Article
Zdravie v m eniacej sa klíme
- Bulgarian (bg)
- Czech (cs)
- Danish (da)
- German (de)
- Greek (el)
- English (en)
- Spanish (es)
- Estonian (et)
- Finnish (fi)
- French (fr)
- Irish Gaelic (ga)
- Hungarian (hu)
- Icelandic (is)
- Italian (it)
- Lithuanian (lt)
- Latvian (lv)
- Maltese (mt)
- Dutch (nl)
- Norwegian (no)
- Polish (pl)
- Portuguese (pt)
- Romanian (ro)
- Slovak (sk)
- Slovenian (sl)
- Swedish (sv)
- Turkish (tr)
Podrobným vyšetrovaním sa zistilo, že príčinou bola Chikungunya, choroba prenášaná hmyzom na človeka prostredníctvom komára tigrovaného (Aedes albopictus), ktorý sa častejšie vyskytuje v Afrike a Ázii. Zistilo sa, že zdrojom infekcie bol muž, ktorý trávil v tomto regióne dovolenku.
Predpokladá sa, že muž sa chorobou nakazil pred cestou do Európy, komár tigrovaný ho však uštipol v Taliansku. Komár tigrovaný je vektorom alebo prenášačom vírusu a predpokladá sa, že práve tento hmyz preniesol vírus na ďalšiu osobu v obci. Spustila sa tak reťazová reakcia – komáre tigrované po uštipnutí nakazených osôb šírilivírus ďalej – až vznikla malá epidémia.
Spleť interakcií
Vypuknutie horúčky Chikungunya bolo podmienené zložitou spleťou interakcií a podmienok, ktoré odhaľujú niektoré zdravotné riziká a problémy, ktorým čelíme v globalizovanom svete. V tejto situácii zohrávali svoju úlohu faktory, ako sú cestovný ruch, klimatická zmena, obchod, sťahovanie živočíšnych a rastlinných druhov a verejné zdravotníctvo.
Komár tigrovaný bol pravdepodobne zavlečený do Európy pri dovoze celého radu tovarov – počnúc okrasnými rastlinami, ako je napríklad tzv. Lucky Bamboo (Dracaena Sanderiana), až po použité pneumatiky. Larvy tohto hmyzu sa našli v mnohých častiach Európy, ale v exteriéri prežíva len v teplejších južných krajinách alebo severnejšie v skleníkoch, napríklad v Holandsku.
V Európe už došlo aj k výskytu horúčky dengue a západonílskej horúčky, ktoré sa tiež prenášajú bodnutím komára. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v Štokholme (Švédsko) od prvého veľkého prepuknutia západonílskej horúčky v Rumunsku v roku 1996 sa uznáva, že táto infekcia predstavuje veľký problém pre verejné zdravie v Európe. V súčasnosti nie je dostupná žiadna vakcína a cieľom hlavných preventívnych opatrení je obmedziť riziko uštipnutia hmyzom.
Intenzívna potravinárska výroba
Je možné, že vytvárame podmienky pre šírenie infekčných chorôb – podmienky, ktoré predtým neexistovali. Dôvodom veľkých obáv je napríklad industrializácia potravinárskej výroby.
Intenzívnym chovom jedného druhu zvierat riskujeme, že vyprodukujeme „“monokultúry” s malou genetickou variabilitou. Tieto zvieratá sú v dôsledku zlej hygieny alebo infekcie z voľne žijúcich živočíchov, napríklad vtákov, veľmi náchylné na choroby. Len čo sa choroba dostane do monokultúry, môže ľahko mutovať a rozšíriť sa aj na osoby pracujúce s danými zvieratami. Uznávanou metódou kompenzácie nedostatku prirodzenej odolnosti je nadmerné aplikovanie antibiotík – prax, ktorá môže byť príčinou mnohých problémov.
„Moderné efektívne poľnohospodárstvo, ako aj verejné zdravotníctvo sa spoliehajú na to, že niektoré požiadavky globalizovaného sveta vyrieši veda a medicína. Aj keď vďaka modernému poľnohospodárstvu máme k dispozícii lacnejšie a väčšie zásoby potravín, môže to takisto viesť k nepredvídaným hrozbám a problémom,“ hovorí Dr. Marc Sprenger, riaditeľ centra ECDC.
„Napríklad v dôsledku rozsiahleho používania antibiotík v poľnohospodárstve môže dôjsť k zníženiu ich účinnosti, pretože baktérie sa stávajú rezistentnými, čo môže mať dopad aj na ľudí,“ konštatuje Dr. Sprenger.
Inovácie: životné prostredie a zdravie
Úsilie v boji proti klimatickej zmene povedie k zlepšeniu kvality ovzdušia
Cieľom balíka Európskej únie týkajúceho sa klímy a energie z obnoviteľných zdrojov (CARE) je:
- zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020;
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 % do roku 2020;
- do roku 2020 zlepšiť energetickú účinnosť o 20 %.
Úsilie potrebné na splnenie týchto cieľov povedie aj k zníženiu znečistenia ovzdušia v Európe. Napríklad zvýšením energetickej účinnosti a zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov dôjde k obmedzeniu spaľovania fosílnych palív, ktoré sú hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Tieto pozitívne vedľajšie účinky sa označujú ako tzv. vedľajšie prínosy politiky v oblasti zmeny klímy.
Odhaduje sa, že uvedený balík prispeje k zníženiu nákladov na plnenie cieľov EÚ v oblasti znečisťovania ovzdušia o miliardy EUR a úspory európskeho zdravotníctva by mohli byť až šesťkrát vyššie.
Spájanie súvislostí v Európe
Nové rastlinné a živočíšne druhy a nové choroby objavujúce sa v Európe predstavujú len niektoré z tlakov pôsobiacich na zdravie v dôsledku zmeny klímy. Mnohé ďalšie environmentálne a sociálne vplyvy môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť ľudské zdravie prostredníctvom zmien kvality a množstva vody, ovzdušia a potravín a zmeny charakteru počasia, ekosystémov, poľnohospodárstva a životných podmienok.
Klimatická zmena môže takisto prehĺbiť existujúce environmentálne problémy, napríklad znečistenie ovzdušia, či narušiť udržateľné zásobovanie vodou a funkčnosť kanalizácií.
Vlna horúčav v Európe v lete 2003, ktorá si vyžiadala 70 000 obetí, poukázala na potrebu adaptácie na meniacu sa klímu. Staršie osoby a osoby postihnuté určitými chorobami sú vystavené vyššiemu riziku a skupiny znevýhodneného obyvateľstva sú zraniteľnejšie. V preľudnených mestských oblastiach s vysokou mierou zastavanej plochy absorbujúcou teplo sa účinky vĺn horúčav môžu zhoršiť v dôsledku nedostatočného ochladzovania v noci a zlej cirkulácie vzduchu.
Odhaduje sa, že úmrtnosť obyvateľov EÚ vzrastie o 1 % až 4 % s každým stupňom zvýšenia teploty nad (miestne špecifický) hraničný bod. Odhaduje sa, že v dvadsiatych rokoch 21. storočia by nárast úmrtnosti spojenej s horúčavami v dôsledku predpokladanej zmeny klímy mohol presiahnuť 25 000 úmrtí ročne, hlavne v regiónoch strednej a južnej Európy.
„Diskusiu, v ktorej sa hľadajú súvislosti medzi zdravím, využitím pôdy, poľnohospodárstvom, cestovným ruchom, obchodom a zmenou klímy, je potrebné rozvíjať tvorivým spôsobom. V súčasnosti pravdepodobne nedávame dostatočne do súvislosti verejné zdravotníctvo a životné prostredie alebo klimatickú zmenu.
Napríklad nedávno som navštívil ministerstvo zdravotníctva a spýtal som sa, kto má na starosti záležitosti týkajúce sa klimatickej zmeny a bolo mi povedané, že nikto. Nechcem tým hodnotiť žiadne konkrétne ministerstvo alebo orgán. Tento príklad len dokazuje, že musíme zmeniť spôsob nášho zmýšľania o týchto problémoch, pretože všetky sú prepojené,“ hovorí Dr. Sprenger.
Ďalej dodáva: „Útvary verejného zdravotníctva sa musia začať prispôsobovať a akceptovať možnosť vzniku nových chorôb v nových klimatických podmienkach. V súčasnosti sa môže stať, že sa pacientovi stanoví nesprávna diagnóza, pretože lekár nie je oboznámený s novým vírusom. Mnohé choroby vyzerajú ako chrípka a ľudia ich aj tak pociťujú. Na riešenie nových výziev potrebujeme nové nástroje, napríklad vzdelávanie a zariadenia ako napríklad laboratóriá musia vedieť pružne reagovať a prispôsobiť sa.“
- Navštívte webovú lokalitu centra ECDC: www.ecdc.europa.eu.
- Viac informácií a úplný zoznam literatúry sa nachádza v správe SOER 2010 Zhrnutie.
- Celý rozhovor s Dr. Sprengerom sa nachádza na webovej stránke publikácie Signály: www.eea.europa.eu/signals.
Invázne druhy
Ázijský komár tigrovaný (Aedes albopictus) je jedným z najrozšírenejších príkladov tzv. inváznych druhov. Obvykle sa vyskytuje v oblasti od Pakistanu až po Severnú Kóreu. V súčasnosti ho možno nájsť po celom svete a je charakterizovaný ako „najinváznejší komár na svete“.
Komár je len jedným príkladom oveľa väčšej hrozby pre európsku biodiverzitu, pretože v dôsledku ľudských aktivít sa cudzie alebo nepôvodné rastlinné a živočíšne druhy usadzujú a šíria po celom kontinente. Cudzie druhy možno nájsť vo všetkých európskych ekosystémoch. Globalizácia, najmä rozvoj obchodu a cestovného ruchu, prináša so sebou veľký nárast počtu, ako aj typu cudzích druhov, ktoré sa dostávajú do Európy.
V Európe bolo zaznamenaných okolo 10 000 nepôvodných rastlinných a živočíšnych druhov. Niektoré, napríklad zemiaky a rajčiny, sa doviezli úmyselne a dodnes sú hospodársky významné. Iné, nazývané invázne nepôvodné druhy, môžu spôsobiť vážne problémy v oblasti záhradníctva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako prenášače chorôb alebo ako ničitelia stavieb, napr. budov a priehrad.
Invázne nepôvodné druhy menia aj ekosystémy, v ktorých žijú a ovplyvňujú iné druhy v týchto ekosystémoch. V Dohovore OSN o biologickej diverzite sa hrozba inváznych nepôvodných druhov považuje za jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu na celom svete.
Permalinks
- Permalink to this version
- 8a048a4d5b0a53b2ea96caa80a4acc43
- Permalink to latest version
- IHTUAWBJ13
Geographic coverage
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2011/clanky/zdravie-v-m-eniacej-sa-klime or scan the QR code.
PDF generated on 16. 05. 2022 18:55
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými