Potravinový odpad

Jedlo potrebujeme všetci bez ohľadu na to, či sme bohatí alebo chudobní, mladí alebo starí. Predstavuje oveľa viac ako len výživu a bohatú rozmanitosť chutí v našich ústach. Vyše 4 miliardy ľudí je závislých od troch základných plodín – ryža, kukurica a pšenica. Tieto tri plodiny zabezpečujú dve tretiny nášho energetického príjmu. Vzhľadom na to, že existuje viac než 50 000 jedlých rastlinných druhov, naše bežné denné menu vyzerá veľmi jednotvárne len s pár stovkami druhov, ktoré tvoria súčasť našej obživy.

Keďže miliardy ľudí sú závislé od zopár plodín, nárast cien potravín v rokoch 2006 – 2008 pocítil celý svet. Aj keď rozvinuté krajiny spravidla dokázali nakŕmiť svoje obyvateľstvo, časti Afriky bojovali s hladomorom. Na príčine nebolo len zlyhanie trhu.

Zmena klímy zvyšuje tlaky na potravinovú bezpečnosť a niektoré oblasti sú väčšmi zaťažené než iné. Suchá, požiare alebo povodne priamo obmedzujú výrobnú kapacitu. Zmena klímy, žiaľ, často postihuje zraniteľnejšie krajiny, v prípade ktorých je menej pravdepodobné, že nájdu prostriedky na adaptáciu. Potraviny sú však v istom zmysle len ďalším „tovarom“. Ich výroba si vyžaduje zdroje, napríklad pôdu a vodu. Podobne ako v prípade iných produktov na trhu sa skonzumujú alebo použijú a je možné ich vyhodiť. Veľké množstvo potravín sa vyhadzuje, najmä vo vyspelých krajinách, čo znamená aj plytvanie zdrojmi, ktoré sa použili na ich výrobu.

Potravinárstvo a potravinový odpad patria ku kľúčovým oblastiam, na ktoré poukázala Európska komisia vo svojom „pláne na vytvorenie Európy efektívne využívajúcej zdroje“ zo septembra 2011. Aj keď je všeobecne známe, že plytváme niektorými potravinami, ktoré vyrábame, presné odhady sa pomerne ťažko dajú určiť. Európska komisia odhaduje, že len v samotnej EÚ vyplytváme 90 miliónov ton potravín ročne alebo 180 kg na osobu. Z tohto množstva mnohé potraviny sú ešte vhodné pre ľudí na konzumáciu.

Nejde len o jedlo

Vplyvy plytvania potravinami na životné prostredie sa neobmedzujú len na využívanie pôdy a spotrebu vody. Podľa plánu Európskej komisie hodnotový reťazec potravín a nápojov zodpovedá v EÚ za 17 % našich priamych emisií skleníkových plynov a 28 % využívania materiálových zdrojov.

Tristram Stuart, autor a jeden z hlavných organizátorov akcie Feeding the 5k (iniciatíva na nakŕmenie 5 000 ľudí na Trafalgar Square v Londýne), odhaduje, že vo väčšine bohatých krajín sa vyhadzuje tretina až polovica všetkých potravín.

„Nie je to problém len bohatého sveta. Miera plytvania s potravinami v rozvojových krajinách je niekedy takmer rovnaká, ako je tomu v bohatých krajinách, avšak z veľmi rozdielnych dôvodov. Na príčine je väčšinou nedostatočná poľnohospodárska infraštruktúra, ako napríklad pozberové technológie. Podľa odhadov s minimálne tretinou celosvetovej zásoby potravín sa plytvá,“ hovorí Tristram.

Potravinový odpad vzniká v každej fáze výrobného a dodávateľského reťazca, ako aj pri spotrebe. Môže k tomu dochádzať z viacerých dôvodov. Časť potravinového odpadu je dôsledkom právnych predpisov, ktoré sa často zavádzajú na ochranu ľudského zdravia. Ďalšia časť by sa mohla spájať s preferenciami a zvykmi spotrebiteľov. Ak chceme dosiahnuť zníženie potravinového odpadu musíme analyzovať všetky jednotlivé štádiá a dôvody a zamerať sa na ne.

Plán Európskej komisie vyzýva k spoločnému úsiliu poľnohospodárov, potravinárskeho priemyslu, maloobchodníkov a spotrebiteľov prostredníctvom výrobnej technológie založenej na efektívnom využívaní zdrojov a udržateľnom výbere potravín. Európsky cieľ je jasný: znížiť likvidáciu jedlých potravín v EÚ na polovicu do roku 2020. Niektorí členovia Európskeho parlamentu skutočne vyzývajú k tomu, aby rok 2013 niesol označenie Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami.

„Neexistuje žiadne univerzálne riešenie. Každý jednotlivý problém si vyžaduje iné riešenie,” hovorí Tristram a dodáva: „Skvelá správa je, že dokážeme znížiť vplyv na životné prostredie a nie je potrebné prinášať obete. Nejde o to, aby sme žiadali od ľudí, aby menej lietali, jedli menej mäsa alebo menej jazdili, aj keď to môžu tiež urobiť. Je to vlastne príležitosť. Jednoducho musíme prestať vyhadzovať potraviny - namiesto toho si ich radšej vychutnajme.“

Ďalšie informácie

• Celosvetové plytvanie potravinami – štatistiky a politiky, pozri organizáciu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo: www.fao.org
• V prípade záujmu o ciele týkajúce sa potravinového odpadu okrem iného pozri: Roadmap to a resource-efficient Europe (Plán na vytvorenie Európy efektívne využívajúcej zdroje).