Miestna a globálna úroveň

Asi všetci poznáme príbeh Hansa Brinkera, mladého holandského chlapca, ktorý strávil noc s prstom zastrčeným do otvoru v hrádzi, aby zabránil presakovaniu vody a zaplaveniu mesta Harlem. Fakt, že tento príbeh napísala v skutočnosti americká autorka, Mary Mapes Dodgeová (1831 – 1905), ktorá nikdy nebola v Holandsku, často prekvapí.

Joep Korting nie je až taký známy, ale je kľúčovým článkom v jednom z najsofistikovanejších systémov vodného hospodárstva na svete, ktorý zahŕňa miestnu, regionálnu a celoštátnu správu, ako aj spojenia s úradmi v iných krajinách a sofistikovanými počítačovými monitorovacími systémami, ktoré používajú satelity na kontrolu infraštruktúry 24 hodín denne.

Joep je tiež jedným z článkov nevyhnutným v praxi na realizáciu jedného z najambicióznejších a komplexných právnych predpisov EÚ vôbec – rámcovej smernice o vode (RSV).

Rámcová smernica o vode vyzýva ku koordinovanej činnosti na dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd EÚ vrátane povrchových a podzemných vôd do roku 2015. Stanovuje tiež, ako by sme mali hospodáriť s našimi vodnými zdrojmi na základe prírodných správnych území povodí. Niektoré ďalšie právne predpisy EÚ vrátane rámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o povodniach dopĺňajú v rámci zlepšovania a ochrany európskych vodných útvarov a vodného života rámcovú smernicu o vode.

Prehodnotiť spôsob, akým žijeme

Nie je žiadnym tajomstvom, že voda je v Holandsku veľkým problémom. Asi 25 % jeho územia, na ktorom žije 21 % obyvateľov, je pod hladinou mora. Päťdesiat percent územia je len jeden meter nad hladinou mora. Avšak Holandsko musí toho riešiť viac, ako len more. Zabezpečenie sladkej vody pre občanov a podniky, správa riek tečúcich z iných krajín, ako aj nedostatok vody v teplých obdobiach predstavujú len niektoré z týchto úloh.

Holanďania nie sú sami. Voda začína byť veľkým problémom na celom svete. V priebehu 20. storočia došlo k bezprecedentnému rastu populácie, hospodárstva, spotreby a produkcie odpadov. Len samotné odbery vody sa za posledných 50 rokov strojnásobili.

Voda je len jedným zo zdrojov, ktoré čelia rastúcemu tlaku. Existuje mnoho ďalších environmentálnych problémov, počnúc kvalitou ovzdušia až po dostupnosť pôdy, ktoré boli vážne postihnuté takými zásadnými trendmi ako rast populácií, hospodárstiev a spotreby.

Aj keď nemáme kompletný prehľad, to čo vieme o životnom prostredí, nás núti prehodnotiť spôsob, akým využívame naše zdroje a ako s nimi hospodárime. Táto zmena myslenia – ekologické hospodárstvo – by mohla znamenať zásadnú zmenu spôsobu, akým žijeme, podnikáme, spotrebovávame a zaobchádzame s naším odpadom, zmenu nášho vzťahu k planéte. Kľúčovým prvkom ekologického hospodárstva je efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi na zemi. Čo však efektívne hospodárenie so zdrojmi znamená? Ako by mohlo vyzerať v prípade vody?

Vodné hospodárstvo v praxi

Joep začína pracovať na miestnom vodohospodárskom úrade v Deurne (Holandsko) každé ráno o ôsmej. K jeho hlavným úlohám patrí kontrola malej časti zo 17 000 km hrádzí v malej krajine – z čoho 5 000 km chráni proti moru a najväčším riekam.

Joep kontroluje aj kanály, stavidlá a plavebné komory – niekedy odstraňuje odpad alebo odrezky z poľnohospodárstva, inokedy opravuje poškodené zariadenie. Bez ohľadu na to, akú vykonáva úlohu, neustále meria výšku vody a všíma si prípadné odchýlky, aby ich upravil.

