Smerom k čistejšej a inteligentnejšej mobilite

Doprava tiež zohráva rozhodujúcu úlohu pri formovaní životného štýlu: potraviny, oblečenie i odpad z domácností – to všetko sa musí prepravovať. Doprava má vplyv na to, aká je ponuka výrobkov a naša spotreba. Dopravné systémy využívame na dochádzanie do zamestnania, do školy i divadla či pri dovolenkových cestách. Dnešné vysokorýchlostné vlakové spojenia umožňujú ľuďom každodenne dochádzať na dlhé vzdialenosti a bývať stovky kilometrov od pracoviska.

Súčasný dopravný model má však aj svoju odvrátenú stranu. Sektor dopravy významne negatívne ovplyvňuje životné prostredie a ľudské zdravie. Doprava zodpovedá za štvrtinu emisií skleníkových plynov v EÚ a spôsobuje znečistenie ovzdušia, hluk a fragmentáciu biotopov. Presnejšie povedané: doprava je jediný veľký hospodársky sektor v Európe, v ktorom sa od roku 1990 zvýšil objem skleníkových plynov a ktorý sa najviac podieľa na tvorbe emisií oxidov dusíka poškodzujúcich zdravie a životné prostredie. Podobne cestná doprava predstavuje jeden z hlavných zdrojov environmentálneho hluku v Európe.

Dopyt po doprave sa bude ďalej zvyšovať

V Európe je súčasný dopyt po doprave oveľa vyšší ako v roku 2000 a očakáva sa, že bude naďalej rásť. Podľa odhadov Európskej komisie sa do roku 2050 zvýši objem osobnej dopravy o 50 % a nákladnej dopravy o 80 % v porovnaní s úrovňami v roku 2013.

Ďalšie výzvy ešte len čakajú. Európska doprava veľmi závisí od ropy. Jej spotreba nielen uvoľňuje do ovzdušia skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie a prispieva k zmene klímy, ale aj zvyšuje zraniteľnosť hospodárstva, ktoré je vystavené výkyvom celosvetových dodávok energie a cien.

Doprava má pre naše hospodárstvo a kvalitu života rozhodujúci význam. Napriek tomu sa zanedbáva príprava európskej dopravnej infraštruktúry na výzvy, ktoré prináša zmena klímy. Dokáže sa európska železničná a cestná infraštruktúra vyrovnať s vyššími teplotami? Narušenia dopravných služieb – sopečný popol vo vzduchu, zaplavené cesty či poškodené železničné trate z dôvodu extrémneho počasia – môžu mať vážne následky pre cestujúcich, osoby, ktoré denne dochádzajú do zamestnania a podniky ďaleko za hranicami postihnutej oblasti.

Dopravný systém sa musí tiež adaptovať na zmeny demografického vývoja v Európe. Ako sa dá verejná doprava prispôsobiť potrebám mobility starnúceho obyvateľstva?

Technologické zlepšenia nestačia

V uplynulých rokoch sa neustále zvyšuje energetická účinnosť nových osobných a dodávkových vozidiel predávaných v Európe. Za každý najazdený kilometer spotrebujú menej paliva a uvoľnia menej znečisťujúcich látok než staršie modely. Na tomto zlepšení sa podieľali predovšetkým prísnejšie politické opatrenia. Na druhej strane neustále rastie počet vozidiel na cestách i najazdené vzdialenosti. Podobne ako pri autách sa zvýšila aj účinnosť leteckých motorov, zároveň však rastie počet cestujúcich a predlžujú sa nalietané vzdialenosti.

Prírastkové zvýšenie účinnosti prostredníctvom technologických zlepšení však neodstráni závislosť dopravného sektora od fosílnych palív a jeho vplyv na životné prostredie. Dokonca aj po nedávnom zvýšení účinnosti automobilových motorov sa približne len štvrtina spáleného paliva použije na samotný pohyb vozidla. Zvyšok sa stratí v podobe tepla či z dôvodu mechanickej neúčinnosti alebo na fungovanie príslušenstva. Navyše boli spochybnené nedávne údaje o zlepšení v oficiálnych štatistikách palivovej úspornosti. Existujú významné rozdiely medzi spotrebou paliva zaznamenanou pri jazde v skutočnom živote a pri testovaní v laboratórnych podmienkach.

Problém sa týka nielen áut, lietadiel, ciest, lodí či palív – teda rôznych súčastí dopravného systému, ale aj potreby ľahko, bezpečne a účinne premiestniť ľudí a tovar z jedného miesta na druhé. Musíme vybudovať čistý, inteligentný a súhrnný systém prepravy, ktorý uspokojí potreby mobility tak, že ponúkne službu prispôsobenú na mieru požiadavkám používateľa.

Vymedzenie potreby mobility: základňa alebo nadstavba?

