ďalej
späť
body

Article

Miestna a globálna úroveň

Zmeniť jazyk
Article Publikované 22. 06. 2012 Posledná zmena 17. 03. 2023
Photo: © Pawel Kazmierczyk
Pri konfrontácii s nedostatkom životne dôležitých zdrojov, ako napríklad voda a pôda, alebo so zvyšujúcimi sa tlakmi na ne, môže byť otázka, kto o nich rozhoduje, rovnako dôležitá ako to, ako sa hospodári s prírodnými zdrojmi a ako sa využívajú. Často je potrebná globálna koordinácia, ale bez podpory a účasti na miestnej úrovni, sa v praxi nedá nič dosiahnuť.

Asi všetci poznáme príbeh Hansa Brinkera, mladého holandského chlapca, ktorý strávil noc s prstom zastrčeným do otvoru v hrádzi, aby zabránil presakovaniu vody a zaplaveniu mesta Harlem. Fakt, že tento príbeh napísala v skutočnosti americká autorka, Mary Mapes Dodgeová (1831 – 1905), ktorá nikdy nebola v Holandsku, často prekvapí.

Joep Korting nie je až taký známy, ale je kľúčovým článkom v jednom z najsofistikovanejších systémov vodného hospodárstva na svete, ktorý zahŕňa miestnu, regionálnu a celoštátnu správu, ako aj spojenia s úradmi v iných krajinách a sofistikovanými počítačovými monitorovacími systémami, ktoré používajú satelity na kontrolu infraštruktúry 24 hodín denne.

Joep je tiež jedným z článkov nevyhnutným v praxi na realizáciu jedného z najambicióznejších a komplexných právnych predpisov EÚ vôbec – rámcovej smernice o vode (RSV).

Rámcová smernica o vode vyzýva ku koordinovanej činnosti na dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd EÚ vrátane povrchových a podzemných vôd do roku 2015. Stanovuje tiež, ako by sme mali hospodáriť s našimi vodnými zdrojmi na základe prírodných správnych území povodí. Niektoré ďalšie právne predpisy EÚ vrátane rámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o povodniach dopĺňajú v rámci zlepšovania a ochrany európskych vodných útvarov a vodného života rámcovú smernicu o vode.

Prehodnotiť spôsob, akým žijeme

Nie je žiadnym tajomstvom, že voda je v Holandsku veľkým problémom. Asi 25 % jeho územia, na ktorom žije 21 % obyvateľov, je pod hladinou mora. Päťdesiat percent územia je len jeden meter nad hladinou mora. Avšak Holandsko musí toho riešiť viac, ako len more. Zabezpečenie sladkej vody pre občanov a podniky, správa riek tečúcich z iných krajín, ako aj nedostatok vody v teplých obdobiach predstavujú len niektoré z týchto úloh.

Holanďania nie sú sami. Voda začína byť veľkým problémom na celom svete. V priebehu 20. storočia došlo k bezprecedentnému rastu populácie, hospodárstva, spotreby a produkcie odpadov. Len samotné odbery vody sa za posledných 50 rokov strojnásobili.

Voda je len jedným zo zdrojov, ktoré čelia rastúcemu tlaku. Existuje mnoho ďalších environmentálnych problémov, počnúc kvalitou ovzdušia až po dostupnosť pôdy, ktoré boli vážne postihnuté takými zásadnými trendmi ako rast populácií, hospodárstiev a spotreby.

Aj keď nemáme kompletný prehľad, to čo vieme o životnom prostredí, nás núti prehodnotiť spôsob, akým využívame naše zdroje a ako s nimi hospodárime. Táto zmena myslenia – ekologické hospodárstvo – by mohla znamenať zásadnú zmenu spôsobu, akým žijeme, podnikáme, spotrebovávame a zaobchádzame s naším odpadom, zmenu nášho vzťahu k planéte. Kľúčovým prvkom ekologického hospodárstva je efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi na zemi. Čo však efektívne hospodárenie so zdrojmi znamená? Ako by mohlo vyzerať v prípade vody?

Copyright: UN Photo/Logan AbassiVoda je životne dôležitý zdroj. Živí nás, spája nás a pomáha nám prosperovať. Naša spoločnosť nedokáže prežiť bez sladkej vody. Potrebujeme ju nielen na pestovanie potravín, ale aj na výrobu takmer všetkých ostatných tovarov a služieb, ktoré používame.

Vodné hospodárstvo v praxi

Joep začína pracovať na miestnom vodohospodárskom úrade v Deurne (Holandsko) každé ráno o ôsmej. K jeho hlavným úlohám patrí kontrola malej časti zo 17 000 km hrádzí v malej krajine – z čoho 5 000 km chráni proti moru a najväčším riekam.

Joep kontroluje aj kanály, stavidlá a plavebné komory – niekedy odstraňuje odpad alebo odrezky z poľnohospodárstva, inokedy opravuje poškodené zariadenie. Bez ohľadu na to, akú vykonáva úlohu, neustále meria výšku vody a všíma si prípadné odchýlky, aby ich upravil.

