Ovzdušie v Európe dnes

Londýn, 4. decembra 1952: Hustá hmla sa začala usádzať nad mestom, vietor ustal. V priebehu nasledujúcich dní ostal vzduch nad mestom stáť, spaľovaním uhlia sa uvoľnili vysoké úrovne oxidov síry a dodali hmle žltý nádych. Nemocnice čoskoro zaplnili ľudia trpiaci respiračnými ochoreniami. V najhoršej chvíli bola na niektorých miestach viditeľnosť taká zlá, že si ľudia nedovideli na vlastné nohy. Podľa odhadov zomrelo počas tzv. Veľkého smogu v Londýne oproti priemernej úmrtnosti o 4 000 až 8 000 ľudí viac, väčšinou dojčiat a starších ľudí.

Ťažké znečistenie ovzdušia v najväčších priemyselných mestách Európy bolo v 20. storočí celkom bežné. Tuhé palivá, predovšetkým uhlie, sa často využívali na vykurovanie domácností a ako pohon v továrňach. V kombinácii so zimnými podmienkami a meteorologickými faktormi bolo mnoho dní, keď sa nad mestskými oblasťami vznášali vysoké úrovne znečistenia ovzdušia niekoľko po sebe nasledujúcich dní, týždňov a mesiacov. Londýn bol v podstate známy svojimi vysokými hodnotami znečisteného ovzdušia od 17. storočia. Do 20. storočia bol londýnsky smog považovaný za jednu z charakteristických vlastností mesta a dokonca si vyslúžil svoje miesto v literatúre.

(c) Ted Russell|Getty Images

Prijatie náležitých opatrení viedlo k zlepšeniu kvality ovzdušia

Odvtedy sa veľa zmenilo. Počas rokov nasledujúcich po Veľkom smogu viedlo zvýšenie verejnej a politickej informovanosti k prijatiu právnych predpisov zameraných na zníženie znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov akými sú domácnosti, obchod a priemysel. Koncom 60. rokov 20. storočia začali mnohé krajiny, nielen Spojené kráľovstvo, prijímať zákony riešiace znečistenia ovzdušia.

Šesťdesiat rokov od Veľkého smogu sa kvalita ovzdušia v Európe podstatne zlepšila, vo veľkej miere vďaka účinným vnútroštátnym, európskym a medzinárodným právnym predpisom.

V niektorých prípadoch je možné vyriešiť problém znečistenia ovzdušia len prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Na základe štúdií v 60. rokoch 20. storočia sa ukázalo, že kyslý dážď, ktorý spôsobuje okysľovanie škandinávskych riek a jazier, spôsobujú znečisťujúce látky uvoľňované do ovzdušia v kontinentálnej Európe. Výsledkom bol prvý medzinárodný právne záväzný nástroj na riešenie problémov znečistenia ovzdušia na širokom regionálnom základe, konkrétne Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov z roku 1979.

Aj technologický rozvoj, ktorý bol čiastočne podmienený právnymi predpismi, prispel k zlepšeniu ovzdušia v Európe. Napríklad motory automobilov sa zefektívnili pri využívaní palív, nové dieselové automobily majú namontované filtre na zachytávanie častíc a v rámci priemyselných zariadení sa začali používať čoraz účinnejšie zariadenia na obmedzenie znečistenia. Úspešne motivujú aj opatrenia ako napr. daňové stimuly pre ekologické autá alebo poplatky z preťaženia ciest.

Emisie niektorých látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú oxid siričitý, oxid uhoľnatý a benzén, sa vo veľkej miere znížili. To viedlo k jasnému zlepšeniu kvality ovzdušia, a teda aj verejného zdravia. Napríklad výmenou uhlia za zemný plyn sa pomohli znížiť koncentrácie oxidu siričitého: v období rokov 2001 – 2010 sa koncentrácie oxidu siričitého v EÚ znížili na polovicu.

Olovo je ďalšou znečisťujúcou látkou, ktorej vplyv sa podarilo úspešne riešiť právnymi predpismi. V 20. rokoch 20. storočia začala väčšina vozidiel využívať olovnatý benzín, aby sa tak zabránilo škodám na motoroch s vnútorným spaľovaním. Vplyvy olova uvoľňovaného do ovzdušia na zdravie sa odhalili až o niekoľko desaťročí. Olovo vplýva na orgány a nervový systém a bráni intelektuálnemu rozvoju, najmä u detí. Od 70. rokov 20. storočia viedol celý rad opatrení na európskej a medzinárodnej úrovni k vyraďovaniu olovnatých prídavných látok z benzínu využívaného vo vozidlách. Dnes zaznamenávajú takmer všetky stanice monitorujúce olovo v ovzduší nižšie úrovne koncentrácií, ako sú limity stanovené v právnych predpisoch EÚ.

