovaru na svete, tento sektor je však stále veľmi zraniteľný, so sklonom k cyklickému opakovaniu období prudkého rastu a recesie.

Podiel medzinárodnej lodnej dopravy na emisiách skleníkových plynov je nižší než podiel cestnej dopravy alebo nákladnej leteckej dopravy, jej vplyv na životné prostredie sa však zvyšuje. Odhady uvádzajú, že lodná doprava emituje približne 1 miliardu ton CO₂ ročne a počíta sa so zvýšením tohto objemu do roku 2050 na 1,6 miliardy ton. Z najnovších údajov medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vyplýva, že pokiaľ sa neprijmú žiadne opatrenia, emisie skleníkových plynov z lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %, čo predstavuje 17 % celosvetových emisií.

Odvetvie námornej lodnej dopravy je veľmi závislé od fosílnych palív poháňajúcich lodné motory, predovšetkým od lodného paliva, ktoré tvorí zmes menej rafinovaných, viac znečisťujúcich a lacnejších olejov vrátane motorovej nafty, ťažkého vykurovacieho oleja a skvapalneného zemného plynu.

Oznamovanie a analýza lodných emisií je menej presná, keďže lode sa väčšinu času nachádzajú na otvorenom mori. Vplyv emisií je však zrejmý pri plavbe v blízkosti pobrežia. Spaľovaním lodných palív sa emituje oxid siričitý a oxidy dusíka, ktoré spôsobujú kyslý dážď a vytvárajú jemné častice. Tieto znečisťujúce látky sú nebezpečné pre ľudské zdravie a ekosystémy.

Znečisťovanie ovzdušia je len jedným z vplyvov námornej dopravy na životné prostredie. Námorná doprava čelila v uplynulých desaťročiach tlaku, aby urobila viac pre predchádzanie ropným haváriám a skládkovaniu odpadu a ďalších znečisťujúcich látok v mori. Sprísnil sa aj dohľad nad výletnými loďami z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Dopyt po okružných plavbách sa zvyšuje, čo vedie ku stavbe megalodí schopných prepraviť viac ako 5 000 cestujúcich a viac ako 1 000 členov posádky – v podstate sa stávajú plávajúcimi mestami na mori. Na veľkých lodiach vznikajú veľké objemy splaškových kalov, odpadu, odpadovej vody a látok znečisťujúcich ovzdušie, čím podľa kritikov zvyšujú riziko pre životné prostredie.

Väčšina prístavov nie je vybavená na to, aby zásobovali lode elektrickou energiou. V dôsledku toho sú lodné motory alebo palubné generátory vždy spustené dokonca aj vtedy, keď lode kotvia v prístave, aby uspokojili vnútorné energetické potreby lode, čo sa následne prejavuje zhoršovaním kvality ovzdušia v prístavných mestách. Intenzívnejšia preprava turistov výletnými loďami navyše ohrozuje citlivé ekosystémy, ako sú napríklad arktické a antarktické koralové útesy.

Hoci neboli prijaté žiadne dohodnuté a záväzné ciele, odvetvie lodnej dopravy a organizácia IMO prijali určité opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a znečistenia. Prijímajú sa nové prevádzkové opatrenia, ako je napríklad pomalá plavba, oblasti regulácie emisií síry, lepšie plánovanie trás a zákaz vypúšťania odpadu v citlivých námorných oblastiach a ich blízkosti, a začínajú sa používať lode s novým dizajnom trupu skonštruovaným tak, aby sa zvýšila palivová úspornosť a bezpečnosť. Venuje sa tiež pozornosť používaniu čistejších palív vrátane biopalív, ako aj elektrických hybridných pohonov. Od roku 2020 začne platiť nový celosvetový limit množstva síry prípustného v palive, ktorým sa obmedzí množstvo síry v palive na 0,5 %. Európska únia už obmedzila množstvo síry z komerčných lodí na úroveň 0,1 % v zóne, ktorá sa rozprestiera od Lamanšského prielivu po Baltské more.

Nastal čas na zmenu?