V oblasti, kde Joep pracuje, je 500 hatí, ktoré sa každodenne monitorujú. Pohybom hatí nahor alebo nadol sa hladina vody zvýši alebo zníži a reguluje sa pohyb vody v celom regióne. Napriek všetkým systémom vysokej technickej úrovne Joep a sedem jeho kolegov manuálne pracujú a každý deň kontrolujú stavidlá. Hladiny vody sa neustále monitorujú a existuje núdzový akčný plán a nonstop linky tiesňového volania.

Copyright: Thinkstock

Demokracia zúčastnených strán

Joep a jeho kolegovia vykonávajú rozhodnutia, ktoré prijmú holandské vodohospodárske úrady. V súčasnosti v Holandsku existuje 25 miestnych vodohospodárskych úradov. Spoločne predstavujú inštitucionálne riešenie, ktoré sa datuje už od 13. storočia, keď sa poľnohospodári spojili a dohodli na spoločnom odvádzaní vody z ich polí. Čo je jedinečné, vodohospodárske úrady sú úplne nezávislé od miestnej správy a dokonca majú svoje vlastné rozpočty a vlastné voľby a predstavujú tak najstaršie demokratické inštitúcie v Holandsku.

„Znamená to, že v prípade diskusií o rozpočte alebo miestnych volieb, si nekonkurujeme, pokiaľ ide o investície do miestnych futbalových ihrísk, školských zariadení, mládežníckych klubov alebo na novú cestu, ktoré by mohli byť populárnejšie,“ hovorí Paula Dobbelaarová, vedúca vodohospodárskeho úradu pre okres Aa en Maas a Joepova šéfka.

„Vykonávame aj každodenné činnosti, napríklad v súvislosti s rámcovou smernicou o vode. Skutočne sa snažíme poskytnúť našim riekam väčšiu voľnosť – umožňujeme im meandrovať a nachádzať vlastnú cestu a nie tiecť len v priamych líniách. Tým, že im umožníme túto slobodu a poskytneme väčší priestor, začnú výrazne meniť svoj charakter – stanú sa opäť súčasťou prirodzenejšieho ekosystému,“ hovorí Paula.

„Problém v Holandsku je to, že v minulosti sme boli veľmi dobre organizovaní a úspešní v riešení otázok súvisiacich s vodou – a 50 rokov sme každého udržiavali v bezpečí – dnes to všetko ľudia berú ako samozrejmosť. Napríklad minulý rok túto časť Európy postihli veľmi silné dažde a zatiaľ čo Belgičania boli tým veľmi znepokojení, Holanďania vôbec – očakávali, že o nich bude postarané,“ dodáva Paula.

Ako už bolo uvedené, miestni členovia vodohospodárskeho úradu sa volia, ale len 15 % obyvateľov hlasuje v týchto voľbách. „Naozaj to nie je reprezentatívne a opäť je to výsledkom skutočnosti, že Holanďania sa stali trochu imúnnymi voči záležitostiam týkajúcich sa vody,” hovorí.

Široké spektrum medzi miestnym a globálnym

Hlavné politické rozhodnutia v prípade efektívneho udržateľného hospodárenia s vodou musia zahŕňať technologické inovácie, flexibilné a kooperatívne riadenie, zapojenie verejnosti a zvyšovanie jej povedomia a ekonomické nástroje a investície. Nevyhnutné je zapájať ľudí na miestnej úrovni.

„Voda nás určite spája globálne i miestne, ako aj s ňou spojené problémy i riešenia,“ hovorí Sonja Timmerová, ktorá pracuje na medzinárodnom oddelení holandskej asociácie regionálnych vodohospodárskych manažérov, ktorá zastrešuje organizácie pre hospodárenie s vodou v celom Holandsku.

„Faktom je, že aj napriek vysokej úrovni bezpečnostných štandardov v Holandsku dochádza k zvyšovaniu morskej hladiny, zažívame veľmi suché zimy, po ktorých v auguste čoraz častejšie dochádza k extrémnym dažďom a v posledných rokoch silné dažde vo Švajčiarsku a Nemecku spôsobili veľmi vysokú hladinu Rýna. A tá voda končí tu.“

Neustále sústreďovať pozornosť na životné prostredie

Copyright: Gülcin Karadeniz„Zvládnuť väčšie množstvo vody, ktoré v určitých obdobiach preteká medzinárodnými hranicami alebo zvyšovanie úrovní morskej hladiny si, samozrejme, vyžaduje opatrenia na medzinárodnej úrovni. Sme súčasťou medzinárodnej siete a ako vyplýva z našich spoločných skúseností, ak sa voda nespomína v médiách každý deň, sťažuje nám to prácu,“ hovorí Sonja.

„Čo sa mňa týka, naša práca na miestnej úrovni nadväzuje na národnú a medzinárodnú úroveň,“ hovorí Paula. Na jednej strane sme zamestnanci, ktorí chodia dookola a kontrolujú hate a vodné toky. A zabezpečujú, aby sa udržiavali v čistote a aby vodné hladiny boli také, ako chcú naši klienti (poľnohospodári, občania, organizácie na ochranu prírody). Na druhej strane máme veľké plány, ktoré sa prevádzajú z vysoko abstraktných zásad rámcovej smernice EÚ o vode do platných protokolov pre prácu Joepa v teréne. Teraz si cením tento miestny aspekt. Predtým som pracovala po celom svete na strategickej úrovni – na vysokej úrovni s veľmi malým pochopením pre potrebu porozumieť miestnym štruktúram.“

„Pri rokovaniach s ministrami rozoberajúc globálnu stratégiu, čo sa týka vody, je veľmi ťažké udržať obe nohy na zemi. Toto bol hlavný problém v rozvojových krajinách – množstvo stratégie na vysokej úrovni – veľmi málo pochopenia, infraštruktúry a investícií v praxi.“

„Teraz, keď problematika vody začína byť v Európe naliehavou realitou, tiež potrebujeme tento miestny prístup s „nohami na zemi“, ako aj grandióznejšie plány,“ hovorí Paula.

„Mám osem ľudí, ktorí každý deň kontrolujú stavidlá. Všetci žijú tu a rozumejú miestnym ľuďom a miestnym podmienkam. Bez týchto vecí tu skončíte, pričom jeden plán zlyhá a jednoducho sa nahradí iným. My všetci pracujeme na tom, aby sme dosiahli zmenu na miestnej úrovni, a aby sa občania mohli starať o svoje vlastné záležitosti súvisiace s vodou,“ hovorí.

„Miestna úroveň je tiež mimoriadne dôležitá,“ potvrdzuje Sonja. „Riadenie, funkčný decentralizovaný prístup môžu mať mnoho podôb a toto práve funguje. Musíme len znovu zapojiť ľudí a vysvetliť im, že riziko stále existuje a potrebujeme, aby sa o to zaujímali,“ hovorí.

Kríza riadenia

Aj keď určité časti sveta sú ohrozené nedostatkom vody a iné povodňami, hovoriť o globálnej vodnej kríze, je nepresné. Skôr čelíme kríze riadenia v oblasti vodného hospodárstva.

Uspokojovanie potrieb nízkouhlíkovej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, udržanie rozvoja ľudí a hospodárskeho rozvoja a zachovanie základných funkcií vodných ekosystémov si vyžaduje, aby sme nechali počuť naše zväčša tiché ekosystémy, záujmovú skupinu. Hovoríme o politických rozhodnutiach – rozhodnutiach, ktoré sa musia zakladať na správnom vládnom a inštitucionálnom rámci.

Príbeh malého chlapca, ktorý strčil prst do priehrady, sa dnes často uvádza ako príklad ilustrácie rôznych prístupov k riešeniu situácie. Môže sa to vzťahovať na malé opatrenia, ktoré slúžia na odvrátenie veľkej katastrofy. Môže to tiež znamenať snahu radšej liečiť symptómy, než riešiť príčiny.

Skutočnosťou je, že efektívne vodné hospodárstvo, ako aj hospodárenie s mnohými ďalšími zdrojmi, si bude vyžadovať riešenia založené na kombinácii opatrení a rozhodnutí na rôznych úrovniach. Globálne ciele a záväzky sa dajú úspešne splniť, ak sú tu takí ľudia ako Joep a Paula, aby ich realizovali.

Informačná revolúcia

Satelity môžu niekedy vykonávať viac úloh, ako len tie, na ktoré boli určené. Ramon Hanssen, profesor odboru Pozorovanie Zeme na Technickej univerzite v meste Delft, spoločne s niekoľkými kreatívnymi kolegami vyvinul systém sledovania 17 000 km hrádzí v Holandsku. Z nich 5 000 km chráni Holanďanov pred morom a najväčšími riekami.

Bežné kontrolovanie všetkých týchto hrádzí na mieste by bolo nemožné. Bolo by to príliš nákladné. Pomocou radarových snímok z európskych satelitov Envisat a ERS-2 pre pozorovanie Zeme Generálne riaditeľstvo verejných prác a vodného hospodárstva (Rijkswaterstaat) môže kontrolovať hrádze každý deň. Dá sa zistiť aj ten najmenší pohyb, pretože merania sú na milimeter presné.

Copyright: Shutterstock

Hanssen pomenoval tento koncept „Hansje Brinker“ po legendárnom chlapcovi, ktorý strčil prst do hrádze, aby ochránil Holandsko pred povodňami. Znamená to, že inšpekcie generálneho riaditeľstva už nie sú viac potrebné? Podľa profesora Hanssena, tomu tak nie je. Radar ukazuje, ktoré oblasti si na základe pohybu vyžadujú pozornosť. Inšpektor môže zadať súradnice do svojho navigačného systému, ktorý je tiež aplikáciou založenou na vesmírnych technológiách, a potom môže vyraziť na podrobnejší prieskum do terénu.

Ďalšie informácie

Permalinks

Temporal coverage

Topics

Akcie dokumentu