Právne predpisy týkajúce sa ovzdušia v Európe

Množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia, ktoré dýchame, sa vo veľkej miere znížilo, odkedy EÚ v 70. rokoch 20. storočia zaviedla politiky a opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z hlavných zdrojov vrátane dopravy, priemyslu, výroby energie sú v súčasnosti regulované a vo všeobecnosti klesajú, aj keď nie vždy v predpokladanom rozsahu.

Zameranie na znečisťujúce látky

Jedným zo spôsobov, akým sa EÚ podarilo dosiahnuť toto zlepšenie, bolo stanovenie právne záväzných a nezáväzných limitov pre celú Úniu so zreteľom na určité znečisťujúce látky rozptýlené v ovzduší. EÚ stanovila normy týkajúce sa tuhých znečisťujúcich častíc (PM) určitých veľkostí, ozónu, oxidu siričitého, oxidov dusíka, olova a iných znečisťujúcich látok, ktoré môžu mať škodlivé účinky na ľudské zdravie a ekosystémy. Kľúčové právne predpisy, ktorými sa stanovujú limity znečisťujúcich látok v Európe, zahŕňajú smernicu o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (2008/50/ES) z roku 2008 a rámcovú smernicu o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (96/62/ES).

Ďalším prístupom k vydávaniu právnych predpisov na zlepšenia v oblasti kvality ovzdušia je stanovovanie národných ročných emisných limitov pre určité znečisťujúce látky. V týchto prípadoch sú krajiny zodpovedné za zavedenie opatrení potrebných na zabezpečenie toho, aby boli úrovne emisií pod stropmi stanovenými pre príslušnú znečisťujúcu látku.

V Göteborskom protokole k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (LRTAP) aj v smernici EÚ o národných emisných stropoch (2001/81/ES) sa stanovujú ročné limity emisií pre európske krajiny týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie vrátane tých znečisťujúcich látok, ktoré sú zodpovedné za okysľovanie, eutrofizáciu a znečistenie prízemným ozónom. Göteborský protokol bol revidovaný v roku 2012. Smernica o národných emisných stropoch bude preskúmaná a revidovaná v roku 2013.

Zameranie na odvetvia

Okrem stanovenia noriem kvality ovzdušia pre určité znečisťujúce látky a ročných stropov na úrovni jednotlivých krajín sú európske právne predpisy určené aj na zameranie sa na konkrétne odvetvia, ktoré sú zdrojmi znečistenia ovzdušia.

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z priemyselného odvetvia sú regulované okrem iných aj smernicou o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ) z roku 2010 a smernicou o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (2001/80/ES) z roku 2001.

Emisie z vozidiel boli regulované prostredníctvom celého radu noriem týkajúcich sa výkonu a palív vrátane smernice týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (98/70/ES) z roku 1998 a noriem o emisiách vozidiel známych ako euronormy.

Normy Euro 5 a Euro 6 zahŕňajú emisie z ľahkých vozidiel vrátane osobných automobilov, dodávok a úžitkových vozidiel. Norma Euro 5 vstúpila do platnosti 1. januára 2011 a požaduje sa v nej, aby všetky nové automobily, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy, emitovali menej tuhých častíc a oxidov dusíka, ako povoľujú stanovené limity. Normou Euro 6, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2015, sa stanovia prísnejšie limity oxidov dusíka emitovaných dieselovými motormi.

Existujú aj medzinárodné dohody týkajúce sa emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v ostatných oblastiach dopravy, napríklad Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) z roku 1973 s jej doplňujúcimi protokolmi, ktorými sa upravujú emisie oxidu siričitého z námornej dopravy.

