Európsky pohľad na udržateľnosť

Akej najväčšej výzve čelí životné prostredie? Ako ju môžeme riešiť?

Najväčšou výzvou je nadmerné využívanie prírodných zdrojov. Ľudská spotreba presahuje prirodzené hranice našej planéty. Náš spôsob života, presnejšie spôsob, akým riadime našu ekonomiku, je jednoducho neudržateľný.

Za niekoľko desaťročí bude na svete deväť miliárd obyvateľov a budú potrebovať o 70 % viac potravín. Na základe toho ďalšia výzva spočíva v hľadaní spôsobov, ako uživiť našu rastúcu populáciu, keď už teraz nám mnohé zdroje chýbajú.

Aby sme dokázali riešiť tieto výzvy, musíme upraviť základy našej ekonomiky. Napríklad, naše ekonomiky neprikladajú ekonomickú hodnotu veľkému množstvu prínosov, ktoré dostávame zadarmo. Hodnota lesa sa zohľadňuje len vo forme dreva, ale nezohľadňuje sa, keď zostáva v nedotknutom stave. Hodnota prírodných zdrojov by sa mala určitým spôsobom odzrkadliť v ekonomike.

Vieme skutočne zmeniť základy našej ekonomiky?

Pracujeme na tom. Myslím, že sme veľmi blízko k tomu, aby sme našli spôsoby, ako do ekonomiky zahrnúť úplnú hodnotu prírodných zdrojov.

Čo je však dôležitejšie, existujú tri hnacie sily, ktoré nútia priemysel k tomu, aby oveľa efektívnejšie využíval zdroje. Prvý z nich je nedostatok zdrojov. Naozaj pozorujeme to, čo ja nazývam „ekologická priemyselná revolúcia“. Nedostatok zdrojov núti podniky k tomu, aby procesy nastavili na regenerovanie a opätovné využívanie zdrojov alebo hľadali iné spôsoby ich efektívneho využívania.

Spotrebiteľský tlak je ďalšou hnacou silou. Pozrite sa na reklamy. Veľké automobilky už nehovoria o rýchlosti, ale o ekologickej účinnosti. Okrem toho ľudia oveľa viac dbajú na to, aký je obraz spoločnosti, pre ktorú pracujú.

Treťou hnacou silou sú právne predpisy. Právne predpisy v oblasti životného prostredia je potrebné neustále vylepšovať, pretože nie všetko sa dá dosiahnuť prostredníctvom tlaku trhov, nedostatku zdrojov a spotrebiteľského tlaku.

Čo je najdôležitejším faktorom určujúcim voľbu spotrebiteľov?

Určite je to cena. Pre veľké segmenty spoločnosti je voľba z iného dôvodu než cena luxusom. Ale stále je tu možnosť konzumácie sezónnych a miestnych potravín alebo čerstvých produktov a často sú dokonca lacnejšie. Pre týchto jednotlivcov a pre spoločnosť ako celok predstavujú jasný prínos zo zdravotného hľadiska.

Výber udržateľnejšej voľby závisí od infraštruktúry a tiež aj od povedomia ľudí o ich vplyve na životné prostredie. Ak chýba verejná dopravná infraštruktúra, nemôžeme očakávať, že ľudia prestanú jazdiť do práce.

Alebo v prípade právnych predpisov, ak by sme nedokázali vysvetliť zmysel určitých pravidiel alebo zákonov, bolo by takmer nemožné presadiť ich. Potrebné je ľudí zapájať a presvedčiť.

Často je potrebné previesť vedecké poznatky do bežného jazyka, z čoho majú prospech nielen občania, ale aj tvorcovia politík.

Čo by prispelo k úspechu konferencie Rio+20?

Potrebujeme konkrétne výsledky, napríklad dohodu o novom inštitucionálnom rámci alebo špecifické ciele ekologického hospodárstva. Ale aj bez konkrétnych výsledkov konferencia môže mať veľký vplyv.

Veľmi podporujem zriadenie medzinárodného súdu pre environmentálnu trestnú činnosť alebo inštitucionálneho rámca, ktorý by zabránil bezvýchodiskovým situáciám, ku ktorým došlo v nedávnych kolách rokovaní o životnom prostredí.

Bez ohľadu na to, aký pokrok sa dosiahne zriadením takýchto inštitúcií, už len skutočnosť, že rokujeme a snažíme sa nájsť spoločné riešenie, je veľkým krokom vpred. Až donedávna sa v rámci globálnych environmentálnych rokovaní svet rozdeľoval na dve časti: rozvinuté a rozvojové krajiny.

Verím, že sa posúvame ďalej od tohto bipolárneho prístupu. Na základe ich vyššej ekonomickej závislosti od prírodných zdrojov budú mnohé rozvojové krajiny medzi prvými, ktoré postihne globálny nedostatok zdrojov. Ak sa konferencii Rio podarí mnohých z nich presvedčiť, aby prispôsobili udržateľnejšie postupy, budem to považovať za veľký úspech.

Vedela by Európa v tejto súvislosti pomôcť rozvojovému svetu?

Koncept ekologického hospodárstva sa netýka len vyspelých krajín, v skutočnosti sa pri ňom počíta s dlhšou perspektívou. V súčasnom období mnohé rozvojové krajiny predávajú svoje prírodné zdroje za veľmi nízke ceny. Krátkodobé vyhliadky sú lákavé, ale mohlo by to tiež znamenať, že krajiny vypredávajú svoju budúcu prosperitu, ako aj rast.

Myslím si však, že aj toto sa mení. Vlády sa čoraz viac zaujímajú o dlhodobé dôsledky vývozu zdrojov. Priemysel v mnohých rozvojových krajinách začal tiež investovať do udržateľnosti. Rovnako ako ich partneri v rozvinutom svete čelia nedostatku zdrojov. Pre podniky na celom svete je to veľmi silný finančný stimul.

Čo sa mňa týka, myslím si, že by sme vedeli pomôcť tým, že otvoríme naše poľnohospodárske trhy a umožníme týmto krajinám vytvárať vyššiu pridanú hodnotu. V súčasnosti zahraničné podniky prichádzajú a vyčerpávajú zdroje a príspevok miestnych ľudí z ekonomického hľadiska je len veľmi malý.

Poľnohospodárstvo je vo všeobecnosti veľmi dôležité. Ak sa pozrieme dopredu na výzvy spojené s globálnou produkciou potravín, je jasné, že potrebujeme viac potravín, čo si vyžaduje väčšiu efektivitu výroby v rozvojových krajinách. Zvýšenie poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách by prispelo aj k zníženiu ich dovozu potravín.

Čo pre vás ako európskeho občana znamená žiť udržateľne?

Znamená to celý rad malých vecí, ako napríklad obliecť si sveter namiesto zapnutia kúrenia, použiť verejnú dopravu miesto auta a pokiaľ možno nelietať. Znamená to tiež, aby sa moje deti a ostatní oboznámili s konceptom udržateľnosti a vplyvmi na každodenné voľby.

Nemôžem povedať, že sa vzhľadom na moje postavenie vždy dá vyhnúť lietaniu. Ale je to dôvod na to, aby sme zvýšili udržateľnosť lietania spolu so všetkými našimi neudržateľnými spôsobmi spotreby. Toto je výzvou ekologického hospodárstva.