Ako sme na tom teraz?

V prípade iných znečisťujúcich látok sú výsledky menej jasné. Chemické reakcie v atmosfére a naša závislosť od niektorých hospodárskych činností sťažujú riešenie problémov súvisiacich s týmito znečisťujúcimi látkami.

Ďalšie ťažkosti vyplývajú zo spôsobu, akým sa právne predpisy v krajinách EÚ vykonávajú a uplatňujú. V právnych predpisoch týkajúcich sa ovzdušia v EÚ sa bežne stanovujú ciele alebo limity pre konkrétne látky, ale spôsob ako ich dosiahnuť, sa ponecháva na jednotlivé krajiny.

Niektoré krajiny prijali množstvo účinných opatrení na riešenie znečistenia ovzdušia. Sú však aj krajiny, ktoré prijali menej opatrení, alebo sa prijaté opatrenia ukázali ako neúčinné. Môže to byť spôsobené rozdielnymi stupňami monitorovania a rôznymi kapacitami uplatňovania v týchto krajinách.

Ďalší problém pri kontrole znečistenia ovzdušia vyplýva z rozdielu medzi laboratórnymi testami a reálnymi podmienkami vo svete. V prípadoch, keď sú právne predpisy zamerané na konkrétne odvetvia, ako sú doprava a priemysel, sa môže zdať, že technológie testované v ideálnom laboratórnom prostredí sú čistejšie a účinnejšie ako pri ich použití v reálnych situáciách.

Musí sa pamätať aj na to, že nové trendy spotreby alebo politické opatrenia, ktoré nesúvisia s ovzduším, by tiež mohli mať nežiaduce účinky na kvalitu ovzdušia v Európe.

(c) Cristina Sînziana, ImaginAIR/EEA

"Na rumunskom vidieku stále používajú zastaraný zvyk vypaľovania strniska. Týmto spôsobom sa uvoľňuje miesto pre novú bohatšiu úrodu. Popri negatívnom vplyve na prírodu je táto činnosť škodlivá aj pre zdravie miestnej komunity. Keďže pri vypaľovaní je prítomných niekoľko ľudí, ktorí oheň kontrolujú, sú dôsledky veľmi špecifické."
Cristina Sînziana Buliga, Rumunsko

Vystavenie tuhým znečisťujúcim časticiam je v mestách stále vysoké

V rámci súčasných právnych predpisov EÚ a medzinárodných právnych predpisov zameraných na riešenie otázky tuhých znečisťujúcich častíc sa častice triedia podľa dvoch veľkostí — s priemerom 10 mikrometrov alebo menej a 2,5 mikrometra alebo menej (PM10 a PM2,5) — a dôraz sa kladie na priame emisie, ako aj na emisie prekurzorových plynov.

V oblasti emisií tuhých znečisťujúcich častíc (PM) v Európe boli zaznamenané podstatné úspechy. V období medzi rokmi 2001 a 2010 sa v Európskej únii znížili priame emisie PM10 a PM2,5 o 14 % a v 32 krajinách agentúry EEA o 15 %.

Emisie prekurzorov PM v EÚ sa tiež znížili: oxidy síry o 54 % (o 44 % v 32 krajinách agentúry EEA), oxidy dusíka o 26 % (o 23 % v 32 krajinách agentúry EEA), amoniak o 10 % (o 8 % v 32 krajinách agentúry EEA).

Výsledkom poklesov emisií však nebolo vždy menšie vystavenie tuhým znečisťujúcim časticiam. Podiel mestských obyvateľov v Európe, ktorí sú vystavení vyšším úrovniam koncentrácií PM10, ako sú hodnoty stanovené právnymi predpismi EÚ, zostal vysoký (18 — 41 % v krajinách EÚ‑15 a 23 — 41 % v 32 krajinách agentúry EEA) a za posledné desaťročie klesol len mierne. Pri zohľadnení prísnejších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je viac ako 80 % mestských obyvateľov v EÚ vystavených nadmerným koncentráciám PM10.

Ak teda emisie podstatne klesli, prečo je v Európe vystavenie tuhým znečisťujúcim časticiam stále na vysokej úrovni? Znižovanie emisií v určitej oblasti alebo z osobitných zdrojov automaticky nevedie k zníženiu koncentrácií. Niektoré znečisťujúce látky môžu zostať v atmosfére dosť dlho na to, aby sa presunuli z jednej krajiny do druhej, z jedného kontinentu na druhý, alebo v niektorých prípadoch aj okolo zemegule. Medzikontinentálne presúvanie častíc a ich prekurzorov nás môže priviesť k vysvetleniu toho, prečo sa ovzdušie v Európe nezlepšilo v rovnakej miere, ako poklesli emisie tuhých znečisťujúcich častíc a emisie ich prekurzorov.

