Poľnohospodárstvo a zmena klímy

Potraviny predstavujú základnú ľudskú potrebu a zdravá výživa tvorí najdôležitejšiu súčasť nášho zdravia a životnej pohody. Časom sa vyvinul zložitý a čoraz globalizovanejší systém výroby a dodávok, ktorý uspokojuje rôzne chute a celkovú potrebu potravín. V dnešnom svete je možné, že ryba ulovená v Atlantiku sa bude spoločne s ryžou dovezenou z Indie v priebehu niekoľkých dní podávať v pražskej reštaurácii. Aj európske potravinárske výrobky sa predávajú a spotrebúvajú po celom svete.

Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy

Potraviny, ktoré sa nám dostanú na tanier, najskôr treba vyrobiť, uskladniť, spracovať, zabaliť, dopraviť, pripraviť a naservírovať. Pri každom z uvedených krokov súvisiacich s výrobou potravín sa do ovzdušia uvoľňujú skleníkové plyny. Pri poľnohospodárskych činnostiach sa uvoľňuje predovšetkým veľké množstvo dvoch veľmi účinných skleníkových plynov: metánu a oxidu dusného. Metán vytvárajú hospodárske zvieratá pri trávení v dôsledku enterickej fermentácie a uvoľňujú ho pri grganí. Môže sa uvoľňovať aj z uskladneného maštaľného hnoja a organického odpadu na skládkach. Emisie oxidu dusného sú nepriamym produktom organických a minerálnych dusíkatých hnojív.

V roku 2012 sa poľnohospodárstvo podieľalo na celkových emisiách skleníkových plyn v EÚ 10 %. Emisie EÚ pochádzajúce z poľnohospodárstva sa v období rokov 1990 až 2012 znížili o 24 %, a to vďaka významnému zníženiu stavu dobytka, efektívnejšiemu používaniu hnojív a lepšiemu nakladaniu s maštaľným hnojom.

Poľnohospodárstvo vo zvyšku sveta sa však vydalo opačným smerom. Celosvetové emisie z pestovania plodín a chovu hospodárskych zvierat sa v období rokov 2001 až 2011 zvýšili o 14 %. K zvýšeniu došlo predovšetkým v rozvojových krajinách z dôvodu rastu celkového objemu poľnohospodárskej výroby. Tento rast vyvolal najmä zvýšený celosvetový dopyt po potravinách a zmeny modelu spotreby potravín v rozvojových krajinách, v ktorých stúpli príjmy obyvateľov. Emisie spôsobené enterickou fermentáciou sa za uvedené obdobie zvýšili o 11 % a tvoria 39 % celkového objemu uvoľnených skleníkových plynov v tomto odvetví za rok 2011.

Vzhľadom na zásadný význam potravín v našom živote zostáva ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva pomerne problematické. V súvislosti s výrobou potravín v EÚ však stále existujú možnosti ich ďalšieho znižovania. Pomohlo by lepšie začlenenie inovatívnych techník do výrobných metód, napríklad zachytávanie metánu z maštaľného hnoja, efektívnejšie využívanie hnojív a zefektívnenie výroby mäsa a mliečnych výrobkov (t. j. zníženie emisií na jednotku vyrobených potravín).

Znižovaniu emisií skleníkových plynov uvoľňovaných pri výrobe potravín by popri zefektívnení výroby mohli pomôcť aj zmeny na strane spotreby. Mäso a mliečne výrobky majú vo všeobecnosti najväčšiu celosvetovú emisnú stopu a sú najnáročnejšie z hľadiska spotreby surovín a vody na kilogram potravín. Pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov z chovu dobytka a výroby krmív rastlinného pôvodu, každé z týchto odvetví vytvorí viac ako 3 miliardy ton ekvivalentu CO2. Doprava po odchovaní či dopestovaní a spracovanie tvoria len nepatrný podiel emisií súvisiacich s potravinami. K zníženiu emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve môžeme prispieť obmedzením plytvania potravinami a znížením spotreby potravinárskych výrobkov, ktoré sú náročné z hľadiska emisií.