(c) Javier Arcenillas, ImaginAIR/EEA

"Hoci sú v Rumunsku našťastie ešte stále miesta takmer neobývané a veľkolepé, s nepoškvrnenou prírodou, v oblastiach s väčšou mierou urbanizácie je očividný ekologický problém."
Javier Arcenillas, Španielsko

Skladanie častí

Znečisťujúca látka je obyčajne regulovaná viacerými právnymi predpismi. Napríklad tuhými časticami sa priamo zaoberajú tri európske právne opatrenia (smernica o kvalite okolitého ovzdušia a o emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj limitov noriem Euro týkajúcich sa limitov emisií cestných vozidiel) a dva medzinárodné dohovory (LRTAP and MARPOL). Niektorými prekurzormi tuhých častíc (PM) sa zaoberajú iné právne opatrenia.

Zavádzanie týchto zákonov je rozložené na časové obdobia a dosahuje sa vo fázach. Pre jemné častice sa v smernici o kvalite ovzdušia stanovuje hodnota 25 μg/m3 ako tzv. cieľová hodnota, ktorú bolo potrebné splniť do 1. januára 2010. Rovnaká hranica je stanovená na dosiahnutie tzv. limitnej hodnoty do roku 2015, ktorá so sebou prináša dodatočné povinnosti.

V prípade niektorých odvetví by sa politiky týkajúce sa ovzdušia mali najskôr vzťahovať na určité znečisťujúce látky v obmedzených častiach Európy. V septembri 2012 prijal Európsky parlament revízie, ktorých výsledkom bolo zosúladenie noriem týkajúcich sa emisií síry z lodí s normami Medzinárodnej námornej organizácie z roku 2008. Do roku 2020 bude limit síry vo všetkých moriach v rámci EÚ 0,5 %.

Európsky parlament stanovil pre Baltské more, Severné more a Lamanšský prieliv v tzv. oblastiach kontroly emisií síry ešte prísnejší limit síry na úrovni 0,1 % do roku 2015. So zreteľom na skutočnosť, že štandardné lodné palivo obsahuje 2 700-krát viac síry ako konvenčné dieselové palivo pre automobily, je zrejmé, že právne predpisy poskytujú jasné dôvody na to, aby sa v odvetví námornej dopravy rozvinuli a používali ekologickejšie palivá.

Konkrétne zavádzanie

Súčasné európske právne predpisy týkajúce sa kvality ovzdušia sú založené na zásade, že členské krajiny EÚ rozdelia svoje územie na niekoľko riadiacich zón, v ktorých budú musieť krajiny vyhodnocovať kvalitu ovzdušia s využitím prístupov merania a modelovania. Za takéto zóny sa považuje väčšina veľkých miest. Ak sa prekročia normy týkajúce sa kvality ovzdušia v určitej zóne, členský štát bude musieť podať správu Európskej komisii a vysvetliť dôvody.

Krajiny budú následne požiadané, aby vypracovali miestne alebo regionálne plány s opisom toho, ako zamýšľajú zlepšiť kvalitu ovzdušia. Mohli by napríklad zriadiť tzv. zóny s nízkymi emisiami, kde by sa obmedzil prístup viac znečisťujúcim vozidlám. Mestá môžu nabádať aj na prechod k menej znečisťujúcim režimom vrátane chôdze, bicyklovania a verejnej dopravy. Môžu tiež zabezpečiť, aby sa so zdrojmi priemyselného a úžitkového spaľovania zlúčilo využívanie zariadenia na kontrolu emisií podľa najnovšej a najdostupnejšej technológie.

Veľmi dôležitý je aj výskum. Nielenže prináša nové technológie, zlepšuje aj naše vedomosti o látkach znečisťujúcich ovzdušie a ich škodlivých účinkoch na naše zdravie a ekosystémy. Začlenením najnovších poznatkov do našich zákonov a opatrení môžeme naďalej zlepšovať kvalitu ovzdušia v Európe.

(c) Gülçin Karadeniz

Ďalšie informácie

• Európska komisia — prehľad právnych predpisov týkajúcich sa ovzdušia
• Preskúmanie politiky EÚ týkajúcej sa ovzdušia z roku 2013
• Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN) o znečisťovaní ovzdušia