Energia v Európe – súčasný stav

Zmeniť jazyk
Article Publikované 25. 09. 2017 Posledná zmena 28. 09. 2017
11 min read
Európske krajiny spotrebujú menej energie v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi, a to najmä vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti. Aj Európa sa menej spolieha na fosílne palivá z dôvodu úspory energie a rýchlejšieho využívania obnoviteľnej energie, než sa očakávalo. Počas rokov 2005 – 2015 sa podiel obnoviteľných energií na spotrebe energie v EÚ takmer zdvojnásobil, z 9 % na takmer 17 %. Niektoré odvetvia a krajiny stoja v čele na ceste k čistej energii. Napriek klesajúcemu podielu fosílnych palív na trhu sú aj naďalej dominantným energetickým zdrojom v Európe.

© Keith Arkins, Environment & Me /EEA

V máji 2016 Portugalská asociácia pre obnoviteľnú energiu oznámila, že Portugalsko pokrylo svoju spotrebu elektrickej energie výhradne z obnoviteľných zdrojov počas štyroch po sebe idúcich dní, presne po dobu 107 hodín. Takéto úspechy sú v celej EÚ čoraz bežnejšie. V niektorých dňoch môže Dánsko vyrobiť viac ako 100 %  svojej spotreby elektrickej energie len z veternej energie a má dostatok nadbytočnej energie na zásobovanie častí Nemecka a Švédska.

Európa spotrebúva menej energie a menej fosílnych palív

Obnoviteľné zdroje energie predstavujú rýchlo rastúci podiel energie využívanej v Európe. Najväčší podiel energie spotrebovanej v EÚ však stále pochádza z fosílnych palív (72,6 % hrubej domácej spotreby v roku 2015), aj keď ich podiel na celkových zdrojoch energie neustále klesá.

Podobne sa celková spotreba energie v Európe v období rokov 2005 a 2015 znížila o viac ako 10 % a v roku 2015 dosiahla takmer 1 630 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe) [1]. Toto významné zníženie bolo spôsobené zlepšením energetickej účinnosti, nárastom podielu energie z vodných, veterných a solárnych fotovoltaických zdrojov, štrukturálnymi zmenami v hospodárstve a hospodárskou recesiou v roku 2008. K tomu prispeli aj teplejšie zimy, pretože znížili množstvo energie používanej pri vykurovaní.

Výroba elektrickej energie

Odklon od fosílnych palív je v mnohých odvetviach dosť výrazný. Najväčšie zníženie v rokoch 1990 až 2015 sa týkalo výroby elektrickej energie z čierneho a hnedého uhlia, ktorá bola počas 90-tych rokov a až do roku 2010 nahradená hlavne výrobou elektriny zo zemného plynu, a to najmä z dôvodu klesajúcich cien plynu. V poslednej dobe však v dôsledku kombinácie faktorov stratil zemný plyn istý potenciál. K tomu patrí rýchle prevzatie výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a hospodársky pokles v roku 2008, čo znížilo celkový dopyt po elektrickej energii. Svoju úlohu tiež zohral nárast cien plynu, spôsobený indexáciou cien plynu a ropy, a nízke ceny uhlíka v dôsledku prebytku emisných kvót na trhu.

Je zrejmé, že nahradenie uhlia a ropy čistejšími alternatívami prispieva k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré úzko súvisia najmä so spotrebou elektrickej energie. V skutočnosti toto nahradenie prispieva aj k prebiehajúcemu energetickému prechodu v Európe, a to z energetického systému, ktorý je založený prevažne na fosílnych palivách, k systému založenému na obnoviteľných a čistých zdrojoch energie.