Leteckí dopravcovia a lodné spoločnosti uznávajú, že prijaté opatrenia nebudú dostatočné. Dosiahnutie cieľa Parížskej dohody – obmedziť celosvetové zvýšenie priemernej teploty na úroveň, ktorá je o 2 °C (podľa možností o 1,5 °C) vyššia než predindustriálna úroveň, – nie je možné bez plného zapojenia medzinárodnej leteckej a námornej dopravy. Niektoré zo zainteresovaných strán v uvedených sektoroch už prijímajú opatrenia. Napríklad niektoré letiská, ktoré si uvedomujú znepokojenie súvisiace s ich pozemnou prevádzkou, prijímajú celý rad opatrení, ktorými sa snažia nielen obmedziť hluk a emisie skleníkových plynov, ale aj pripraviť letisko na dôsledky zmeny klímy. V súčasnosti sa 92 európskych letísk zapojilo do programu Uhlíkovej akreditácie letísk, pričom 20 z nich je uhlíkovo neutrálnych.

Pokiaľ ide o opatrenia na celosektorovej úrovni, zodpovednosť leží na medzinárodných regulačných orgánoch. V prípade leteckej dopravy sa pozornosť zameriava na organizáciu ICAO, ktorej členovia sa snažia o dosiahnutie dohody o klíme v tomto roku. Členské štáty organizácie ICAO prijali cieľ uhlíkovo neutrálneho rastu do roku 2020 a ICAO v súčasnosti pripravuje „celosvetový mechanizmus založený na trhu“ (GMBM) alebo celosvetový on-line systém kompenzácií emisií uhlíka, ktorý by mal byť zavedený do roku do roku 2020 na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality. Plán tiež zahŕňa používanie účinnejších motorov a biopalív. Nepredpokladá sa však, že by prístup k trhovým nástrojom priniesol významné priame zníženie emisií v sektore leteckej dopravy. Skôr umožní leteckým dopravcom, aby kompenzovali zvyšovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom ich znižovania v iných odvetviach hospodárstva. V takom prípade sa počíta s ďalším rastom emisií znečisťujúcich látok a hluku.

Podobne organizácia IMO vedie rokovania o znižovaní emisií medzi jednotlivými štátmi prevádzkujúcimi lodnú dopravu. Rokuje sa o niekoľkých iniciatívach vrátane vytvorenia celosvetového systému zhromažďovania údajov, ktorý by mal slúžiť na zlepšenie informovanosti o emisiách pochádzajúcich z námornej dopravy a trhového systému.

Európska únia už prijala opatrenia na spomalenie rastu emisií leteckých dopravcov a lodných spoločností. EÚ a EUROCONTROL (medzinárodná organizácia pre riadenie bezpečnosti celoeurópskej leteckej prevádzky) tiež presadzujú efektívnejšie využívanie európskeho vzdušného priestoru a riadenie leteckej dopravy prostredníctvom iniciatívy Jednotné európske nebo. Európska únia spolupracuje so sektorom leteckej dopravy v rámci výskumných programov pri vývoji ekologickejších prúdových motorov z hľadiska hluku a ďalšieho znečistenia.

Emisie skleníkových plynov z letov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru ([1]) sú od roku 2012 zahrnuté do európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Európska únia udelila až do roku 2016 výnimku pre lety do krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru a z nich, aby poskytla organizácii ICAO čas na dosiahnutie celosvetovej dohody.

Podobne EÚ nalieha na organizáciu IMO, aby zaujala globálny prístup ku znižovaniu znečistenia. Európska únia požaduje od organizácie IMO a celého odvetvia lodnej dopravy, aby prijali nové prevádzkové opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti súčasných lodí a zlepšenie dizajnu nových plavidiel. Podľa nového európskeho nariadenia o monitorovaní, podávaní správ a overovaní budú veľké lode (s celkovým výtlakom 5 000 ton) používajúce európske prístavy musieť od roku 2018 oznamovať svoje overené ročné emisie CO₂ a ďalšie relevantné informácie. Lode budú musieť sledovať a oznamovať množstvo CO₂ emitovaného počas plavieb do prístavov EÚ, z nich a medzi nimi, ako aj v prístavoch EÚ. Odhaduje sa, že tento systém podávania správ zníži emisie uhlíka z pokrytých trás až o 2 %.

Existujú tiež platné pravidlá EÚ týkajúce sa emisií síry v európskych pobrežných vodách a prístavoch. V správe Európskeho parlamentu sa navrhuje, aby odvetvie námornej dopravy hľadalo alternatívne palivá a ďalšie obnoviteľné zdroje energie na pohon lodí.

 ([1]) Európsky hospodársky priestor tvorí 28 členských štátov Európskej únie, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.