Potreba mobility sa môže líšiť v závislosti od životného štýlu. Ľudia žijúci v kompaktných mestách, kde je všetko dostupné pešky, sa budú zrejme menej spoliehať na súkromné autá. Frekvencia a spôsob cestovania, ako aj spôsob dovozu spotrebúvaného tovaru môžu byť ovplyvnené cenami paliva, bývaním a trhmi práce, úrovňou príjmov i nízkymi úrokovými mierami bankových pôžičiek. Výber dopravného prostriedku môže ovplyvniť dokonca aj topografia.

Globalizácia trhov (teda globálny obchod a cestovanie) by nebola možná bez rozsiahlych dopravných sietí. Svetové hospodárstvo rastie spoločne s dopytom po doprave a oba tieto faktory sa navzájom podnecujú. V dnešnom globalizovanom svete si spotrebitelia môžu kúpiť výrobky, ktoré len pred niekoľkými desaťročiami neboli dostupné a ktoré im doručia až ku dverám. Zároveň sa zmenil náš životný štýl a spotrebiteľské požiadavky. Očakávame, že na pultoch supermarketov nájdeme lacné paradajky a po celý rok si budeme môcť dopriať cenovo dostupnú dovolenku. Napokon by sme sa nemali báť položiť si otázku, či všetku dopravu skutočne potrebujeme.

Potrebu mobility možno posudzovať rôznymi spôsobmi. Po prvé, je cestovanie skutočne nevyhnutné alebo je to len príjemné rozptýlenie? Možno sa mu vyhnúť? Po druhé, je možné zmeniť dopravný prostriedok na taký, ktorý je ohľaduplnejší k životnému prostrediu, napríklad cestovať vlakom namiesto lietadla alebo hromadnou dopravou namiesto súkromného auta? A napokon, je možné zlepšiť daný spôsob dopravy?

Na uvedených zásadách „vyhnúť sa, zmeniť a zlepšiť“ (okrem iného) sú založené aj dopravné politiky Európskej únie. Ďalšou zásadou, z ktorej vychádzajú mnohé opatrenia na obmedzenie negatívneho vplyvu dopravného sektora vrátane daní z pohonných hmôt, mýtneho či iných cestných poplatkov, je zásada „používateľ/znečisťovateľ platí“. Cieľom týchto opatrení je obvykle znížiť vplyv na životné prostredie. Napríklad vyššie dane a mýto môžu zvýšiť cenu za používanie vozidla a následne znížiť dopyt.

Bohužiaľ, ceny, ktoré používatelia v súčasnosti platia za dopravné služby, neodrážajú všetky náklady súvisiace so životným prostredím a verejným zdravím. Ceny uhlíka, celosvetové ceny ropy a ceny za osobné autá bývajú príliš nízke na to, aby vyslali dôrazný signál používateľom a investorom.

Cenový signál môže byť navyše oslabený subvenciami do dopravy, ktoré sú v Európe stále rozšírené. V niektorých prípadoch sú subvencie určené na podporu čistejších spôsobov dopravy, napríklad tie, ktoré sa vynakladajú na verejnú dopravu. V ostatných prípadoch, napríklad pri daňovom zvýhodnení podnikových vozidiel, daňových výnimkách pre medzinárodnú leteckú dopravu alebo lodné palivá a rôznych daňových režimoch pre naftu a benzín, môžu mať subvencie nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zablokovať neudržateľný model dopravných systémov.

Mobilizácia myšlienok, politiky a financií

Súčasný mix spôsobov dopravy a palív nie je udržateľný. Stojíme pred voľbou a môžeme sa rozhodnúť pre budovanie čistého, dostupného a súdržného systému mobility odolného voči zmene klímy, ktorý významnou mierou prispieva ku kvalite života a životnej pohode.

Čistejšia a inteligentnejšia doprava môže uspokojiť európsku potrebu mobility a zároveň byť v mnohom prospešná pre verejné zdravie vrátane čistejšieho ovzdušia, zníženia počtu dopravných nehôd, obmedzenia dopravných zápch a menšieho hluku. Tam, kde je to možné, môže podpora využívania aktívnych spôsobov mobility, napríklad pešej chôdze či jazdy na bicykli, pomôcť zlepšiť zdravotné problémy, ako sú napríklad kardiovaskulárne ochorenia a obezita.

Je jasné, že dekarbonizácia európskeho sektora dopravy potrvá určitý čas. Vyžaduje si kombináciu rôznych opatrení vrátane lepšieho plánovania miest, technologických zlepšení, širšieho využívania alternatívnych palív, dôraznejších cenových signálov, inovatívneho výskumu, nepretržitého osvojovania si najmodernejších technológií a prísnejšieho presadzovania platných pravidiel. Vyžaduje si tiež príslušné prispôsobenie všetkých investícií do infraštruktúry a politických opatrení.

Mohlo by sa zdať, že zmena európskej dopravy závislej od uhlíka na čistý a inteligentný systém mobility je obrovská úloha. Dá sa však zvládnuť a my vieme, ako na to. Zároveň je to nutnosť vzhľadom na súčasný vplyv dopravného systému na životné prostredie a verejné zdravie. Ja osobne tu vidím neobyčajnú príležitosť na vybudovanie lepšej a čistejšej budúcnosti.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ EEA