Zmena klímy ovplyvňuje poľnohospodárstvo

Pestovanie plodín si vyžaduje vhodnú pôdu, vodu, slnečné svetlo a teplo. Vyššia teplota vzduchu už ovplyvnila dĺžku vegetačného obdobia vo veľkej časti Európy. Obilniny kvitnú a dozrievajú o niekoľko dní skôr. Predpokladá sa, že tieto zmeny budú v mnohých regiónoch pokračovať.

Predĺženie vegetačného obdobia a obdobia bez mrazov môže vo všeobecnosti viesť k zvýšeniu produktivity poľnohospodárskej výroby v severnej Európe. Vyššie teploty a dlhšie vegetačné obdobia umožňujú pestovanie nových plodín. Na druhej strane sa však očakáva, že extrémne horúčavy a pokles objemu zrážok a dostupnosti vody znížia produktivitu pri pestovaní plodín. Predpokladajú sa väčšie výkyvy ročných výnosov plodín z dôvodu extrémnych horúčav a ďalších faktorov, napríklad škodcov a chorôb.

V určitých častiach Stredozemia by sa niektoré letné plodiny mohli začať pestovať namiesto letných mesiacov (s extrémnymi horúčavami a nedostatkom vody) v zime. V iných oblastiach, napríklad v západnom Francúzsku a juhovýchodnej Európe, zrejme poklesnú výnosy v dôsledku horúcich a suchých letných období, keďže pestovanie daných plodín v zime nie je možné.

Zmeny teplôt a vegetačných období môžu ovplyvniť aj šírenie určitých druhov hmyzu, inváznych burín či chorôb, čo sa dotkne výnosov plodín. Zníženiu výnosov je čiastočne možné predísť využívaním takých pestovateľských postupov, ako je striedanie plodín podľa dostupnosti vody, prispôsobenie času sejby teplotným a zrážkovým režimom a používanie odrôd plodín, ktoré sa lepšie hodia do nových podmienok (napríklad plodín odolných voči horúčavám a suchu).

Zmena klímy však neovplyvňuje len zdroje potravín na pevnine. Zmenil sa aj výskyt niektorých zásob rýb v severovýchodnom Atlantiku, čo pociťujú spoločenstvá závislé od týchto zásob v rámci celého dodávateľského reťazca. Okrem zintenzívnenia námornej dopravy môže zvýšenie teploty vody uľahčiť usadenie inváznych morských druhov, ktoré by mohli spôsobiť zánik miestnych druhov.

Poľnohospodári a rybári môžu na adaptáciu na zmenu klímy použiť finančné prostriedky z fondov EÚ vrátane Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pôžičiek od Európskej investičnej banky. V rámci SPP existujú ďalšie fondy zamerané na pomoc pri znižovaní emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskej činnosti.

Globálny trh, globálny dopyt, globálne otepľovanie...

Vzhľadom na predpokladaný rast obyvateľstva a zmeny stravovacích návykov smerom k vyššej spotrebe mäsa sa v najbližších desaťročiach predpokladá zvýšenie celosvetového dopytu po potravinách o 70 %. Poľnohospodárstvo patrí medzi hospodárske sektory s najväčším vplyvom na životné prostredie. Významné zvýšenie dopytu sa zákonite prejaví v dodatočných tlakoch. Ako uspokojiť zvyšujúci sa globálny dopyt a zároveň obmedziť vplyv výroby a spotreby potravín v Európe na životné prostredie?

Zníženie množstva vyrobených potravín nie je životaschopné riešenie. Európska únia je jedným z najväčších svetových výrobcov potravín a vyrába približne jednu osminu celosvetového objemu obilnín, dve tretiny vína, polovicu cukrovej repy a tri štvrtiny olivového oleja. Každé zníženie objemu hlavných plodín by pravdepodobne ohrozilo potravinovú bezpečnosť v EÚ i vo svete a zvýšilo svetové ceny potravín. Tým by sa skomplikoval prístup mnohých skupín obyvateľov sveta k cenovo dostupným a výživným potravinám.

