Ako nasýtiť hladné mesto

Dokonca aj človek, ktorý žije na farme, musí tak či onak dopraviť väčšinu potravín, ktoré zje. Keďže traja zo štyroch Európanov žijú v mestách, zásobovanie potravinami do veľkej miery závisí od dopravy a tá sa v súčasnosti spolieha predovšetkým na spaľovanie fosílnych palív. To má, samozrejme, veľký vplyv na životné prostredie a klímu.

Celkovo viac ako polovica obyvateľov sveta žije v mestských oblastiach a podľa predpokladov OSN sa tento podiel do roku 2050 zvýši približne na dve tretiny — teda viac ako šesť miliárd ľudí. Mnohé z miest sú projektované pre rastúcu a pomerne bohatú strednú triedu, takže dopyt po preprave všetkých druhov potravín, ktoré uspokoja naše potreby i chute sa pravdepodobne zvýši.

Prejdená vzdialenosť nevypovedá veľa o trase

Preprava potravín, ľudí a tovaru má rôzny vplyv na životné prostredie vrátane znečistenia ovzdušia, hluku, fragmentácie krajiny a emisií skleníkových plynov. Aby sa zohľadnili všetky tieto vplyvy, vznikol pojem „potravinové kilometre“, obvykle označujúci vzdialenosť, ktorú potraviny prejdú, kým sa nedostanú do domácností, supermarketov či reštaurácií.

Výpočet potravinových kilometrov môže byť v niektorých prípadoch užitočný na odhadnutie vplyvu potravín na životné prostredie. Má však viacero podstatných obmedzení: iba časť vplyvu na životné prostredie súvisiaceho s potravinami vychádza z dopravy. Pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, zvyčajne je oveľa dôležitejšie, ako sa potraviny vyrábajú (napr. vo vykurovaných skleníkoch alebo na otvorených poliach v sezóne) než z akej vzdialenosti boli dopravené. Väčšina vplyvov stravy na životné prostredie súvisí s výrobnou fázou, ktorá zahŕňa klčovanie lesov na poľnohospodárske využitie, zavlažovanie, používanie chemických hnojív, kŕmenie zvierat atď.

Výlučné používanie „potravinových kilometrov“ nielenže ignoruje spôsob výroby potravín, ale aj typ potravín, ktoré kupujeme. Ekologickú stopu jednotlivca z hľadiska skleníkových plynov môže o štvrtinu znížiť vegetariánska strava či len zníženie spotreby mäsa, preorientovanie sa na iný druh mäsa a obmedzenie plytvania potravinami.

Okrem toho „potravinové kilometre“ obvykle vyjadrujú trasu z miesta výroby do supermarketu či reštaurácie. Preprava veľkého množstva potravín z jedného miesta na druhé však môže byť veľmi efektívna. Pri odhadovaní vplyvu potravín na životné prostredie je oveľa dôležitejšie, aký spôsob dopravy do supermarketu a späť domov zvolíte: pešo, na bicykli, autom či autobusom.

Určiť kto a čo predáva

Potravinové kilometre sú zrejme len okrajovým faktorom v porovnaní s tým, ako sa potraviny dostávajú k spotrebiteľom. Neexistuje žiadny jediný spoločný potravinársky dodávateľský reťazec na európskej úrovni. Poskytovatelia logistických služieb sa v minulých rokoch snažili vytvárať združenia a poskytovať služby v rámci celej Európy. Napriek tomuto trendu však celoeurópski poskytovatelia logistických služieb čelia cenovým tlakom, a preto sa spoliehajú na subdodávateľské dohody s drobnými prevádzkovateľmi. V dôsledku toho významnú časť nákladnej cestnej dopravy stále zabezpečujú a prepravujú subdodávatelia – bezpočet drobných podnikov a prepravcov.

Zároveň sa podľa štúdie Európskej komisie zvýšila koncentrácia maloobchodného predaja potravín v EÚ z dôvodu rozšírenia supermarketových reťazcov, hypermarketov a diskontných predajní s centralizovaným distribučným systémom zahŕňajúcim modernú logistiku. Inými slovami – v oblasti maloobchodného predaja potravín pôsobí menej subjektov. To vedie k zefektívneniu logistiky a nákladovým úsporám, zároveň však podstatne ovplyvňuje výber potravín, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii a komplikuje vstup menších výrobcov do širších distribučných systémov.

V centralizovaných logistických systémoch nemusí všetko fungovať hladko a môže dochádzať k výpadkom zásobovania supermarketov i spotrebiteľov potravinami. Napríklad protesty súvisiace s pohonnými hmotami v Spojenom kráľovstve v roku 2000 viedli k tomu, že supermarkety v niekoľkých prípadoch zaviedli prídelový predaj potravín až do obnovenia dodávok.

Založenie potravinového systému na preprave na veľké vzdialenosti ovplyvňuje aj druh potravín, ktoré jeme. Keďže potraviny musia počas prepravy aj po nej zostať čerstvé alebo aspoň požívateľné, väčšina čerstvých výrobkov sa musí zozbierať nedozretá a pri mnohých druhoch potravín je nutné používať konzervačné látky.

Éra dronov na dovoz pizze?

V Európe rýchlo rastie on-line predaj zmiešaného tovaru, čo môže priniesť veľkú zmenu spôsobu dopravy potravín ku spotrebiteľom. Nie je však príliš jasné, či to bude, alebo nebude dobré pre životné prostredie.

Podľa štúdie Massachusettského technologického inštitútu týkajúcej sa nakupovania elektroniky, oblečenia a hračiek mal najmenší vplyv na životné prostredie internetový predaj. Hlavné dôvody sú dva: kupujúci nemusí chodiť do predajne a vedenie webovej lokality malopredajcu vytvára oveľa menej emisií (a spotrebúva menej energie) než fyzická predajňa. Ak však žijete v blízkosti obchodu so zmiešaným tovarom, výsledky výpočtov sa môžu líšiť. Dôležitých je niekoľko faktorov: Ako ďaleko je najbližšia predajňa? Idete pešo, na bicykli alebo autom? Kupujete potraviny na celý týždeň alebo len na jedno jedlo?

Ďalšou otázkou je, ako naše nákupné návyky držia krok so zmenami technológie dopravy. Elektrické nákladné autá bez vodiča a drony na doručovanie pizze sa môžu stať skutočnosťou skôr, než si myslíme. V oblasti diaľkovej prepravy môžu situáciu zmeniť efektívnejšie kontajnerové lode, napríklad pomalé parolode spojené s plachetnicami.

Podobne sa môže zmeniť zoženie nášho jedálneho lístka v prospech vegetariánskej stravy. Potrebu bielkovín by mohli do veľkej miery uspokojiť vodné rastliny či hmyz. Pokiaľ ide o logistiku, bolo by oveľa jednoduchšie prepravovať veľmi výživné a koncentrované prášky či pilulky, až na to, že podobné suché riešenia zrejme nie sú v súlade s predstavou väčšiny z nás o chutnej večeri, aspoň zatiaľ nie.

Znížiť potrebu dopravy a pomôcť mestám, aby sa prispôsobili vplyvu zmeny klímy, môžu ďalšie inovatívne riešenia, ako je pestovanie potravín v mestách, napríklad vo vertikálnych farmách a na strechách.

Pohľad na európsky potravinový systém

Siedmy environmentálny akčný program stanovuje ambiciózne ciele „dobrého života v rámci možností našej planéty“. Poukazuje na potravinárstvo, mobilitu a bývanie ako na oblasti, v ktorých by sa mal znížiť celkový vplyv spotreby v rámci životného cyklu na životné prostredie. Uvedené oblasti spoločne zodpovedajú takmer za 80 % vplyvu spotreby na životné prostredie.

Možno by bolo vhodné začať riešením problému plytvania potravinami, ktorých priemerný občan EÚ vyhodí asi 179 kg ročne, keďže menšie plytvanie by viedlo k zníženiu potreby dopravy. Otázka neudržateľnej spotreby si však žiada zohľadnenie celého potravinového systému vrátane výroby, spotreby a riadenia.

Z tejto skutočnosti vychádzala EEA pri svojom nedávnom posudzovaní vrátane dokumentu Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a prehľadu o poľnohospodárstve v rámci správy SOER 2015 (Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015). Systémové analýzy sa zaoberajú potravinami v širších súvislostiach udržateľnosti a spájajú ich nielen so súčasným vplyvom na životné prostredie, ale aj s otázkami ako je potravinová bezpečnosť v globalizovanom svete, rastúci dopyt po potravinách súvisiaci s rastom svetovej populácie, zvyšovanie príjmov, vplyv zmeny klímy na výrobu potravín a zmena stravovacích návykov s obezitou na jednej strane a podvýživou na druhej strane.