Ďalší dôvod pretrvávajúcich vysokých koncentrácií tuhých znečisťujúcich častíc možno nájsť v našich modeloch spotreby. Napríklad počas predchádzajúcich rokov spaľovanie uhlia a dreva v malých peciach na vykurovanie domácností tvorilo hlavný zdroj znečisťovania časticami PM10 v niektorých mestských oblastiach, predovšetkým v Poľsku, na Slovensku a v Bulharsku. Je to čiastočne spôsobené vysokými cenami energie, ktoré donútili najmä domácnosti s nízkym príjmom, aby si zvolili lacnejšie alternatívy.

Ozón: nočná mora horúcich letných dní?

Európe sa v období medzi rokmi 2001 a 2010 podarilo znížiť aj emisie ozónových prekurzorov. V EÚ poklesli emisie oxidov dusíka o 26 % (23 % v 32 krajinách agentúry EEA), nemetánové prchavé organické zlúčeniny klesli o 27 % (28 % v 32 krajinách agentúry EEA) a emisie oxidu uhoľnatého sa znížili o 33 % (35 % v 32 krajinách agentúry EEA).

Rovnako ako v prípade tuhých znečisťujúcich častíc poklesli aj množstvá ozónových prekurzorov emitovaných do atmosféry, ale nezaznamenal sa žiadny zodpovedajúci pokles vysokých úrovní koncentrácie ozónu. Čiastočne to môže byť spôsobené medzikontinentálnym presúvaním ozónu a jeho prekurzorov. Aj topografia a každoročné výkyvy meteorologických podmienok, napríklad prúdenia vetra a teplôt, zohrávajú svoju úlohu.

Napriek poklesu počtu a zníženiu frekvencie maximálnych koncentrácií ozónu počas letných mesiacov zostáva vystavenie mestského obyvateľstva ozónu stále vysoké. V období rokov 2001 — 2010 bolo úrovniam ozónu, ktoré prevyšovali cieľové hodnoty EÚ, vystavených 15 až 61 % obyvateľstva EÚ, väčšinou na juhu Európy, kvôli teplejším letám. Podľa prísnejších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie boli takmer všetci obyvatelia miest v EÚ vystavení nadmerným úrovniam. Celkovo sú vysoké hodnoty ozónu bežnejšie v oblasti Stredozemia ako v severnej Európe.

Vysoké koncentrácie ozónu však nie sú len mestským javom, ktorý pozorujeme počas letných mesiacov. Úrovne ozónu bývajú prekvapujúco vyššie vo vidieckych oblastiach, hoci je im vystavených menej ľudí. Mestské oblasti majú zvyčajne vyššiu mieru dopravy ako vidiecke oblasti. Jedna zo znečisťujúcich látok uvoľňovaných v cestnej doprave však ničí molekuly ozónu prostredníctvom chemickej reakcie, v dôsledku čoho môžu byť úrovne ozónu v mestských oblastiach nižšie. Intenzívnejšia doprava však v mestách môže spôsobiť vyššie úrovne tuhých častíc.

(c) Jerome Prohaska, ImaginAIR/EEA

Právne predpisy na zníženie emisií

Za predpokladu, že emisie môžu mať svoj pôvod čiastočne v iných krajinách, na emisie niektorých tuhých znečisťujúcich častíc a ozónových prekurzorov sa vzťahuje Göteborský protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov [LRTAP]).

V roku 2010 prekročilo 12 krajín EÚ, ako aj samotná EÚ, jeden alebo viac emisných limitov (povolené množstvo emisií) pre jednu alebo viac znečisťujúcich látok, na ktoré sa dohovor vzťahuje (oxidy dusíka, amoniak, oxid siričitý a nemetánové prchavé organické zlúčeniny). Limity pre oxidy dusíka prekročilo 11 z 12 krajín.

Podobný obraz vyplýva z právnych predpisov EÚ. Smernica o národných emisných stropoch upravuje emisie tých istých znečisťujúcich látok ako Göteborský protokol, ale s mierne prísnejšími limitmi pre niektoré krajiny. Z konečných oficiálnych údajov pre smernicu o národných emisných stropoch vyplýva, že 12 krajín EÚ v roku 2010 nesplnilo svoje právne záväzné emisné limity pre oxidy dusíka. Niektoré z týchto krajín nesplnili ani svoje limity pre jednu alebo viac z ostatných troch znečisťujúcich látok.