Výroba väčšieho množstva potravín na pôde, ktorá sa už využíva na poľnohospodárske účely, si vyžaduje intenzívnejšie používanie dusíkatých hnojív, z ktorých sa uvoľňujú emisie oxidu dusného prispievajúce ku zmene klímy. Intenzívnym poľnohospodárstvom a používaním hnojív sa do pôdy a vodných útvarov uvoľňujú dusičnany. Vysoké koncentrácie živín (najmä fosfátov a dusičnanov) vo vodných útvaroch síce priamo nesúvisia so zmenou klímy, spôsobujú však eutrofizáciu. Eutrofizácia podporuje rast rias a odčerpáva z vody kyslík, čo má závažný vplyv na vodné organizmy a kvalitu vody.

Uspokojovanie zvýšeného dopytu po potravinách v Európe alebo vo zvyšku sveta využívaním väčšej rozlohy pôdy by malo vážne dôsledky na životné prostredie a klímu. Najvhodnejšie poľnohospodárske oblasti sa v Európe do veľkej miery už využívajú. Pôda, a to najmä úrodná poľnohospodárska pôda, je v Európe i vo svete obmedzeným zdrojom.

Riešením nie je ani premena zalesnených oblastí na poľnohospodársku pôdu, keďže pri takomto postupe sa vytvárajú emisie skleníkových plynov. Podobne ako pri mnohých ďalších zmenách spôsobu využívania pôdy je aj pri odlesňovaní (ku ktorému v súčasnosti dochádza väčšinou mimo Európskej únie) ohrozená biodiverzita a ešte viac oslabená schopnosť prírody vyrovnať sa s vplyvmi zmeny klímy (napríklad schopnosť absorbovať veľké množstvo zrážok).

Konkurenčné požiadavky

Je zrejmé, že svet bude musieť vyrobiť viac potravín a že hlavné zdroje sú obmedzené. Poľnohospodárstvo má veľký vplyv na životné prostredie a klímu. Zmena klímy navyše podmieňuje (a bude podmieňovať) to, koľko potravín je možné vyrobiť a kde.

Otázka, čo bude kto pestovať a kde to bude pestovať, má sociálno-ekonomickú povahu a pravdepodobne sa v budúcnosti stane oveľa spornejšou. Globálna súťaž o základné zdroje, predovšetkým vzhľadom na pretrvávajúce vplyvy zmeny klímy, vedie rozvojové krajiny k nakupovaniu veľkých plôch poľnohospodárskej pôdy v menej rozvinutých krajinách. Nákup pôdy a vplyvy zmeny klímy vyvolávajú otázky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti najmä v rozvojových krajinách. Potravinová bezpečnosť neznamená len výrobu dostatočného množstva potravín, ale aj možnosť prístupu k dostatočne výživným potravinám.

Tento zložitý problém si vyžaduje jednotný a integrovaný prístup k zmene klímy, energii a potravinovej bezpečnosti. Vzhľadom na zmenu klímy a súťaž o vzácne zdroje sa celý potravinový systém bude musieť transformovať a zefektívniť z hľadiska využívania zdrojov, pričom sa neustále musí znižovať jeho vplyv na životné prostredie vrátane emisií skleníkových plynov. Musíme zvýšiť výnosy a zároveň znížiť závislosť od agrochemikálií, obmedziť plytvanie potravinami a znížiť spotrebu potravín náročných na zdroje a emisie skleníkových plynov, ako je napríklad mäso.

Pritom nesmieme zabudnúť, že poľnohospodári zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní a riadení európskej biodiverzity. Zároveň sú nenahraditeľnou súčasťou vidieckeho hospodárstva. Politické riešenia mimoriadne zložitého problému potravín a životného prostredia by teda mali zohľadňovať vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie a jeho sociálnoekonomický význam pre mnohé spoločenstvá.