Má podnikanie zmysel?

Invázia ľudoopov sa pravdepodobne neuvádzala medzi najväčšími podnikateľských rizikami spoločnosti Unilever, ale došlo k tomu. Ústredie spoločnosti Unilever v Londýne a jeho závody v Merseyside, Ríme a Rotterdame napadli 21. apríla 2008 aktivisti Greenpeace oblečení ako orangutani. Aktivisti protestovali proti škodám na indonézskych dažďových pralesoch v dôsledku výroby palmového oleja, ktorý sa používa v mnohých výrobkoch spoločnosti Unilever. Krátko po tomto prepade spoločnosť oznámila, že do roku 2015 bude všetok potrebný palmový olej získavať z „udržateľných“ zdrojov. Odvtedy si spoločnosť vytýčila plán začleňovania udržateľnosti do centra svojich postupov.

Rozhodnutie nadnárodnej spoločnosti osvojiť si udržateľnejšie postupy by mohlo byť motivované viacerými dôvodmi. Mohlo by sa spájať s imidžom spoločnosti alebo imidžom jej značiek. Udržateľnosť by mohli požadovať aj investori spoločnosti, ktorí by mohli brániť investovaniu svojich peňazí do spoločností, ktoré sa nezaoberajú rizikami environmentálnych zmien alebo sa nezaujímajú o prínosy ekologických inovácií.

Ako hovorí Karen Hamiltonová, podpredsedníčka pre udržateľnosť v spoločnosti Unilever: „Nevidíme žiadny rozpor medzi rastom a udržateľnosťou. Čoraz viac spotrebiteľov si toto v skutočnosti žiada.“

Alebo zmysluplné by jednoducho mohlo byť osvojiť si udržateľné obchodné praktiky. Podniky by mohli získať konkurenčnú výhodu a zvýšiť svoj podiel na trhu. Mohlo by to tiež priniesť nové obchodné príležitosti pre inovatívnych ekopodnikateľov reagujúcich na zvyšujúci sa dopyt po ekologických výrobkoch.

Karen dodáva: „Udržateľnosť znamená aj úsporu nákladov. Ak sa nám podarí obmedziť balenie, môžeme znížiť spotrebu energie v továrni, a tak ušetriť peniaze a zvýšiť ziskovosť.”

Kde hľadať nápady

Keď veľké nadnárodné spoločnosti začnú prijímať ekologickejšie postupy, vďaka svojej veľkosti môžu uplatňovať zmenu v praxi. Obvykle vyzvú svojich kolegov, aby prijali podobné praktiky. V predvečer samitu v Riu v roku 1992 bola zriadená Svetová obchodná rada pre trvalo udržateľný rozvoj (WBCSD), ktorá slúži ako platforma na podporu udržateľnosti v podnikateľskom sektore. Prostredníctvom nej má obchodný sektor možnosť vyjadriť svoj názor.

Správa WBCSD Vízia 2050, ktorú zostavili dovedna poprední riaditelia obchodných spoločností a odborníci, načrtáva, čo musí podnikateľská sféra zaviesť v najbližších desaťročiach, ak chce dosiahnuť globálnu udržateľnosť. Inými slovami, ide o výzvu k udržateľnosti zvnútra.

Hlavné veci, „ktoré sa musia“, identifikované WBCSD odrážajú mnohé ciele politík: dosiahnutie trhových cien zahŕňajúcich náklady poškodzovania životného prostredia, hľadanie účinných spôsobov na vyprodukovanie väčšieho množstva potravín bez toho, aby bolo potrebné použiť viac pôdy a vody, zastavenie odlesňovania, znižovanie uhlíkových emisií na celom svete prechodom na energetiku šetrnú k životnému prostrediu a efektívne využívanie energie všade vrátane odvetvia dopravy.

Projekt zverejňovania uhlíkových emisií (Carbon Disclosure Project – CDP) je ďalšou iniciatívou na podporu udržateľnosti v podnikateľskom sektore. Je to nezisková organizácia, ktorej cieľom je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby vody podnikmi a mestami. CDP tiež pomáha investorom posúdiť obchodné riziká súvisiace so životným prostredím, napr. klimatické zmeny, nedostatok vody, záplavy a znečistenie alebo jednoducho nedostatok surovín. Najmä v kontexte súčasnej finančnej krízy, investori majú čo povedať, pokiaľ ide o to, ako majú podniky prežiť.

Neexistuje jedno univerzálne riešenie pre všetko

Otázkou potom zostáva: ako vie spoločnosť previesť udržateľnosť do riadenia podniku? Neexistuje jedno univerzálne riešenie pre všetko, dostupné sú však mnohé informácie a podpora.

Udržateľné obchodné platformy, ako napríklad Svetová obchodná rada pre trvalo udržateľný rozvoj a organizácia Carbon Disclosure Project poskytujú poradenstvo podnikom, ktoré sa chcú dostať do popredia. K dispozícii sú aj cielenejšie odporúčania, ako napríklad usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré sú pripojené k vyhláseniu OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných spoločnostiach. Uvádzajú sa v nich dobrovoľné zásady a štandardy pre zodpovedné podnikateľské správanie nadnárodných spoločností pôsobiacich v krajinách pripojených k tomuto vyhláseniu.

Väčšina existujúcich schém je však dobrovoľných a obvykle sa riešia v rámci širšieho kontextu sociálnej zodpovednosti podnikov.

Nie sú to len vrcholoví manažéri v jednotlivých podnikoch, ktorí sa snažia o prechod k udržateľným postupom. Vlády a verejné orgány môžu vo všeobecnosti pomôcť podnikom tým, že vytvoria rovnaké podmienky a stimuly. Kostýmy orangutanov nemusia byť vždy potrebné, aj spotrebitelia a občianska spoločnosť môžu vyslať silný signál súkromnému sektoru jednoducho tým, že preukážu záujem o ekologicky šetrné výrobky.

Karen to potvrdzuje: „Je jasné, že vlády a občianska spoločnosť musia spolupracovať. Podniky môžu konkrétne prispieť k zmene, pokiaľ ide o cezhraničné dodávateľské reťazce a samozrejme aj o rozsah, v akom oslovia spotrebiteľov.“

Ďalšie informácie

• World Business Council for Sustainable Development (Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj): www.wbcsd.org
• Carbon Disclosure Project (Projekt zverejňovania emisií uhlíka): www.cdp.net