Odkiaľ pochádzajú látky znečisťujúce ovzdušie?

Podiel ľudských činností na vytváraní látok znečisťujúcich ovzdušie sa všeobecne meria a monitoruje jednoduchšie ako podiel prírodných zdrojov. Podiel ľudí sa však do veľkej miery rôzni v závislosti od znečisťujúcej látky. Spaľovanie palív má jasne kľúčový podiel a je rozšírené v rôznych hospodárskych odvetviach, od cestnej dopravy a domácností až po využívanie a výrobu energie.

Ďalším významným pôvodcom osobitných znečisťujúcich látok je poľnohospodárstvo. Okolo 90 % emisií amoniaku a 80 % emisií metánu pochádza z poľnohospodárskych činností. Zdrojmi metánu sú aj skládky odpadov, ťažba uhlia a diaľková preprava plynu.

Viac ako 40 % emisií oxidov dusíka pochádza z cestnej dopravy, pričom okolo 60 % oxidov síry pochádza z výroby a distribúcie energie v členských a spolupracujúcich krajinách agentúry EEA. Obchodné, vládne a verejné budovy, ako aj domácnosti, prispievajú k tvorbe približne polovice častíc PM2,5 a emisií oxidu uhoľnatého.

Je zrejmé, že mnohé hospodárske odvetvia prispievajú k znečisteniu ovzdušia. Vyzdvihovanie obáv týkajúcich sa kvality ovzdušia pri rozhodovacom procese pre tieto odvetvia sa možno nedostane na titulky novín, ale určite by zlepšilo kvalitu ovzdušia v Európe.

Kvalita ovzdušia pod verejnou kontrolou

V posledných rokoch upútala pozornosť verejnosti a zároveň sa dostala na prvé stránky medzinárodných novín kvalita ovzdušia vo veľkých mestách, a to v súvislosti s olympijskými hrami.

Vezmime si napríklad Peking. Toto mesto je známe rýchlo rastúcimi mrakodrapmi, ako aj znečistením ovzdušia. Peking začal so systematickou kontrolou znečistenia ovzdušia v roku 1998, tri roky predtým, ako bol oficiálne zvolený na usporiadanie letných olympijských hier. Orgány prijali konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality vzduchu ešte pred konaním hier. Staré taxíky a autobusy sa vymenili a znečisťujúce priemyselné odvetvia sa premiestnili alebo zatvorili. Počas týždňov pred olympijskými hrami sa pozastavili stavebné práce a obmedzilo sa používanie automobilov.

Profesor C. S. Kiang, jeden z vedúcich čínskych klimatológov, hovorí o kvalite ovzdušia počas olympijských hier v Pekingu. „Počas prvých dvoch dní olympijských hier bola koncentrácia jemných častíc PM2,5, ktoré prenikajú hlboko do pľúc, na úrovni približne 150 μg/m3. Na druhý deň začalo pršať, zdvihol sa vietor a úrovne častíc PM2,5 prudko klesli a následne sa pohybovali na úrovni okolo 50 μg/m3, čo predstavuje dvojnásobok hodnoty stanovenej v usmernení WHO, ktorá predstavuje 25 μg/m3.“

(c) Rob Ewen | iStock

Podobná diskusia sa viedla v Spojenom kráľovstve pred letnými olympijskými hrami v Londýne v roku 2012. Bude kvalita ovzdušia dostatočne dobrá pre olympijských atlétov, predovšetkým pre bežcov maratónu alebo cyklistov? Podľa Univerzity v Manchestri sa počas olympijských hier vyskytovala určitá miera znečistenia, ale aj tak to boli hry s najnižšou úrovňou znečistenia za posledné roky. Priaznivé počasie a dobré plánovanie zrejme pomohli, čo je oproti roku 1952 pre Londýn veľký úspech.

Problém znečistenia ovzdušia, bohužiaľ, nezmizne po tom, ako po olympijských hrách zhasnú svetlá reflektorov. Počas prvých dní roku 2013 v Pekingu opäť zavládlo závažné znečistenie ovzdušia. Oficiálne merania z 12. januára uvádzali koncentrácie častíc PM2,5 nad úrovňou 400 μg/m3, pričom neoficiálne hodnoty namerané na rôznych miestach dosahovali 800 μg/m3.

Ďalšie informácie

• Správa agentúry EEA 4/2012 - Kvalita ovzdušia v Európe — správa za rok 2012
• Správa agentúry EEA 10/2012 - TERM 2012 — prispievanie dopravy ku kvalite ovzdušia