V roku 2015 pochádzalo 26,5 % elektrickej energie v EÚ z jadrových reaktorov. Jadrová energetika zostáva jedným z najväčších výrobcov elektrickej energie po fosílnych palivách a obnoviteľných zdrojoch energie. V dôsledku incidentu vo Fukušime v roku 2011 plánuje niekoľko krajín EÚ pokračovať vo vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky. Náklady na výrobu elektrickej energie v jadrových elektrárňach vzrástli v niektorých krajinách z dôvodu dodatočných investícií do údržby a bezpečnostných opatrení, čo spôsobilo, že elektrická energia z jadrových zdrojov je drahšia, a teda menej konkurencieschopná v porovnaní s elektrickou energiou z iných zdrojov. Následky takýchto jadrových incidentov tiež ovplyvňujú verejnú mienku. Zmeny verejnej mienky spolu s úvahami o rastúcich nákladoch prinútia niektoré vlády vyradiť jadrové elektrárne z prevádzky alebo investovať do iných zdrojov energie.

Hneď ako elektráreň začne pracovať, môže vyrábať elektrickú energiu po celé desaťročia. Pri výbere zdroja energie, ktorý sa má použiť na výrobu elektrickej energie, sa musia zohľadniť existujúce a plánované zariadenia, ako aj ich kapacita a životnosť. Nezohľadnenie týchto aspektov môže viesť k investovaniu do nových elektrární založených na fosílnych palivách. Takéto investičné rozhodnutia by mali zohľadňovať aj dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy.

Rast obnoviteľných zdrojov energie

Od roku 2005 sa obnoviteľná energia rýchlo rozrástla a prekvapila mnoho účastníkov trhu. Tento rast možno pripísať politikám na podporu obnoviteľnej energie na národnej úrovni a na úrovni EÚ spolu s výrazným znížením nákladov na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v posledných rokoch, najmä v oblasti veternej energie a solárnej fotovoltaiky. V skutočnosti všetky členské štáty EÚ majú zavedené politiky obnoviteľnej energie a podporné programy na uprednostňovanie ich využívania.

Efekty tohto úsilia sú už viditeľné. Mnohé európske domácnosti teraz môžu nakupovať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, ako je vietor, slnko a biomasa. Na strane výroby predstavovala v roku 2015 obnoviteľná energia 77 % nových výrobných kapacít v EÚ.

Podľa najnovších údajov Eurostatu o hrubej konečnej spotrebe energie ([2]) vzrástol podiel energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2015 na takmer 17 % z 9 % v roku 2005. Je to jeden z hlavných ukazovateľov stratégie Európa 2020, ktorá do tohto dátumu stanovuje cieľ 20 % hrubej konečnej spotreby z obnoviteľných zdrojov. Inštitúcie EÚ v súčasnosti diskutujú o návrhu, ktorý by stanovil európsky cieľ do roku 2030  na podiel najmenej 27 %, keďže sa očakáva, že obnoviteľné zdroje energie budú hrať dôležitejšiu úlohu v napomáhaní Európe pri plnení jej budúcich energetických potrieb.

Výzva pre dopravu

Chápanie obnoviteľnej energie sa líši medzi jednotlivými krajinami a odvetviami trhu s energiou (t. j. elektrina, vykurovanie a chladenie a doprava). Obnoviteľné zdroje energie predstavovali v roku 2015 významný podiel na používaní energie v odvetví trhu s energiou, hoci napriek rastu spotreby biopalív prispeli len 6,7 % využitia energie na dopravu.

Cestná doprava dosiahla v posledných rokoch značné zlepšenie v oblasti energetickej účinnosti. To možno vysvetliť lepšou účinnosťou palív v dôsledku emisných noriem EÚ pre nové osobné a dodávkové automobily. Napriek tomuto zvýšeniu účinnosti rástol dopyt po cestnej doprave, čo viedlo k miernemu zvýšeniu emisií skleníkových plynov z tohto odvetvia v rokoch 2014 a 2015.

Hoci emisie skleníkových plynov na osobokilometer ([3]) z leteckej dopravy klesajú, stále sú výrazne vyššie ako emisie z cestnej dopravy, zatiaľ čo železničná doprava zostáva typom osobnej dopravy s najnižšími emisiami na osobokilometer.

Krajiny smerujú k obnoviteľným zdrojom energie

Vo všetkých členských štátoch EÚ sa od roku 2005 zvýšila spotreba obnoviteľných zdrojov. Zďaleka najlepším predstaviteľom toho je Švédsko, kde 53,9 % jeho hrubej konečnej spotreby energie v roku 2015 pochádza z obnoviteľných zdrojov. Za ním nasleduje Fínsko (39,3 %), Lotyšsko, Rakúsko a Dánsko. V skutočnosti 11 členských štátov už dosiahlo alebo zlepšilo svoj cieľ na rok 2020 stanovený v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie.

Zdroje obnoviteľnej energie sa vo všetkých členských štátoch EÚ značne líšia. Napríklad Estónsko sa spolieha takmer výlučne na pevnú biomasu, zatiaľ čo viac ako polovica primárnej produkcie obnoviteľnej energie v Írsku pochádza z veternej energie. Spotreba energie Grécka z obnoviteľných zdrojov pochádza zo širšieho radu zdrojov vrátane biomasy, po ktorej nasleduje vodná, veterná a solárna energia.

Vplyvy výberu paliva

Je všeobecne známe, že jadrový odpad je ťažké bezpečne zlikvidovať, zatiaľ čo fosílne palivá sú úzko spojené so znečistením ovzdušia a zmenou klímy. Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje do ovzdušia znečisťujúce látky (oxidy dusíka, oxidy síry, nemetánové prchavé organické zlúčeniny a jemné častice) a skleníkové plyny. Spaľovanie biomasy môže mať na kvalitu ovzdušia a zmenu klímy podobný vplyv. Navyše môžu biopalivá vytvárať problémy s využívaním pôdy a vyvíjať ďalší tlak na pôdu a vodné zdroje. Znížiť niektoré z týchto tlakov môže pomôcť využívanie zvyškov z poľnohospodárstva a lesníctva alebo použitého kuchynského oleja na výrobu biopalív druhej generácie.

Niektoré odvetvia hospodárstva sú úzko spojené so špecifickými látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Keďže väčšina cestných vozidiel má spaľovacie motory, cestná doprava je významným zdrojom oxidov dusíka a tuhých častíc, ktoré majú vplyv najmä na kvalitu ovzdušia v mestách. Podobne odvetvie výroby a distribúcie energie je okrem iného zodpovedné za viac ako polovicu emisií oxidov síry a pätinu emisií oxidov dusíka v 33 členských štátoch EEA (EEA-33) ([4]).

Hoci sa emisie znečisťujúcich látok vo väčšine krajín EÚ výrazne znížili, súčasné úrovne stále predstavujú významné riziko pre ľudské zdravie, keďže znečisťujúce látky vo vzduchu môžu okrem iného zhoršovať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia. V závislosti od znečisťujúcej látky môžu tiež prispievať k zmene klímy a ovplyvňovať životné prostredie. Napríklad čierny uhlík je jednou z bežných zložiek sadzí, ktoré sa vyskytujú väčšinou v jemných časticiach (menších ako 2,5 mikrónov). V mestských oblastiach sú emisie čierneho uhlíka spôsobené hlavne cestnou dopravou a naftovými motormi. Okrem jeho vplyvu na ľudské zdravie, čierny uhlík v tuhých látkach prispieva k zmene klímy tým, že absorbuje slnečné teplo a otepľuje atmosféru.

Využívanie zdrojov v obehovom hospodárstve

Nech už si vyberieme na uspokojenie našich energetických potrieb akékoľvek palivo, bude potrebné použiť zdroje — pôdu, vodu, nerasty, drevo a – energiu. V prípade fosílnych palív, pre napojenie sa na nové rezervy a ich ťažbu, by sa verejné a súkromné finančné zdroje využili pri budovaní nových lokalít na pobreží (onshore) a v mori pri pobreží (offshore), elektrární a rafinérií, potrubí na ich prepravu atď. Okrem ich vplyvu na zdravie, kvalitu ovzdušia a klímu by mimoriadny dopyt a závislosť na fosílnych palivách mohli taktiež prinútiť krajiny, aby rozšírili svoje činnosti v oblasti vŕtania do nových regiónov a na ich ťažbu viac využívali pobrežné alebo morské oblasti, čo by viedlo k novým rizikám, ako sú úniky ropy a znečistenie.

Exponenciálny rast obnoviteľných zdrojov energie môže súvisieť aj so zvýšeným dopytom po materiáloch, ako sú prvky vzácnych zemín, ktoré sa používajú v batériách alebo fotovoltaických paneloch. Rovnako ako iné činnosti výroby energie aj solárne panely a veterné elektrárne potrebujú priestor, buď na pevnine alebo na mori. Produktívna pôda a zdroje sladkej vody sú rovnako veľmi náročné na výrobu bioenergie vrátane biomasy a biopalív. Nie je vždy ľahké určiť, koľko pôdy alebo plochy všeobecne je potrebných na výrobu obnoviteľnej energie v dostatočnom množstve na vyradenie fosílnych palív z používania. Okrem toho sa potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zdroj obnoviteľnej energie môže v jednotlivých regiónoch líšiť. Niektoré krajiny môžu mať vyšší solárny a veterný potenciál, zatiaľ čo iné by mohli potenciálne pokryť takmer všetky svoje energetické potreby z geotermálnej energie.

Po niekoľkých rokoch budú zariadenia na výrobu energie a infraštruktúra zastarané, počínajúc solárnymi panelmi až po potrubia a elektrárne. Je nutné sa zaoberať aj použitými materiálmi po skončení ich životnosti. V skutočnosti nám obnoviteľná energia môže ponúkať príležitosť navrhnúť naše technické riešenia, ako napríklad solárne panely, podľa princípov obehového hospodárstva, pomocou ktorých sa môžu opätovne používať, zhodnocovať a recyklovať rôzne zložky a zdroje.

Potenciálny prínos sa neobmedzuje len na ukončenie životnosti komponentov a ich opätovné použitie a recykláciu. Lepšie územné plánovanie a projektovanie miest, ako napríklad integrácia solárnych panelov do strešných materiálov alebo protihlukových bariér na diaľniciach, môže tiež zmierniť niektoré obavy týkajúce sa využívania pôdy, ako aj nadmerného hluku a vizuálneho znečistenia.

Technologické riešenia alebo projekty určite pomôžu znížiť negatívne vplyvy nášho súčasného stavu využívania energie. Keďže domácnosti, investori, spotrebitelia a tvorcovia politík uprednostňujú pri našom výbere energetickej energie čisté a inteligentné využívanie energie, mohol by to byť počas niekoľkých desaťročí v skutočnosti dostatočne silný tlak na celkovú úpravu spôsobu jej spotreby a výroby.

Efektívnejšie využívanie všetkých zdrojov predchádzaním plytvania, opätovným využívaním a recykláciou by rovnako mohlo pomôcť znížiť celkovú potrebu energie. Energiu využívame vlastne na pestovanie plodín a výrobu spotrebných výrobkov. Vždy, keď ich vyhodíme, strácame zdroje – energiu, vodu, pôdu a prácu – ktoré sa používajú pri ich výrobe a prinášaní k nám.


([1]) V záujme porovnateľnosti sa energetický obsah rôznych palív premení na ekvivalenty ropy, t.  j. energetickú intenzitu ropy.

([2]) Hrubá konečná spotreba energie je definovaná ako energetické komodity dodávané na energetické účely konečným spotrebiteľom (priemysel, doprava, domácnosti, služby, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybné hospodárstvo) vrátane spotreby elektrickej energie a tepla v odvetví energetiky na výrobu elektriny a tepla a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

([3]) Osobokilometer predstavuje prepravu jedného cestujúceho určeným typom dopravy (cestná, železničná, letecká, námorná, vnútrozemská vodná doprava atď.) na 1 kilometer.

([4]) Členmi EEA sú krajiny EÚ-28, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Súvisiace ukazovatele

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Temporal coverage

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100