Aký vplyv majú environmentálne hrozby na zraniteľné skupiny v Európe?

Zmeniť jazyk
Article Publikované 19. 03. 2019 Posledná zmena 14. 05. 2019
5 min read
Na lepšiu ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľov Európy vrátane chudobných, starších ľudí a detí pred environmentálnymi hrozbami, akými sú znečistenie ovzdušia, hluk a extrémne teploty, sú potrebné cielené opatrenia. Expertka Európskej environmentálnej agentúry (EEA) v oblasti adaptácie na zmenu klímy Aleksandra Kazmierczak vysvetľuje hlavné zistenia novej správy EEA, v ktorej sa posudzujú prepojenia medzi sociálnymi a demografickými nerovnosťami a vystavením znečisteniu ovzdušia, hluku a hlavným environmentálnym nebezpečenstvám.

Aké sú kľúčové zistenia správy?

Správa EEA Nerovnaké vystavenie a nerovnaké vplyvy: sociálna zraniteľnosť voči znečisteniu ovzdušia, hluku a extrémnym teplotám v Európe obsahuje štyri hlavné posolstvá. Prvým posolstvom je, že na ľudí, ktorí už sú znevýhodnení z hľadiska sociálno-ekonomickej situácie alebo veku, neprimerane vplývajú aj environmentálne hrozby, ktorými sa v správe zaoberáme. Druhým posolstvom je, že v rámci celej Európy existujú veľké regionálne rozdiely, pokiaľ ide o rozmiestnenie najviac znevýhodnených regiónov a koncentráciu znečistenia. Zatiaľ čo niektoré regióny sú relatívne bohatšie a menej znečistené, iné sú chudobnejšie alebo viac znevýhodnené, znečistenejšie a viac vystavené extrémnym teplotám. Ďalším kľúčovým zistením, ku ktorému sa v správe dospelo, je, že ako EÚ sme si z hľadiska riešenia zraniteľností vybudovali v európskej politike dobrý východiskový bod, ale z hľadiska vykonávania treba urobiť oveľa viac. Táto skutočnosť je pomerne naliehavá, pretože takéto nerovnosti budú pravdepodobne pretrvávať aj v budúcnosti – prinajmenšom niektoré z nich. Záverečným zistením, ktoré sa v správe zdôrazňuje, teda je, že sa musíme zamerať na miestne, vnútroštátne a európske opatrenia, ktoré môžeme prijať.

Aké opatrenia sú prijaté v rámci riešenia týchto nerovností a vplyvov?

Máme k dispozícii veľmi dobré miestne hodnotenia sociálnej zraniteľnosti a vystavenia environmentálnym hrozbám. Dobrým príkladom je Berlín, kde sa celé mesto rozdelilo na malé časti a v rámci každej z týchto častí sa posudzovali environmentálne problémy a sociálno-ekonomická situácia. Týmto kombinovaným zmapovaním sociálno-ekonomických a environmentálnych problémov sa miestnym orgánom umožní zaoberať sa oblasťami, v ktorých sa tieto problémy koncentrujú a v ktorých je kvalita života obyvateľov pravdepodobne najhoršia.

Najmä vo východných a v niektorých južných členských štátoch EÚ predstavuje vážny problém pretrvávajúce využívanie uhlia ako zdroja na vykurovanie domácností. Toto spôsobuje významné znečistenie ovzdušia. Existujú však rozličné vnútroštátne subvenčné programy, ktorými sa podporuje prechod z vykurovania domácností uhlím na plyn a iné menej znečisťujúce zdroje, cielené na najchudobnejšie domácnosti.

Aké informácie a údaje ste použili pri hodnotení?

Pokiaľ ide o sociálno-ekonomické údaje, vo veľkej miere sme sa opierali o údaje Eurostatu, pretože ide o európsky zdroj, ktorý poskytuje jednotnú databázu v rámci celej Európy. Z hľadiska podrobnosti údajov, samozrejme, existujú určité nevýhody. Údaje sa nahlasujú len v rámci veľkých územných jednotiek, tzv. regiónov úrovne NUTS 2 a 3, takže sa netýkajú jednotiek s počtom obyvateľov od 150 000 do 800 000. Pokiaľ ide o environmentálne údaje, v prípade znečistenia ovzdušia a hluku používame údaje, ktoré agentúre EEA nahlásili krajiny a ktoré sme hodnotili my. V prípade údajov o klíme sme využívali aj denne aktualizovaný pozorovací dátový súbor vytváraný na európskej úrovni, ktorý sa nazýva E-OBS. Bol analyzovaný interne, pričom použité údaje predstavujú klimatické premenné na rovnakej územnej úrovni ako sociálno-ekonomické údaje.

Prečo je správa zameraná len na znečistenie ovzdušia, extrémne teploty a hluk?

V posledných desaťročiach jasne vidíme vplyv extrémnych teplôt na život ľudí, tak pokiaľ ide o chlad, ako aj o extrémnu horúčavu. Napriek výraznému zlepšeniu kvality ovzdušia v Európe je znečistenie ovzdušia veľkou hrozbou pre zdravie Európanov. V tlači pravidelne vidíme titulky o prekračovaní úrovní znečistenia ovzdušia na rôznych miestach po celom kontinente. Takisto pokiaľ ide o hluk, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že približne každý piaty Európan je vystavený hluku z cestnej premávky, ktorý môže ovplyvňovať jeho zdravie. Preto sme sa zamerali na hrozby, ktoré majú na ľudské zdravie najväčší vplyv. Smerodajnými faktormi boli dostupnosť údajov a veľmi dobrá vedomostná základňa, ktorú v súvislosti s týmito hrozbami máme.

Čo táto správa znamená pre agentúru EEA? Ako sa použije?

V agentúre EEA analyzujeme environmentálne údaje v súvislosti so sociálno-ekonomickými údajmi prvýkrát. Správa môže poskytnúť východiskový bod pre ďalšie hodnotenia a dúfame, že sa stane podkladom pre našu pripravovanú správu Stav životného prostredia 2020. Pripravujeme aj iné správy zamerané na prepojenia medzi životným prostredím a zdravím.

Čo ďalšie robí EÚ v tejto oblasti?

Európska komisia a ďalšie zainteresované strany vrelo uvítali otázky, ktoré sme v správe nastolili. V skutočnosti už viacero aktérov EÚ uznalo prepojenia medzi sociálno-ekonomickými a environmentálnymi problémami a pracujú na zabezpečení toho, aby sa riešili účinnejšie spoločnými silami s cieľom zlepšiť zdravie Európanov. Prepojenie medzi životným prostredím a sociálnymi otázkami je dôležité. Videli sme totiž nedávne protesty vo Francúzsku a študentské štrajky súvisiace so zmenou klímy v celej Európe. EÚ rieši sociálne a ekonomické nerovnosti prostredníctvom rozličných programov, akými sú jej regionálne politiky a politiky súdržnosti. Tieto snahy EÚ dopĺňajú iné opatrenia prijaté na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Aleksandra Kazmierczak

Rozhovor uverejnený vo výtlačku č. 1/2019 spravodajcu EEA z marca 2019

 

Temporal coverage

Akcie dokumentu
Články
Menu
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás