Article

Očitý svedok: chlapec menom Chance

Zmeniť jazyk

Táto webová stránka má obmedzenú funkcionalitu s javascript off. Vo svojom prehliadači sa uistite, že javascript je povolený.

Article Publikované 07. 07. 2011 Posledná zmena 21. 03. 2023

Photo: © Mark Craemer

Topics: Biodiverzita – ekosystémy

Bisie je najväčšia baňa v tejto oblasti. Nachádza sa v hustom lese vo vzdialenosti asi 90 kilometrov od jeho okraja a je hlboká 100 metrov. Bane často bývajú len čosi ako jama v zemi. V každej bani sa v otrasných podmienkach tlačia desiatky mužov a chlapcov.

„Volám sa Chance, mám 16 rokov. V bani Bisie som pracoval tri roky. Počul som, že objavili baňu v blízkosti miesta, kde žijem. Chcel som pracovať a zarobiť si, aby som si mohol postaviť vlastný dom. Tak dlho trvá, pokým zleziete dole a potom vyleziete naspäť, že niekedy som zostal dolu týždeň, pokým som vyšiel. Každý mesiac tu umierajú ľudia, keď sa niektorá z týchto jám zrúti.“

Chance, 16

Pred piatimi rokmi bola na tomto mieste džungľa. Dnes je tu v preprave a ťažbe nerastných látok zamestnaných 20 000 ľudí. Prichádzajú z diaľky a snívajú o dobrom zárobku. Životné náklady sú však v dôsledku neformálnych daní, ktoré požadujú ozbrojené skupiny, také vysoké, že väčšina ľudí si nemôže dovoliť toto miesto opustiť. Takýchto baní sú stovky po celom východnom Kongu. Odhaduje sa, že len v Bisie sa vyprodukujú nerastné látky v hodnote 70 miliónov dolárov ročne.

Po vyťažení sa nerast prepravuje do miest ako napríklad Ndjingala, Osakari a Mubi. Nosiči prejdú peši 90 km za dva dni, pričom každý nesie až 50 kilogramov. Každý deň opustí lesy 600 nosičov s celkovým nákladom 30 ton nerastu.

Kasiterit z Bisie skupujú priekupníci napojení na vývozcov a medzinárodných obchodníkov, ktorí túto rudu predávajú do hút na otvorenom trhu. V hutách sa cín rafinuje a predáva buď priamo výrobcom spájky alebo prostredníctvom medzinárodných búrz s kovmi. Napokon sa cínová spájka predáva výrobcom ako surovina na výrobu elektronických prístrojov.

„Keď som prvýkrát zliezol dolu do jamy, nemohol som tam zostať veľmi dlho. Nebol som zvyknutý na teplo, takže som dokázal zostať dolu len dve hodiny. Znovu a znovu som musel schádzať dolu, veľa pracovať a potom opäť vyjsť. Bolo veľmi horúco a nedalo sa to vydržať. Utiekol som z bane Bisie počas masakru. Môj sen sa však nesplnil, preto som sa teraz vrátil domov dokončiť si školu.“

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) je Konžská demokratická republika (KDR) jedným z najdôležitejších centier biodiverzity na svete. WWF tvrdí, že výzvou je zosúladenie ochrany lesov Konga, ich živočíšnych a rastlinných druhov a uhlíka, ktorý sa v močaristých lesoch zadržiava, a súčasného zlepšovania živobytia konžských ľudí.

Ide o globálnu výzvu. OSN vo svojej správe o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2005 uvádza: „napriek mnohým výhodám globalizácie takmer polovica z 2,8 miliardy pracovníkov na celom svete ešte stále žije z menej ako 2 dolárov na deň. Viac než 500 miliónov z nich žije len z polovice tejto sumy.“ Ďalej sa v nej uvádza, že „znižovanie chudoby si bude vyžadovať viac pracovných miest a produktívnejšie zamestnanie“.

Text v tejto časti Signálov sa čiastočne zakladá na dokumentárnom filme Krv v mobile (Blood in the Mobil), réžia: Frank Piasecki Poulsen. Autorské práva na fotografie Konga: Mark Craemer.