Zmena klímy a moria

Zmeny morského potravinového reťazca Oceány pohlcujú teplo z ovzdušia. Zo súčasných meraní vyplýva, že otepľovanie oceánov za uplynulé desaťročia ovplyvnilo oblasti hlboko pod povrchom oceánu. Vplyv otepľovania oceánov na morský život je silný, pričom najviac je ohrozená biodiverzita. Nikde to nevidieť tak jasne, ako v prípade planktónu žijúceho v teplejších vodách v severovýchodnom Atlantiku. Niektoré druhy planktónu (Copepoda) sa pohybujú na sever rýchlosťou 200–250 km za desaťročie. Tento drobný planktón sa nachádza takmer na spodku potravinového reťazca. Živia sa ním ryby a ďalšie živočíchy v severovýchodnom Atlantiku a v dôsledku jeho presunu na sever (8) sa môže zmeniť aj ich výskyt v oceánoch.

Živočíchy, ktoré žijú mimo svojho optimálneho teplotného rozpätia, vydávajú viac energie na dýchanie, a to na úkor ostatných životných funkcií. V dôsledku toho sú slabšie a náchylnejšie na choroby a konkurenčnú výhodu získavajú druhy, ktorým lepšie vyhovuje nový teplotný režim. Pri nevyhovujúcich teplotách sa komplikuje vývoj spór, vajíčok či mláďat. Niektoré druhy v nových podmienkach trpia a to môže následne ovplyvniť ďalšie organizmy, ktoré sú od nich závislé alebo sú s nimi vo vzájomnom vzťahu. Sled udalostí v konečnom dôsledku ovplyvní celkové fungovanie ekosystému a môže spôsobiť stratu biodiverzity. Presne to sa deje s planktónom: keďže slúži ako potrava mnohým ďalším organizmom, jeho problémy ovplyvnia celý potravinový reťazec.

Živočíchy na vyšších stupňoch potravinového reťazca, ktoré nemôžu nájsť potravu, sa musia v záujme prežitia presúvať. V Európe, kde sa teplota morského povrchu zvyšuje oveľa rýchlejšie než v svetovom oceáne, sa presúvajú predovšetkým na sever. Tento jav môže ovplyvniť zásoby rýb. Ukazuje to príklad makrely, ktorá začala tráviť viac času v severnejších vodách. Môže sa spustiť dominový efekt, ktorý sa dotkne miestnych rybárov a vzdialenejších spoločenstiev. Jedným z dôsledkov dominového efektu bola neslávne známa „makrelová vojna" medzi EÚ a Faerskými ostrovmi. „Makrelová vojna" sa začala čiastočne z dôvodu nadmerného rybolovu tresky belasej a čiastočne ako priamy dôsledok presunu niektorých druhov rýb, vrátane sleďa atlantického a makrely, ďalej na sever vplyvom zvyšovania morských teplôt. Ryby strávili dlhší čas vo faerských vodách a to viedlo k sporom o rybolovné práva. Faerské ostrovy sa domnievali, že majú právo na lov vo svojich vodách, z hľadiska EÚ však došlo k porušeniu dohôd o udržateľných rybolovných kvótach, ktoré by mohlo znamenať riziko nadmerného rybolovu a následnú stratu príjmov a pracovných miest v EÚ. Spor bol ukončený v roku 2014, keď EÚ odvolala zákaz dovozu rýb ulovených vo faerských vodách výmenou za ukončenie rybolovu zo strany rybárov na Faerských ostrovoch.

Acidifikácia

Oceány pohlcujú nielen teplo, ale aj oxid uhličitý. Čím viac CO2 sa dostane do ovzdušia, tým viac ho pohltia oceány, v ktorých reaguje s vodou a vytvára kyselinu uhličitú spôsobujúcu acidifikáciu. Od roku 1750 oceány pohltili viac než štvrtinu oxidu uhličitého uvoľneného do atmosféry vyprodukovaného ľudskou činnosťou.

Acidifikácia oceánov historicky súvisí s každým z piatich veľkých hromadných vyhynutí, ku ktorým došlo na Zemi. Súčasná acidifikácia je 100-krát rýchlejšia než v ktoromkoľvek z predchádzajúcich období za uplynulých 55 miliónov rokov a môže sa stať, že živočíšne druhy sa jej nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť.

Acidifikácia ovplyvňuje morský život rôznymi spôsobmi. Znižovanie pH morskej vody vyvoláva problémy s vytváraním ulít či kostrového materiálu u koralov, slávok, ustríc a ďalších morských organizmov, ktoré si vytvárajú ulity z uhličitanu vápenatého. Antropogénne znižovanie pH morskej vody tak môže ovplyvniť celý morský ekosystém.

Mŕtve zóny

Oteplenie oceánov urýchľuje metabolizmus organizmov a ich príjem kyslíka, čím sa následne znižuje koncentrácia kyslíka vo vode. V konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že niektoré časti oceánov sa stanú pre morské organizmy úplne neobývateľnými.

Príčinou znižovania koncentrácie kyslíka v moriach je aj prenikanie živín do vody. Napríklad dážď splachuje živiny z poľnohospodárskych hnojív do mora. K obohateniu vody živinami, napríklad dusičnanmi a fosfátmi, síce dochádza aj prirodzene, ale približne 80 % všetkých živín v mori má pôvod v suchozemskej činnosti vrátane kanalizácie, poľnohospodárskych odtokov a priemyselného a komunálneho odpadu. Zvyšok väčšinou pochádza z dusíkatých plynov vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív v doprave, priemysle, vo výrobe energie a pri kúrení. Dôsledky obohatenia morskej vody o živiny sa môžu zhoršiť v tých častiach Európy, v ktorých zmena klímy vyvolala zvýšenie zrážok a teplôt.

Obohatenie vody o živiny vyvoláva proces známy ako eutrofizácia, ktorý vedie k nadmernému rastu rastlín. Eutrofizácia v moriach vedie k rastu tzv. vodného kvetu. Nadmerné dýchanie, odumieranie a rozklad vodných rastlín odčerpáva z vody kyslík. To spôsobuje nedostatok kyslíka a v konečnom dôsledku vznik hypoxických oblastí alebo tzv. mŕtvych zón, v ktorých nie sú aeróbne živé organizmy schopné prežiť.

Mŕtve zóny nájdeme v európskych čiastočne uzavretých oblastiach napríklad v Baltskom a Čiernom mori. Teplota vody v Baltskom mori sa za posledných sto rokov zvýšila o 2 °C, čo prispelo k rozšíreniu mŕtvych zón. Okrem toho sa globálny výskyt mŕtvych zón od polovice 20. storočia každých desať rokov zdvojnásobuje. Emisie živín do európskych morí sa v súčasnosti síce zastavili, ale ich pozostatky z minulosti povedú k vzniku mŕtvych zón ešte dlhé desaťročia, kým sa v moriach neobnoví pôvodný stav.

Neistá budúcnosť

Určité modely sa síce zaoberajú scenármi zmeny klímy, je však ťažké predpovedať, ako sa budú správať morské druhy, keďže tlak na oceány sa znásobuje. Určite však vieme, že už dnes musíme prijať opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby sme obmedzili ďalšie otepľovanie oceánov a ich acidifikáciu, ako aj účinky oboch týchto javov na životné prostredie a naše dobré životné podmienky.