V oblasti, kde Joep pracuje, je 500 hatí, ktoré sa každodenne monitorujú. Pohybom hatí nahor alebo nadol sa hladina vody zvýši alebo zníži a reguluje sa pohyb vody v celom regióne. Napriek všetkým systémom vysokej technickej úrovne Joep a sedem jeho kolegov manuálne pracujú a každý deň kontrolujú stavidlá. Hladiny vody sa neustále monitorujú a existuje núdzový akčný plán a nonstop linky tiesňového volania.

Demokracia zúčastnených strán

Joep a jeho kolegovia vykonávajú rozhodnutia, ktoré prijmú holandské vodohospodárske úrady. V súčasnosti v Holandsku existuje 25 miestnych vodohospodárskych úradov. Spoločne predstavujú inštitucionálne riešenie, ktoré sa datuje už od 13. storočia, keď sa poľnohospodári spojili a dohodli na spoločnom odvádzaní vody z ich polí. Čo je jedinečné, vodohospodárske úrady sú úplne nezávislé od miestnej správy a dokonca majú svoje vlastné rozpočty a vlastné voľby a predstavujú tak najstaršie demokratické inštitúcie v Holandsku.

„Znamená to, že v prípade diskusií o rozpočte alebo miestnych volieb, si nekonkurujeme, pokiaľ ide o investície do miestnych futbalových ihrísk, školských zariadení, mládežníckych klubov alebo na novú cestu, ktoré by mohli byť populárnejšie,“ hovorí Paula Dobbelaarová, vedúca vodohospodárskeho úradu pre okres Aa en Maas a Joepova šéfka.

„Vykonávame aj každodenné činnosti, napríklad v súvislosti s rámcovou smernicou o vode. Skutočne sa snažíme poskytnúť našim riekam väčšiu voľnosť – umožňujeme im meandrovať a nachádzať vlastnú cestu a nie tiecť len v priamych líniách. Tým, že im umožníme túto slobodu a poskytneme väčší priestor, začnú výrazne meniť svoj charakter – stanú sa opäť súčasťou prirodzenejšieho ekosystému,“ hovorí Paula.

„Problém v Holandsku je to, že v minulosti sme boli veľmi dobre organizovaní a úspešní v riešení otázok súvisiacich s vodou – a 50 rokov sme každého udržiavali v bezpečí – dnes to všetko ľudia berú ako samozrejmosť. Napríklad minulý rok túto časť Európy postihli veľmi silné dažde a zatiaľ čo Belgičania boli tým veľmi znepokojení, Holanďania vôbec – očakávali, že o nich bude postarané,“ dodáva Paula.

Ako už bolo uvedené, miestni členovia vodohospodárskeho úradu sa volia, ale len 15 % obyvateľov hlasuje v týchto voľbách. „Naozaj to nie je reprezentatívne a opäť je to výsledkom skutočnosti, že Holanďania sa stali trochu imúnnymi voči záležitostiam týkajúcich sa vody,” hovorí.

Široké spektrum medzi miestnym a globálnym

Hlavné politické rozhodnutia v prípade efektívneho udržateľného hospodárenia s vodou musia zahŕňať technologické inovácie, flexibilné a kooperatívne riadenie, zapojenie verejnosti a zvyšovanie jej povedomia a ekonomické nástroje a investície. Nevyhnutné je zapájať ľudí na miestnej úrovni.

„Voda nás určite spája globálne i miestne, ako aj s ňou spojené problémy i riešenia,“ hovorí Sonja Timmerová, ktorá pracuje na medzinárodnom oddelení holandskej asociácie regionálnych vodohospodárskych manažérov, ktorá zastrešuje organizácie pre hospodárenie s vodou v celom Holandsku.

„Faktom je, že aj napriek vysokej úrovni bezpečnostných štandardov v Holandsku dochádza k zvyšovaniu morskej hladiny, zažívame veľmi suché zimy, po ktorých v auguste čoraz častejšie dochádza k extrémnym dažďom a v posledných rokoch silné dažde vo Švajčiarsku a Nemecku spôsobili veľmi vysokú hladinu Rýna. A tá voda končí tu.“